Mimovládne organizácie a postpenitenciárna starostlivosť: Kľúč k úspešnej resocializácii

Postpenitenciárna starostlivosť predstavuje komplexný systém opatrení a aktivít zameraných na pomoc osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom je uľahčiť ich opätovné začlenenie do spoločnosti, znížiť riziko recidívy a podporiť ich sociálnu inklúziu. Na Slovensku zohrávajú v tejto oblasti významnú úlohu mimovládne organizácie (MVO), ktoré dopĺňajú a rozširujú aktivity štátnych inštitúcií. Ich flexibilita, inovatívny prístup a schopnosť osloviť špecifické skupiny odsúdených sú nenahraditeľné.

Úvod do problematiky: Trestné činy a spoločnosť

V každej spoločnosti, bez ohľadu na jej úroveň vývoja, existujú jedinci, ktorí porušujú jej pravidlá a normy, ktoré sú zakotvené v zákonoch. Tieto porušenia sa označujú ako trestné činy, ktoré predstavujú hrozbu pre spoločnosť a sú definované v trestnom zákone. Aby bol čin považovaný za trestný, musia byť splnené dve základné podmienky: nebezpečnosť činu pre spoločnosť (materiálna podmienka) a naplnenie znakov uvedených v Trestnom zákone (formálna podmienka).

Čin, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť, ale nespĺňa definíciu trestného činu, nie je považovaný za trestný čin. Podobne, čin, ktorý spĺňa formálne znaky trestného činu, ale nedosahuje potrebnú úroveň nebezpečnosti pre spoločnosť, nie je trestným činom. Takéto činy sa klasifikujú ako priestupky, za ktoré možno uložiť sankcie, ale nie odňatie slobody.

Spoločnosť sa bráni proti trestným činom rôznymi spôsobmi, pričom najčastejšie sa využíva forma, ktorá na jednej strane izoluje páchateľov trestných činov a na druhej strane sa snaží o ich prevýchovu a harmonizáciu s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby mohli opätovne žiť život riadneho, samostatného a zodpovedného občana. Táto forma je výkon trestu odňatia slobody.

Penitenciárna starostlivosť: Náprava počas výkonu trestu

Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Na to, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení.

Funkcie penitenciárnej starostlivosti

Výkon trestu odňatia slobody má niekoľko základných funkcií. Raszková a Hoferková (2013) uvádzajú sedem základných funkcií:

• odplatnú
• regulatívnu
• preventívnu
• restoratívnu
• výchovnú
• morálnu
• represívnu

Diferenciácia odsúdených a program zaobchádzania

Dôležitá je vhodná diferenciácia odsúdených, a to ako v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu, ich rizikovosti a miery nebezpečenstva pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), tak aj v rámci diferenciácie vnútornej (umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).

Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného s ohľadom na perspektívu jeho nápravy. Ľ. Gargalovič (2003) uvádza, že vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Program zaobchádzania sa zaoberá všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod.

Pri stanovení cieľov programu zaobchádzania sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom, ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Tento cieľ sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení.

Pri dodržaní takéhoto postupu a vhodnej voľbe metód resocializačného pôsobenia by sa malo dať predpokladať, že v odsúdenom a v jeho prejavoch by mali nastať pozitívne zmeny, ktoré by mu mali umožniť viesť po prepustení z výkonu trestu na slobodu riadny život občana bez opätovného páchania trestnej činnosti.

Penitenciárna starostlivosť predstavuje sociálnu starostlivosť, vzdelávanie, zamestnávanie, návštevy, korešpondenčné činnosti, reedukačné činnosti, psychologické a psychiatrické intervencie, terapeutické činnosti, duchovné naplnenie, aktívne trávenie voľného času a kultúrno-osvetové činnosti. Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania).

Je základným prostriedkom na realizáciu individuálnej starostlivosti a výchovnej práce s odsúdením. Obsahuje všestrannú starostlivosť vo všetkých oblastiach života odsúdeného, napr. výchovné a vzdelávacie aktivity, pracovné zaradenie, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym prostredím, návštevy, korešpondencia, vzťahy a väzby k rodine. Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy.

Recidíva trestnej činnosti: Realita a príčiny

Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Ústavy sa snažia, aby z nich páchateľ nevyšiel horší, ako prišiel. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Treba však povedať, že len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.

Endogénne príčiny recidívy

Medzi endogénne príčiny recidívy môžeme zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. A. Zradulová (2002) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa:

• Mentálne nedostatočný typ: jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti.
• Psychotický typ: páchateľ je v stave nepríčetnosti, motív je nezrozumiteľný, väčšinou brutálny.
• Socializovaný typ: trestný čin spácha len výnimočne, často z nedbanlivosti.
• Neurotický typ: veľkú úlohu hrá frustrácia, nevyriešený konflikt v rodine.
• Psychopatický typ: abnormálne indivíduum, člení sa na podskupiny ako afektívny, hypertímny, paranoidný, hysterický, schizoidný, anetický a nezdržanlivý psychopat.

Až na socializovaný typ, je možné vidieť prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.

Exogénne príčiny recidívy

Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Medzi ne patrí zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodina, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie. Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom.

Zamestnanosť ako kľúčový faktor

Jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život. L. Vaska (2014) uvádza, že medzi negatíva nezamestnanosti patrí „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“

Odsúdený má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce. Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa človek znova ocitá pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou.

V roku 2013 bol realizovaný výskum, kde boli realizované rozhovory s odsúdenými po výkone trestu odňatia slobody. Zistilo sa, že práve ich nízka kvalifikácia, ale najmä skutočnosť, že boli odsúdení, sa podpísala pod ich neschopnosť zamestnať sa. Otázka pre odbornú verejnosť by teda mala znieť, akým spôsobom si majú bývalí odsúdení zabezpečiť svoje živobytie bez páchania trestnej činnosti, keď sú kvôli faktu predošlého odsúdenia de facto nezamestnateľní?

Riešenie je možné vidieť v liberalizácii požiadaviek zo strany zamestnávateľov na svojich potenciálnych zamestnancov, pričom by nebol podstatný len fakt odsúdenia, ale podstatný by bol konkrétny trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený. Pokiaľ charakter odsúdenia nekorešponduje s potrebami výkonu zamestnania, nemal by tento fakt vytvárať na trhu práce pre odsúdeného po výkone trestu bariéry. Nezamestnanosť totiž často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencionalitu kriminálneho správania.

Rodina a jej podpora

Podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie. L. Suchá (2012) uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Okolie a sociálne vylúčenie

Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie. Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho príjme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie. V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma.

Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.

Čo je postpenitenciárna starostlivosť?

Postpenitenciárna starostlivosť je pre Vás dôležitým pojmom, ak máte záujem, alebo ste s nami v jednaní o našej podpore a súčinnosti, vo vzťahu k žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu. Pojem postpenitenciárna starostlivosť nadväzuje v procese podmienečného prepustenia plynule na pojem penitenciárna starostlivosť. Byť práve prepusteným človekom na slobode neznamená len prvotnú radosť z voľnosti pohybu. Podmienečné prepustenie je ako skúšobné obdobie, v rámci ktorého máte dokázať, kto ste a kým sa chcete stať. Práca na vhodnom správaní sa a na lepšom spôsobe života je nikdy nekončiacim procesom pre každého z nás. No pre niektorých je tento proces oveľa náročnejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. My vieme jednu zásadnú vec, a tou je, že Vaše šance na dobrý a spokojný život s nami niekoľkonásobne stúpajú. Preto, ak ste sa rozhodli požiadať o podmienečné prepustenie a ste presvedčený o tom, že chcete svoju šancu na nový štart, oslovte nás.

Ukončením výkonu trestu a prepustením na slobodu sa dosah odborníkov projektu, ktorí s odsúdeným pracovali končí. Niektorí prepustení sú schopní sa vlastnými silami a s podporou svojej rodiny a society začleniť do života, no nie všetci majú toto šťastie. Sú aj takí, a nie je ich málo, ktorí potrebujú odbornú podporu aj po prepustení.

Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti. Postpenitenciárna starostlivosť nie je na Slovensku povinná, prepustený ju môže ale nemusí využiť. Problém nastáva, ak sa pre prepusteného ktorý ju potrebuje stáva nedostupnou, napr. z dôvodu nedostatku kvalitných postpenitenciárnych služieb, nedostatočného geografického pokrytia, finančnej náročnosti a pod.

Ide o starostlivosť o osoby, ktorým skončil výkon trestu odňatia slobody alebo boli podmienečne prepustené. Status odsúdeného sa mení na prepusteného, čím sa menia aj jeho potreby. Postpenitenciárnu starostlivosť môžeme charakterizovať ako komplexné využívanie rôznych foriem, metód a techník pomoci, ktoré slúžia na pozitívnu adaptáciu do spoločnosti a opätovnú socializáciu osoby po prepustení, rešpektujúc jej individualitu. Adaptácia ako proces, výsledkom ktorého je prispôsobenie sa prostrediu na slobode je nezvratná, takmer každý prepustený sa nejakým spôsobom na prostredie adaptuje.

Význam mimovládnych organizácií v postpenitenciárnej starostlivosti

Mimovládne organizácie (MVO) zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku. Ich činnosť je rôznorodá a zahŕňa:

• Vzdelávanie a rekvalifikácia: Organizovanie kurzov a školení zameraných na zvýšenie kvalifikácie a zamestnateľnosti prepustených osôb, pomoc pri hľadaní vhodného zamestnania.
• Podpora bývania: Poskytovanie prechodného ubytovania v krízových centrách alebo podporovaných bytoch, pomoc pri hľadaní trvalého bývania.
• Aktivity zamerané na prevenciu kriminality: Realizácia preventívnych programov pre mládež a dospelých zameraných na znižovanie rizika vstupu do konfliktu so zákonom.

Príklady činnosti mimovládnych organizácií na Slovensku

Pre lepšiu ilustráciu si uveďme niekoľko modelových príkladov klientov a prístupov MVO:

Prípad 1: "XY" odsúdený za krádež

• Trest: Dva roky odňatia slobody za opakovanú krádež.
• Správanie vo výkone trestu: Bez disciplinárnych priestupkov, zapojenie do pracovnej terapie, plnenie programu zaobchádzania.
• Priebeh: Po odpykaní polovice trestu (prečin), Okresný súd Trnava rozhodol o podmienečnom prepustení so skúšobnou dobou dva roky, povinnosť zamestnať sa a zaviazal Občianske združenie (OZ) Acheron dohľadom.
• Úloha MVO: OZ Acheron poskytuje dohľad, pomáha pri hľadaní zamestnania a podporuje resocializáciu klienta. Zabezpečuje, aby sa klient zamestnal a dodržiaval podmienky prepustenia. Poskytuje poradenstvo a podporu pri riešení osobných problémov.

Prípad 2: "XY" odsúdený za násilný trestný čin

• Trest: Šesť rokov za ublíženie na zdraví.
• Správanie vo výkone trestu: Prvý rok konfliktný, neskôr výrazné zlepšenie, aktívna účasť na resocializačných programoch, pozitívne hodnotenie.
• Priebeh: Po odpykaní štyroch rokov (zločin), OZ ponúklo záruku za dovŕšenie nápravy, súd rozhodol o podmienečnom prepustení so skúšobnou dobou päť rokov, konštatoval polepšenie, probačný dohľad dva roky, zákaz požívania alkoholu.
• Úloha MVO: OZ ponúka záruku za dovŕšenie nápravy, dohliada na dodržiavanie podmienok prepustenia (najmä zákaz požívania alkoholu) a poskytuje podporu pri resocializácii. Dôležitá je práca s agresivitou a zvládanie konfliktov.

Prípad 3: "XY" odsúdená za falšovanie

• Trest: Jeden rok za falšovanie úradnej listiny.
• Správanie vo výkone trestu: Bezproblémové, aktívna spolupráca s ústavom, snaha o náhradu škody.
• Priebeh: OZ ponúklo záruku za dovŕšenie nápravy, súd odsúdenú prepustil po šiestich mesiacoch, skúšobná doba dva roky, povinnosť nahradiť škodu, absolvovať psychologické konzultácie, povinnosť zamestnať sa.
• Úloha MVO: OZ ponúka záruku za dovŕšenie nápravy, zabezpečuje absolvovanie psychologických konzultácií a dohliada na náhradu škody. Pomáha pri hľadaní zamestnania a podporuje resocializáciu.

Prípad 4: "XY" odsúdený za drogovú trestnú činnosť - recidíva

• Trest: Šesť rokov a osem mesiacov za výrobu pervitínu.
• Správanie vo výkone trestu: Počiatočné problémy, neskôr stabilizácia, účasť na pracovnej terapii, absolvovaná ústavná liečba, dva disciplinárne tresty, jedna pochvala.
• Priebeh: Súd návrh na podmienečné prepustenie zamietol, konštatoval, že i napriek odborne pripravenej resocializácii OZ je náprava odsúdeného nedostatočná a riziko recidívy je vysoké, čím nie sú splnené základné podmienky na podmienečné prepustenie.
• Úloha MVO: V tomto prípade, hoci OZ pripravilo resocializačný program, súd neuznal nápravu za dostatočnú. To poukazuje na dôležitosť dôkladného posúdenia rizika recidívy a individuálneho prístupu.

Prípad 5: "XY" odsúdený za rôznu trestnú činnosť - recidíva

• Trest: Šesť rokov.
• Správanie vo výkone trestu: Bez priestupkov, plnil program zaobchádzania, päť disciplinárnych odmien, čiastočne doporučený.
• Priebeh: OZ ponúklo záruku za dovŕšenie nápravy s konkrétnym programom resocializácie, súd odsúdeného prepustil, zaviazal odsúdeného splniť konkrétne body záruky, povinnosťou zamestnať sa.
• Úloha MVO: OZ ponúka záruku za dovŕšenie nápravy s konkrétnym programom resocializácie a zabezpečuje jeho plnenie. Dohliada na dodržiavanie podmienok prepustenia (najmä zamestnanie) a poskytuje podporu pri resocializácii.

Tieto príklady ukazujú, že MVO sa aktívne podieľajú na procese resocializácie odsúdených, ponúkajú záruky za ich nápravu a dohliadajú na dodržiavanie podmienok prepustenia.

Formy postpenitenciárnej starostlivosti

Medzi formy postpenitenciárnej starostlivosti patria:

• Sociálna kuratela.
• Probačná a mediačná služba.
• Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti.

Sociálna kuratela

Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3)

Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.

Práca sociálneho kurátora s osobou po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je vymedzená do niekoľkých oblastí. Prvou je sociálne poradenstvo zamerané hlavne na poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Tiež je v rámci sociálnej kurately potrebné pomôcť klientovi pri návrate do rodiny, pokiaľ ju má. Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou, mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie.

Odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Nakoľko však niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť. Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby.

Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma.

Probačná a mediačná služba

Popri sociálnej kuratele má svoje miesto v postpenitenciárnej starostlivosti aj probačná a mediačná služba. Ako uvádza D. Květenská (2009, s. 227), táto má dve hlavné oblasti činnosti - probáciu (dohľad…)

Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov.

Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba resp. Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších. Mapa bude obsahovať len informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie zabezpečujúcich pomoc prepusteným.

Informačné kancelárie pre obete a ďalšie podporné služby

Informačné kancelárie pre obete pôsobia v krajských mestách, poskytujú základné informácie a pomáhajú obetiam nadviazať kontakt so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Nižšie nájdete kontakty na linky, ktoré poskytujú odborné poradenstvo anonymne a bezplatne dištančnou formou.

V rámci iniciatívy projektu Národného koordinátora vzdelávania dospelých bolo realizované rozsiahle mapovanie alternatívnych vzdelávacích prostredí. Cieľom tejto aktivity bolo identifikovať a zviditeľniť kľúčových aktérov, ktorí prispievajú k rozvoju celoživotného vzdelávania v regiónoch. Výstupom analytickej fázy je vytvorenie komplexnej databázy, ktorá aktuálne zahŕňa 330 subjektov. Do tohto zoznamu boli na základe stanovených kritérií zaradené inštitúcie rôznej povahy, konkrétne od verejných knižníc a osvetových stredísk, cez mimovládne neziskové organizácie a občianske združenia, až po moderné komunitné centrá a technologické huby. Spoločným menovateľom týchto subjektov je ich aktívny prístup k poskytovaniu vzdelávacích aktivít a k rozvoju kompetencií dospelých.

Súčasťou projektu bola aj realizácia mediálnej kampane zameranej na popularizáciu týchto miest. Z vytvorenej databázy bola vybraná reprezentatívna vzorka 10 subjektov, ktoré predstavujú príklady dobrej praxe. Samotné natáčanie videokampane v priestoroch jednotlivých organizácií prebiehalo v mesiacoch august až október 2025.

Nižšie predstavujeme výber zviditeľnených subjektov, ktoré svojou činnosťou prinášajú inovácie do sektora vzdelávania dospelých:

• Ústav celoživotného vzdelávania (UNIZA): Pracovisko Žilinskej univerzity, ktoré otvára akademickú pôdu regiónu a podporuje medzigeneračné učenie prostredníctvom Univerzity tretieho veku.
• EDUKOS (Dolný Kubín): Organizácia zameraná na sociálnu inklúziu a vzdelávanie osôb vo výkone trestu a po prepustení (postpenitenciárna starostlivosť).
• Krajská knižnica Ľudovíta Štúra (Zvolen): Regionálne metodické centrum, ktoré aktívne reaguje na potreby trhu práce ponukou digitálnych a vzdelávacích kurzov/workshopov rôzneho charakteru.

Fenestra pôsobí v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov klientov organizácie, zodpovednosti za oblasť ochrany zraniteľných dospelých (tzv. safeguarding), prípravy a vedenia odborných interných školení pre vedúcich zamestnancov a zamestnancov organizácie v oblasti sociálnych služieb, prípravy, pripomienkovania a implementácie vnútorných predpisov organizácie týkajúcich sa štandardov kvality v sociálnych službách.

tags: #mimovladne #organizacie #postpenitenciarna #starostlivost