V posledných rokoch sa čoraz viac pozornosti venuje domovom sociálnych služieb, najmä v kontexte rôznych krízových situácií, akou bola napríklad pandémia ochorenia COVID-19. Tieto zariadenia sú domovom pre seniorov a dospelých zdravotne postihnutých občanov, ktorí sú často najzraniteľnejšou skupinou spoločnosti. Hoci v dodanom texte nie sú priamo spomenuté úmrtia 20 ľudí v domove dôchodcov, téma rekonštrukcií a pandemických opatrení je veľmi relevantná pre pochopenie celkovej situácie a výziev, ktorým čelia.
Rekonštrukcie a zlepšovanie podmienok v zariadeniach sociálnych služieb
Kraj sa v súčasnosti v Detvianskom okrese zaoberá aj rozsiahlou rekonštrukciou Zariadenia sociálnych služieb Detvan na Pionierskej ulici v Detve. Táto budova, ktorá slúži deťom a mladým dospelým so zdravotným znevýhodnením, pochádza ešte zo 60. rokov minulého storočia. Na jej obnovu sa Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK) podarilo získať viac ako 1,8 milióna eur z plánu obnovy a odolnosti. V pláne je aj komplexná rekonštrukcia ZSS Detvan - Piešť, ktorá zabezpečí zvýšenie kvality poskytovaných služieb a debarierizáciu. Projekt má v súčasnosti vydané platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
Podobné snahy o zlepšenie podmienok sú aj v Zariadení sociálnych služieb (ZSS) Hriňovčan v Hriňovej, kde plánujú debarierizáciu hygienických zariadení. Po rekonštrukcii budú spĺňať podmienky pre užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Predpokladaná investovaná suma bude 163 000 eur a rekonštrukcia bude postupná. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Hriňovej poskytuje sociálnu starostlivosť seniorom a dospelým zdravotne postihnutým občanom s duševnými poruchami celoročnou formou pobytu. Stará sa o nich vyše 40 zamestnancov a má kapacitu spolu 90 prijímateľov sociálnej služby. V registri žiadateľov v súčasnosti evidujú približne 70 žiadostí.
Pandémia COVID-19 a jej dopady na Slovensku
Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku je súčasťou celosvetovej pandémie infekčného ochorenia COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2. Prvý prípad bol na Slovensku potvrdený 6. marca 2020 premiérom Petrom Pellegrinim. Išlo o 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý nemal cestovateľskú anamnézu, avšak jeho syn bol v polovici februára v Benátkach. Dňa 6. marca 2020 sa potvrdil pozitívny test synovi, ktorý bol potvrdený ako pacient „0“, teda prvý nosič daného ochorenia na našom území. Rýchly nástup ochorenia na celom svete vytvoril kritický nedostatok ochranných pomôcok a testovacích súprav, ktorých aj na Slovensku bolo začiatkom pandémie nedostatok.
Prvé opatrenia a vývoj situácie
Prvé preventívne opatrenia boli prijaté už vo februári 2020, kedy prvýkrát na Ministerstve zdravotníctva SR zasadal ústredný krízový štáb. Prvé opatrenia proti epidémii boli prijaté 6. marca 2020, od 12. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia. Od 16. marca 2020 boli uzavreté školy a zároveň začal platiť núdzový stav, ktorý trval do 14. júna 2020. Prvou obeťou ochorenia COVID-19 na Slovensku bol 60-ročný muž, ktorý zomrel 30. marca. Chaos a zlé rozhodnutia štátu spôsobili, že 12- až 21-tisíc Slovákov zomrelo na covid zbytočne. Podľa medzinárodnej štúdie z roku 2022 stredná dĺžka života, vyjadrujúca súčasný stav zdravia populácie na Slovensku počas pandémie (v rokoch 2019 až 2021) poklesla až o 33 mesiacov (2 roky a 9 mesiacov), pokiaľ v období predtým (2015 až 2019) narástla o 3,1 mesiaca.
Fázy pandémie na Slovensku
Pandémia COVID-19 na Slovensku prebiehala v niekoľkých vlnách, pričom každá mala svoje špecifiká a dopady:
- Prvá vlna (marec - jún 2020): Táto vlna bola zvládnutá dobre s malým počtom infikovaných aj obetí. Zavedením tvrdých lockdownov hneď na začiatku sa zachytil rýchly nástup pandémie. Nenaplnil sa katastrofický scenár analytikov ministerstva zdravotníctva, že by zdravotníctvo potrebovalo päťkrát viac pľúcnych ventilácií, ako malo k dispozícii. Zároveň pomohla ľudská solidarita a aj politici povzbudzovali a spájali občanov v dodržiavaní opatrení.
- Druhá vlna (august 2020 - máj 2021): Táto vlna mala horší dopad, kolabujúce zdravotníctvo, veľa infikovaných aj mŕtvych, aj napriek už dostupnej vakcinácii proti vírusu. Manažment pandémie bol nezvládnutý, keďže bola zanedbaná príprava, plánovanie, trasovanie a aj testovanie. Počas vlny došlo k mnohým chaotickým politickým rozhodnutiam, ktoré boli často bez vedeckého základu, ako napríklad plošné testovanie, povolené počty ľudí na kultúrnych a iných akciách. Zároveň boli tieto rozhodnutia často nevhodne komunikované verejnosti.
Očkovanie a varianty vírusu
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa na Slovensku začalo 26. decembra 2020. Očkuje sa vakcínami registrovanými Európskou liekovou agentúrou od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Johnson & Johnson. Používali sa aj vakcíny od firiem AstraZeneca a neregistrovaná vakcína Sputnik V. Alfa variant koronavírusu (B.1.1.7) sa na Slovensku vyskytol už 14. novembra 2020. Mutácia kapa (B.1.617.1, predtým variant B.1.617) bola prvýkrát sekvenovaná 12. mája 2021. Mutácia delta (B.1.617.2) bola na Slovensku potvrdená 23. júna 2021.
Štatistiky a dopady
K 1. januáru 2023 bolo celkovo evidovaných 1 859 907 pozitívnych prípadov koronavírusu z 7 380 010 vykonaných PCR testov (1 351 602 testov na 1 milión obyvateľov). Okrem PCR metódy bolo vykonaných aj 44 624 314 antigénnych testov, z ktorých bolo 798 838 pozitívnych. K 24. novembru 2021 na následky COVID-19 zomrelo 14 056 ľudí. Do konca februára 2022 to bolo o 21 917 až 26 786 viac ako priemer z predchádzajúcich období v rokoch 2016 až 2019 (tzv. nadúmrtnosť) spôsobená dôsledkami pandémie.