Jozef Mihál, známy odborník na dane a odvody, ako aj bývalý minister práce a sociálnych vecí, sa pravidelne vyjadruje k aktuálnym legislatívnym zmenám a ich dopadom na občanov Slovenska. Jeho analýzy a kritické pripomienky, ale aj pochvaly, poskytujú cenný pohľad na efektivitu a spravodlivosť navrhovaných opatrení.
Daňový bonus na dieťa v roku 2025: Paradoxy a kritika
Daňový bonus na dieťa v roku 2025 prechádza mnohými zmenami podmienok aj samotnej výšky bonusu. Je navrhnutý tak, aby podporil najmä zamestnaných rodičov s nižšími príjmami. To sa však podľa experta na dane a odvody Jozefa Mihála (Demokrati) veľmi nepodarilo. V príspevku na sociálnej sieti upozorňuje, že plný daňový bonus vo výške 100 eur mesačne si môže uplatniť aj rodina s príjmami 10 000 eur, zatiaľ čo rodina s príjmom 2 500 eur už bude mať bonus krátený kvôli príliš vysokým príjmom. Ako je to vôbec možné?
Paradox daňového bonusu na dieťa
Podstatou zmien platných od roku 2025 je, že výška bonusu závisí od príjmu toho rodiča, ktorý si ho uplatňuje. Ak jeden z rodičov zarába viac, bonus sa začne krátiť, alebo úplne zanikne. Na druhej strane, ak bonus čerpá rodič s nižším príjmom, môže rodina získať plnú výšku bonusu, aj keď ich spoločný príjem je veľmi vysoký. „Naši socialisti to vymysleli geniálne,“ kritizuje Mihál.
Príkladové situácie podľa Jozefa Mihála:
- Rodina A: Matka je na materskej dovolenke a nemá žiadny príjem, preto si nemôže uplatniť bonus. Otec zarába 3000 eur mesačne v hrubom. Keďže jeho príjem prekračuje hranicu, od ktorej sa bonus kráti, rodina dostane iba 59,40 eur mesačne, namiesto plnej sumy 150 eur.
- Rodina B: Obaja rodičia zarábajú po 1500 eur mesačne, teda spolu 3000 eur. O bonus žiada matka, ktorá je pod hranicou 2477 eur. Rodina tak dostane plnú sumu 150 eur mesačne, hoci ich spoločný príjem je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade.
- Rodina C: Matka zarába 2000 eur a otec 10 000 eur mesačne. Matka si uplatňuje bonus, pretože jej príjem nepresahuje hranicu 2477 eur. Hoci ich spoločný príjem je 12 000 eur mesačne, rodina získa plnú sumu 150 eur mesačne.
Tieto príklady ukazujú, že systém nezohľadňuje rodinný príjem ako celku, ale iba príjem rodiča, ktorý si bonus uplatňuje. Pre rodiny s vysokými príjmami to vytvára možnosť optimalizovať bonus tak, aby bol čerpaný rodičom s nižším príjmom, zatiaľ čo rodiny s jedným vyššie zarábajúcim rodičom sú znevýhodnené.
Novinka! Daňový bonus od 1. januára 2025
Finta, ako dosiahnuť plný daňový bonus
V prípade daňového bonusu na dieťa pritom platia trochu iné pravidlá pre zamestnancov a pre SZČO. Ak ste zamestnanec, platí pre vás horná hranica príjmu 2 470 eur v hrubom mesačne, ktorú keď prekročíte, daňový bonus sa vám kráti. Ak presiahnete hranicu 3 630 eur v hrubom mesačne, teda 1,5-násobok priemernej mzdy z roku 2023, strácate nárok na daňový bonus. Pri živnostníkoch je to naopak, daňový bonus sa kráti, ak majú nízky príjem a horná hranica prakticky neexistuje. Ak teda vo vašej rodine patríte k zamestnancom s hrubou mzdou pod 2 470 eur v hrubom, oplatí sa vám uplatniť si daňový bonus.
Daňový bonus na dieťa: Pravidlá pre rok 2025
Od roku 2025 sa menia sumy, vekové obmedzenia a podmienky pre uplatnenie daňového bonusu. Tu je prehľad kľúčových zmien:
Mesačné sumy daňového bonusu sú:
- 100 eur na dieťa do 15 rokov (predtým 140 eur)
- 50 eur na dieťa od 15 do 18 rokov (predtým 140 eur)
- 0 eur na dieťa nad 18 rokov (predtým 50 eur)
Bonus už nebude možné uplatniť na deti staršie ako 18 rokov, čo výrazne ovplyvní rodičov nezaopatrených detí na stredných školách či vysokých školách.
Podmienky pre plný daňový bonus:
Plná suma bonusu sa vypočíta iba do určitého percenta zo základu dane (teda mzdy po zaplatení odvodov) podľa počtu detí:
- 1 dieťa: 20 % zo základu dane
- 2 deti: 27 %
- 3 deti: 34 %
- 4 deti: 41 %
- 5 detí: 48 %
- 6 a viac detí: 55 %
Hranice príjmu zo zamestnania, od ktorých sa bonus kráti alebo zaniká:
- Pri príjme nad 2480 eur mesačne sa bonus začína krátiť.
- Pri príjme nad 3632 eur mesačne už bonus nie je možné uplatniť.
Tieto pravidlá platia len pre rodiča, ktorý si bonus uplatňuje. Ivana Sladkovská, šéfredaktorka portálu Peniaze.sk, potvrdzuje tieto informácie.
Navýšenie materskej a nemocenskej dávky: Legálne postupy a modelový príklad
Zjednodušene povedané, pomocou správne načasovaných a úplne legálnych krokov môžete mať doslova kráľovskú materskú aj s podpriemerným platom. Je však dôležité dodržať postup a trochu aj investovať do štátneho poistenia. Mihál vo svojom príspevku informuje, ako by to mohlo vyzerať, a teda použil modelovú situáciu.
Prípadová štúdia: Pani Norika a optimalizácia dávok
„Pani Norika sa po skončení štúdia od 1. septembra 2022 zamestnala v pracovnom pomere v spoločnosti ABC. V apríli 2023 zistila, že je tehotná, lekár určil dátum pôrodu na 20. december 2023. Keďže na materskú dovolenku môže žena nastúpiť v období 8 až 6 týždňov pred plánovaným pôrodom, v prípade fiktívnej Noriky od „25. októbra 2023 do 8. novembra 2023,“ uvádza Mihál.
„Tehotenské by mohla poberať 27 týždňov pred pôrodom, teda od 14. júna 2023. Nárok na tehotenské mať bude, pretože splní podmienku, aby v období dvoch rokov pred 14. júnom 2023 získala aspoň 270 dní nemocenského poistenia.“
V tomto prípade sa žena Norika rozhodne zvýšiť si svoju materskú tak, že sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie. K 18. aprílu 2023 ukončila pracovný pomer a od 19. apríla 2023 sa prihlásila na dobrovoľné nemocenské s dôchodkové poistenie. Od 19. do 30. apríla zaplatí z alikvotného vymeriavacieho základu 98,76 € poistné vo výške 321,12 €.
Nemocenské počas PN
„Pani Norika má na konci mája 2023 zdravotné problémy. Lekár ju od 1. júna 2023 'vypísal' na PN. Na PN bude až do nástupu na materskú,“ uviedol Mihál a pokračuje: „V období posledných dvoch rokov pred PN bola pani Norika nemocensky poistená v čase od 1. septembra 2022 do 31. mája 2023. Keďže je od 1. júna 2023 na PN, má nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia. „Nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia sa určí logicky obdobným postupom, ako sa určuje materské. Pretože k 1. júnu 2023 má pani Norika nemocenské poistenie, ktoré trvalo dlhšie ako 26 týždňov, rozhodujúcim obdobím na určenie DVZ je obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022.“ Mihálom uvedená Norika tak bude od júna až do nástupu na materskú poberať nemocenské vo výške 330 €.
Nárok na tehotenské
„Dňa 14. júna 2023, teda na začiatku 27. týždňa pred pôrodom, si pani Norika uplatní v Sociálnej poisťovni nárok na tehotenské. Nárok na tehotenské má, pretože splní podmienku, aby v období dvoch rokov pred 14. júnom 2023 získala aspoň 270 dní nemocenského poistenia. V období od 1. septembra 2022 do 13. júna 2023 získala 286 dní nemocenského poistenia.“
„Tehotenské je najmenej suma 7,96 € na deň. Pani Norika tak za jún 2023 dostane tehotenské 135 €, od júla 2023 vo výške 238,90 € za mesiac, ktorý má 30 dní, a 246,90 € za mesiac, ktorý má 31 dní. A to až do pôrodu.“
Nárok na materské
„Pani Norika môže po dohode s lekárom požiadať o materské už 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, teda od 25. októbra 2023. Dôležité je, aby k 25. októbru 2023 mala za sebou plných 26 týždňov dobrovoľného poistenia. Nárok na materské má, pretože v súčte s dobou poistenia v zamestnaní počet dní nemocenského poistenia už k 25. októbru 2023 presiahne 270 dní.“
Keďže sa poistné platilo od 19. apríla 2023 do 31. mája 2023. Od 1. júna 2023 je na PN, pričom nemocenské sa v tomto prípade nepovažuje za vymeriavací základ. Súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa v rozhodujúcom období platilo poistné, je 968,76 € (apríl) + 2 422 € (máj) = 3 390,76 €. Pri nástupe na materskú v roku 2023 je maximálny možný DVZ (denný vymeriavací základ) 79,6274 €.
„Materské je 75 % z vypočítaného DVZ, čo vychádza približne na 59,14 € na deň.“
Zhrnutie nákladov a ziskov pani Noriky:
Mihál v závere príspevku sumarizuje, akú sumu musela Norika zaplatiť na dobrovoľnom poistení. „Za apríl 2023 to bolo 321,12 €. Za máj 2023 to bolo 802,88 €. Od júna 2023 už poistné platiť nemusela, pretože bola PN a poberala nemocenské. Celkovo v období od 19. apríla 2023 do 24. októbra 2023 zaplatila poistné 1 124 €. Na materskom získala celkovo 14 076 €. Ďalších približne 1 650 € dostala od 1. júna 2023 do nástupu na materskú na nemocenskom a napokon približne 1 500 € dostala na tehotenskom.“
Nemocenské poistenie a PN
Nemocenské poistenie je jedným zo systémov poistenia, ktoré spadá pod sociálne poistenie spravované Sociálnou poisťovňou. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské v zásade od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote (teda po skončení nemocenského poistenia alebo počas prerušenia nemocenského poistenia), zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporné obdobie). Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Podľa § 38 ZSP, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Novinka! Daňový bonus od 1. januára 2025
Projekt „Práca namiesto dávok“: Jozef Mihál chváli vládnu iniciatívu
Odborník na sociálnu politiku a exminister práce Jozef Mihál patrí ku kritikom súčasnej vlády a mnohých opatrení, s ktorými prichádza. Neraz na svojej stránke vytkol niektorému z ministrov dieru v zákone či iný problém, na ktorý narazil. Ak však vláda príde s dobrým nápadom, nemá problém ich aktivity aj pochváliť.
Iniciatíva „práca namiesto dávok“ vstúpila od pondelka do praxe. Pre rezort išlo o veľkú tému, ktorú komunikovala niekoľko mesiacov a do pozornosti ju opakovane dával sám minister Erik Tomáš. Po novom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi alebo mu bude krátená. „Ak takýto človek odmietne pracovnú ponuku prvýkrát, dávka sa mu odoberie na jeden mesiac, ak to urobí opakovane, dávka mu bude krátená na tri mesiace. Tento proces sa bude cyklicky opakovať, až kým daný človek prijme ponuku na prácu. Za dôvod na odobratie dávky bude považované aj porušenie pracovnej disciplíny.“
Riešenie problému s exekúciami
V novom zákone sa podľa neho podarilo vyriešiť aj problém s exekúciami, keďže mnoho ľudí nechcelo pracovať, pretože by im exekútori siahali na plat. Po novom, ak si človek nájde prácu, tak prvé dva mesiace bude dostávať aj dávku v hmotnej núdzi v plnej výške.
Aktivačné príspevky a motivácia k práci
„Prednosť bude mať ponuka reálneho zamestnania, ale pokiaľ úrady práce takúto ponuku mať nebudú, nechávame v platnosti takzvané aktivačné príspevky. Pristupujeme k nim však trochu inak, motivačne. Pokiaľ sa človek rozhodne, že chce vykonávať len malé obecné služby, dostane základný aktivačný príspevok. Pokiaľ však pritom nastúpi na vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, dostane 1,5-násobok príspevku a pokiaľ si popritom nájde aj prácu, istý čas dostane dvojnásobok,“ upozornil minister.
Minister podotkol, že zmeny sa dotknú všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nielen tých, ktorí sú evidovaní na úradoch práce. „Prišli sme s novou kategóriou - poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorých je na Slovensku, ak rátame aj spoluposudzované osoby, viac ako 120.000. Vygenerovali sme, že z nich dokáže pracovať 43 000 ľudí, a na nich sa chceme sústrediť,“ dodal Tomáš. Ubezpečil, že na ľudí, ktorí majú reálnu prekážku v práci, bude uplatnená výnimka. Tieto novinky netradične pochválil aj bývalý minister práce a odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál. "Minister Tomáš dotiahol to, čo som začínal ako minister ešte ja v rokoch 2010 - 2012. Projekt ´Práca namiesto dávok´.
Podstata projektu „Práca namiesto dávok“
Od 1. septembra 2025 sa zmenil zákon o službách zamestnanosti a zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Cieľom zmien je vyššia motivácia poberateľov dávky v hmotnej núdzi prijať ponúkané zamestnanie a tak namiesto dávky v hmotnej núdzi mať stabilný príjem a mzdu v zamestnaní. Ak poberateľ dávky prvýkrát odmietne pre neho vhodnú ponuku zamestnania, dávka v hmotnej núdzi mu bude odobratá na jeden mesiac. „Naopak poberatelia dávok dostanú vyššie tzv. aktivačné príspevky, ak sa popri práci pre obec a pod. zúčastnia na vzdelávacích aktivitách a tak si nájdu reálne zamestnanie. „Osobne s projektom ´Práca namiesto dávok´ súhlasím. Ako píšem vyššie, sám som ho pred 15 rokmi rozbiehal. Tvrdím, že práce je na Slovensku dosť - napríklad zamestnávatelia v stavebníctve zúfalo hľadajú nových pracovníkov.