Finančné príspevky a podpora pre migrantov na Slovensku a v Európe

Integrácia migrantov je komplexný proces, ktorý si vyžaduje systémový prístup, legislatívny rámec a dostatočné finančné a inštitucionálne zabezpečenie. Európska únia, ako aj jednotlivé členské štáty, čelia výzvam súvisiacim s riadením migrácie a zabezpečením dôstojných podmienok pre žiadateľov o azyl a osoby s medzinárodnou ochranou. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o príspevkoch a podpore pre migrantov na Slovensku a porovnáva ich so situáciou v iných európskych krajinách, pričom zdôrazňuje legislatívny rámec, inštitucionálne zabezpečenie a praktické aspekty integrácie.

Finančné príspevky pre žiadateľov o azyl v Európe

Zistiť výšku príspevkov pre žiadateľov o azyl v jednotlivých krajinách nie je jednoduché. Začiatkom augusta zverejnil výšku v niektorých z nich britský novinár Alan Travis na sociálnej sieti.

Tabuľka nižšie uvádza týždenné príspevky pre žiadateľov o azyl v európskych krajinách.

Vreckové pre žiadateľov o azyl na Slovensku je 42 centov na deň. „Na základe nariadenia ministerstva vnútra majú nárok na vreckové vo výške 42 centov na deň,“ uviedol pre Aktuality.sk riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel. „V prípade, že pomáhajú migračnému úradu s kosením alebo inými pomocnými prácami dostanú namiesto 42 centov jedno euro,“ doplnil. Vo viacerých štátoch na Západe je prax iná. „Na ruku dostanú viac, ale musia si z toho zabezpečiť všetko,“ hovorí Priecel s tým, že vie o tom, že niektorí to môžu mať ako zárobok - neminú všetko, ale dokážu vyžiť z nižšej sumy. Podpora pre utečencov by však podľa neho mala byť alikvotná. „Ani ja nedostávam plat ako šéf migračného úradu vo Švédsku,“ uzatvára. „V iných krajinách môže byť výška vreckového resp. príspevku ovplyvnená okrem ekonomickej situácie krajiny a výšky priemerných životných nákladov aj napríklad tým, či je žiadateľom o azyl poskytované ubytovanie v špeciálnych zariadeniach, alebo si toto musia nájsť samostatne a hradiť z poskytnutého príspevku,” povedala pre Aktuality.sk Zuzana Števulová, riaditeľka združenia Liga za ľudské práva.

Situácia v Dánsku

Dánska vláda škrtá súčasný príspevok vo výške 1450 eur o polovicu. Noví žiadatelia o azyl v Dánsku ešte v auguste dostali príspevok vo výške 10 849 dánskych korún (1 454 eur) v prípade bezdetných jednotlivcov. Manželské páry si mesačne prišli na 28 832 dánskych korún (3 863 eur). Od septembra čakajú štedrú sociálnu politiku v krajine radikálne škrty. Podľa júlového návrhu ministerky Inger Stojbergovej klesne pomoc približne o polovicu. Jednotlivci tak po novom dostanú 5 945 dánskych korún (796,5 eura) a páry 16 638 dánskych korún (2229 eur). Návrh zákona schválil včera v treťom a poslednom čítaní dánsky parlament. Ako informuje nemecký Spiegel, za bolo 56 poslancov, proti 50 a až 73 poslancov sa hlasovania zdržalo. „Dúfajme, že výsledkom bude, že počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Dánska sa zníži,“ cituje Stojbergovú britský The Guardian. Zníženie takzvaných integračných benefitov je súčasťou boja novej dánskej vlády, aby „obmedzila prisťahovalectvo a dostala integráciu opäť pod kontrolu“. Voči cudzincom toho chystajú viac. Ako píše TheLocal.dk s odvolaním sa na ministerku, škrt v integračných príspevkoch je jedným z prvých a vláda je pripravená robiť ďalšie. Tie by mali začať platiť od januára. Zasiahnuť by mali všetkých cudzincov, ktorí prišli do Dánska za uplynulých sedem až osem rokov. Mali by dostať nižšie dávky v nezamestnanosti aj zoškrtané študentské príspevky.

Podpora pre žiadateľov o azyl v Rakúsku

Rakúske úrady majú rozdelené príspevky pre žiadateľov o azyl podľa toho, či sú ubytovaní v tábore, alebo sa im podarilo ubytovať sa samostatne. Každý utečenec v Rakúsku je zdravotne poistený. Aj keď nemá voľný vstup na pracovný trh, za mesiac môže odpracovať niekoľko hodín verejnoprospešných prác. Za hodinu čistenia ulíc či odhŕňania snehu si zarobí od 3,50 do 5 eur. Deti utečencov musia rešpektovať povinnú školskú dochádzku. V krajine všeobecne platí, že ak majú utečenci „plný servis“, dostávajú tri jedlá denne a mesačné vreckové 40 eur. Ak si varia sami, dostávajú 5,50 eura denne. Prevádzkovateľ ubytovne má nárok na 13,50 eura za osobu a deň.

Migračný úrad a azylové konanie na Slovensku

Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, sa aktívne zapája do riešenia otázok migrácie a integrácie cudzincov. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v procese prijímania žiadateľov o azyl, udeľovania medzinárodnej ochrany a integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Migračný úrad zamestnáva dvoch integračných manažérov pre východ a západ Slovenska. Ich úlohou je uľahčovať komunikáciu a hľadať prieniky medzi inštitúciami a migračným úradom, ako aj uľahčovať kontakt medzi inštitúciami a osobami s udelenou medzinárodnou ochranou. V oblasti integrácie úrad spolupracuje s mimovládnymi organizáciami (MNO) na zmluvnej báze. MNO zabezpečujú pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou asistenciu pri zabezpečovaní ubytovania, výučbu slovenského jazyka, pracovné poradenstvo, psychologické a právne poradenstvo.

Azylové konanie

Azylové konanie začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu v SR. Počas azylovej procedúry migračný úrad posudzuje dôvody a pravdivosť informácií, pre ktoré osoba žiada o udelenie azylu v SR. Po podaní žiadosti je osoba umiestnená do záchytného tábora, kde prebiehajú prvotné administratívne úkony, zdravotné vyšetrenia a začína proces posudzovania žiadosti. Záchytný tábor Humenné slúži na tieto účely. Po ukončení potrebných úkonov je žiadateľ presunutý do pobytového tábora. Pobyt v záchytnom tábore zvyčajne nepresahuje viac ako 30 dní. Pobytový tábor Rohovce je určený najmä pre žiadateľov o azyl mužov jednotlivcov, zatiaľ čo pobytový tábor Opatovská Nová Ves je určený predovšetkým pre zraniteľné skupiny žiadateľov o azyl, ako sú rodiny, ženy, osoby s vážnejšími zdravotnými ťažkosťami a staršie osoby. Žiadateľ o azyl má prístup na pracovný trh po 6 mesiacoch od podania žiadosti o azyl.

Podmienky udelenia azylu a doplnkovej ochrany

• Azyl sa udeľuje, ak má osoba v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. Osoba s udeleným azylom má na území SR trvalý pobyt a vydáva sa jej doklad o pobyte s označením „azylant“ s platnosťou na 10 rokov.
• Doplnková ochrana sa poskytuje na dobu určitú, kým hrozba alebo vážne nebezpečenstvo v krajine pôvodu naďalej pretrváva. Poskytuje sa na 1 rok s možnosťou predĺženia na ďalšie dva roky. Cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou má na území SR prechodný pobyt a vydáva sa mu doklad o pobyte s označením „doplnková ochrana“.

Finančné príspevky na Slovensku

Od 1. júna 2022 migračný úrad podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle poskytuje azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, jednorazový a integračný príspevok.

Príspevok za ubytovanie osôb s dočasným útočiskom

Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska upravuje zákon o azyle. Príspevok ubytovateľom vyplácajú samosprávy z prostriedkov poukázaných z ministerstva vnútra. Od 1. marca 2024 sa výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore upravila na 5 eur za jednu noc bez ohľadu na vek ubytovanej osoby. Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom. Prenajímateľ po uzatvorení zmluvy s odídencom zmluvu predloží obci. Príspevok oprávnenej osobe vypláca obec - na účet v banke alebo v hotovosti. Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca ubytovateľ odovzdá obci výkaz. Obec zosumarizuje všetky výkazy od všetkých prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca; t. j. do 31. Dňa.

Príspevok pre osoby so závažným zdravotným postihnutím

Ak ste odídenec alebo odídenkyňa z Ukrajiny so závažným zdravotným postihnutím, potom sa môžete uchádzať o finančnú podporu. Navštívte Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho pobytu a podajte písomnú žiadosť o príspevok pre osoby so závažným zdravotným postihnutím. Po podaní žiadosti zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny posúdia, či miera vášho závažného zdravotného postihnutia spĺňa požiadavky na vyplatenie príspevku. Ak ste tento príspevok získali v minulom roku od organizácie IOM alebo UNICEF, budete posudzovaní rovnako aj tento rok. Finančný príspevok sa poskytuje v sume 300 eur mesačne alebo 508 eur mesačne. Výška príspevku bude závisieť od miery závažnosti vášho zdravotného postihnutia, ktorú posúdi lekár.

Dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je finančná pomoc, ktorá vám bude priznaná, ak je váš mesačný príjem spolu s mesačným príjmom členov vašej domácnosti žijúcich s vami na Slovensku (vaši rodičia, manžel, manželka, deti) nižší ako štátom stanovené životné minimum. Požiadať o dávky v hmotnej núdzi môžete na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho pobytu. Úrad následne vypočíta, či máte na podporu nárok. Výška dávky v hmotnej núdzi je nasledovná:

• 74,00 eur mesačne - ak ide o jednotlivca,
• 140,70 eur mesačne - ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 128,60 eur mesačne - ak ide o dvojicu bez detí,
• 192,40 eur mesačne - ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 205,50 eur mesačne - ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
• 259,40 eur mesačne - ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

Príspevok vám bude vyplácaný každý mesiac. Formu doručenia si môžete zvoliť, buď poštovou poukážkou na adresu, ktorú uvediete v žiadosti (v tomto prípade sa uistite, že na poštovej schránke je vaše meno), alebo prevodom na bankový účet, ktorý ste si zriadili v slovenskej banke (v tomto prípade poskytnite Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny kópiu vašej zmluvy s bankou). Prvý príspevok vám bude vyplatený nasledujúci mesiac potom, ako podáte žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. O zmenu spôsobu vyplácania príspevku môžete požiadať kedykoľvek. Ak poberáte dávku v hmotnej núdzi a vaše deti navštevujú materskú, alebo základnú školu, máte možnosť získať aj príspevok na stravu a školské potreby. Informujte sa u pracovníkov škôlky alebo školy, ktorí vás ďalej usmernia. Dôležité je ohlásiť zmeny (nové zamestnanie, zmena adresy, zmena počtu členov rodiny) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 8 dní.

Zdaňovanie príjmov odídencov z Ukrajiny

Slovenská republika je v daňových vzťahoch s Ukrajinou viazaná Zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia. Finančná správa vychádza z predpokladu, že odídenec je považovaný za rezidenta Ukrajiny, pričom jeho pobyt na Slovensku je dočasný. V určitých prípadoch, napr. pri definitívnej strate stáleho bytu na Ukrajine, je potrebné posudzovať rezidenciu individuálne. Ak odídenec dosiahol v zdaňovacom období roka 2022 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len zo zdrojov na území SR, môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak neprekročil sumu 2 289,63 eura zdaniteľných príjmov, nie je povinný podávať daňové priznanie. Zamestnávateľ môže uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na mesačnej báze alebo pri ročnom zúčtovaní. Ak odídenec vykonáva závislú činnosť pre ukrajinského zamestnávateľa formou „práce z domu“ na území SR, zdaniteľnosť príjmov závisí od fyzického výkonu činnosti a dĺžky pobytu. Ak nerezidentný zamestnávateľ zamestnáva odídenca na území SR dlhšie ako 183 dní, stáva sa platiteľom dane. Daň sa vyberá priebežne. Príjmy z nezávislej (podnikateľskej) činnosti sa zdaňujú, ak sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR. Príspevok za ubytovanie oslobodený od dane z príjmov je pre rozpočtové organizácie, obce a VÚC. Pre ostatné právnické osoby je zdaniteľným príjmom. Pre fyzické osoby je príspevok zdaniteľným príjmom, ak je poskytnutý v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP.

Ďalšie iniciatívy a aktivity na Slovensku

• Národný projekt "Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov": Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny realizuje tento projekt s cieľom zabezpečiť transparentné a efektívne poskytovanie finančných príspevkov oprávneným užívateľom, ktorí realizujú systémové sociálno-ekonomické integračné aktivity.
• Centrá služieb cudzincom: Od 30. decembra 2024 fungujú pri oddeleniach cudzineckej polície v Bratislave, Žiline a Košiciach.
• Sociálne začlenenie odídencov z Ukrajiny: Ministerstvo vnútra financuje časti nákladov súvisiacich s ich bývaním za obdobie máj 2023 - apríl 2025.
• Migračné informačné centrum IOM (MIC): Organizuje bezplatné otvorené kurzy slovenského jazyka pre cudzincov a poskytuje pomoc pri orientácii na trhu práce a uznávaní diplomov a vzdelania.
• Finančná podpora komunitných podujatí: Poskytuje sa finančná podpora komunitných podujatí, ktoré organizujú združenia a komunity migrantov na Slovensku.
• Národná stratégia Slovenskej republiky k riadeniu azylu a migrácie: Vláda Slovenskej republiky schválila túto stratégiu uznesením č. 300/2025 z 12. júna 2025.

Problémy a výzvy v integrácii migrantov

Napriek existujúcim mechanizmom podpory, integrácia migrantov na Slovensku čelí viacerým výzvam. Správa Sea-Watch poukazuje na nárast útokov líbyjských milícií na migrantov v Stredozemnom mori, čo otvára otázky o kontroverznom financovaní a spolupráci Európskej únie s Líbyou v oblasti kontroly migrácie. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov, ale odmieta aj povinné platby za ich neprijatie. Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúci rok z dôvodu výrazného migračného tlaku. Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam. "Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Podľa jeho slov jasne prezentoval, že Slovensko odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov, ale odmieta aj povinné platby za ich neprijatie. "Podľa nás ide o falošnú solidaritu, ktorá navyše trestá aj tie krajiny, ktoré si už svoju povinnosť dávno splnili. Pridali sme sa k Maďarsku a odmietli všetky mechanizmy migračného paktu. Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR. Brusel svojím včerajším rozhodnutím o migrácii spustil podľa Orbána nový, absurdný a nespravodlivý útok proti Maďarsku. "To, že Európska komisia tvrdí, že Maďarsko sa migračná kríza netýka, je samo o sebe poburujúce a úplne odtrhnuté od reality. Maďarsko je totiž najstabilnejšou obrannou baštou celej Európy - len tento rok sa desaťtisíce ľudí pokúsili ilegálne prekročiť naše hranice. Podľa Orbánovej interpretácie migračného paktu by Maďarsko muselo na základe solidarity medzi členskými krajinami EÚ prijať 21-tisíc žiadateľov o azyl, alebo zaplatiť 420 miliónov eur. "Maďarsko aj tak vynakladá dosť na ochranu vonkajšej hranice únie. Neprijmeme ani jediného migranta a nebudeme platiť za migrantov. Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. Ministri v pondelok tiež prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Štáty následne schválili aj svoju pozíciu k tretiemu nariadeniu s cieľom zjednodušiť postupy voči osobám, ktoré sa v krajinách Únie zdržiavajú nelegálne. Nariadenie má zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej EÚ, určuje povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a vytvára nástroje na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Grécko a Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku množstva prichádzajúcich migrantov za posledný rok. Tlaku sú vystavené aj Španielsko a Taliansko, tie zas pre vysoký počet migrantov, ktorých zachránili na mori. Ohrozené migračným tlakom sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, a to buď pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, alebo hrozbu zneužitia migrácie na politické účely. Tieto krajiny budú preto mať prednostný prístup k nástrojom EÚ na podporu zvládania migrácie. Rakúsko, ktoré prijíma veľké množstvo migrantov, začína pociťovať dôsledky. V krajine, kde má až štvrtina obyvateľov zahraničný pôvod, stúpa počet detí bez znalosti štátneho jazyka. Najvypuklejší problém je vo Viedni. Takmer 45 percent prvákov na tamojších školách neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie. To znamená, že až 44,6 percenta detí nemá dostatočné znalosti jazyka, aby mohli chápať učebnú látku. Zarážajúce je, že nejde iba o deti migrantov, ktorí sa nedávno usadili v Rakúsku. Až 61 percent z nich sa tam už narodilo. Z viac ako 9,1 milióna obyvateľov alpskej krajiny má dnes migračný pôvod vyše 2,45 milióna (27,2 percenta). To, že s tým má problém najmä hlavné mesto, nie je náhoda. Práve tam žije najvyšší podiel cudzincov. Vo Viedni vykázali najhoršie výsledky práve mestské časti s najvyšším počtom migrantov. V okrese Margareten, kde býva vyše 52 percent ľudí s prisťahovaleckým pôvodom, má jazykové problémy až 74 percent prvákov. „Veľa prvákov rozpráva, žiaľ, tak zle po nemecky, že sa spolu sotva dohovoria, aj keď sa narodili v Rakúsku. Odborníci aj skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že integrácia najlepšie funguje, keď sa deti cudzincov zmiešajú s domácimi. Rodičia rakúskych žiakov ich nechcú dávať do škôl, kde je priveľa migrantov. Monika Mikocki, riaditeľka ľudovej školy vo viedenskom Olympiaparku, v praxi naráža na množstvo predsudkov a xenofóbiu. „Kam by sme potom mali deti integrovať, keď je z rodín väčšinovej spoločnosti na škole iba malý podiel žiakov?“ citoval ju nedávno Standard.at. Podľa Wiederkehra môžu za zlý stav na viedenských školách viaceré faktory. Nepriaznivý vplyv na školákov má údajne aj rastúca digitalizácia. Deti menej komunikujú a veľa času trávia pri počítači alebo so smartfónom. Vo viedenských škôlkach, kde by sa deti mali naučiť po nemecky, je dnes navyše čoraz viac malých migrantov - až pre 60 percent z nich nie je nemčina materinským jazykom. Problémom je, že ak majú deti už v prvom ročníku ťažkosti s jazykom, môže to mať negatívny vplyv na celý ich život. „Je tragédiou, že nastupujú do školy s neregulárnym štatútom. Mnohí to už nikdy nedobehnú,“ povedal pre Standard.at mestský poslanec Harald Zierfuß. Problém by mala riešiť budúca rakúska vláda. Wiederkehr navrhol, aby sa povinná dochádzka v materských školách rozšírila z jedného roka na dva. Wiederkehr je členom strany NEOS (Nové Rakúsko a Liberálne fórum), ktorá by spolu s ľudovcami (ÖVP) a sociálnymi demokratmi (SPÖ) mala byť súčasťou budúcej vládnej koalície. Spomenuté požiadavky chce preto presadiť i na celoštátnej úrovni. Podľa Wiederkehra musí nová spolková vláda v každom prípade začať s veľkou „ofenzívou nemčiny“, na čo bude treba až 100 miliónov eur. Posilniť totiž treba aj pedagogický zbor, lebo v celej krajine chýba zhruba 20-tisíc učiteľov.

tags: #migranti #kolko #maju #prispevok