Miera invalidity pri duševných poruchách a proces získavania invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok je určený na to, aby osobám, ktoré sú invalidné, aspoň čiastočne nahradil príjem, ktorý by inak dosiahli prácou. Ide o druh poistenia, kde sa z príjmu odvádza poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne. Ak je osoba uznaná za invalidnú a spĺňa podmienky, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.

Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, bez ohľadu na mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Pre vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri základné podmienky:

  • byť uznaný za invalidného,
  • získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
  • ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, kedy je nezaopatreným dieťaťom a má trvalý pobyt na Slovensku. Nárok na invalidný dôchodok takejto osobe vzniká najskôr po dovŕšení 18 rokov veku. Rovnako má nárok aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas denného doktorandského štúdia, nedovŕšila 26 rokov veku a má trvalý pobyt na Slovensku.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo sa predpokladá, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobách, kde sa nepredpokladá, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské až po dobu jedného roka (52 týždňov). Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca predĺžiť, ak to vyžaduje krízová situácia, ktorá sťažuje prístup k zdravotnej starostlivosti a hrozí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Ak sa predpokladá, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, žiadosť o invalidný dôchodok možno podať aj počas trvania práceneschopnosti. Na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je rozhodujúce, či bol žiadateľ v čase podania žiadosti na PN.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

V prípade, ak osoba trpí aj ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť najviac o 10 % za všetky tieto ochorenia spolu, ak ovplyvňujú schopnosť pracovať.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou pre nárok na invalidný dôchodok. Ide o čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie (zamestnanie, podnikanie, dobrovoľné poistenie).

Počet potrebných rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa ku dňu uznania invalidity:

  • menej ako jeden rok pre osoby do 20 rokov,
  • najmenej jeden rok pre osoby vo veku nad 20 do 24 rokov,
  • najmenej dva roky pre osoby vo veku nad 24 do 28 rokov,
  • najmenej päť rokov pre osoby vo veku nad 28 do 34 rokov,
  • najmenej osem rokov pre osoby vo veku nad 34 do 40 rokov,
  • najmenej desať rokov pre osoby vo veku nad 40 do 45 rokov,
  • najmenej 15 rokov pre osoby vo veku nad 45 rokov.

Jeden rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní. Získať určitý počet rokov nie je potrebné, ak invalidita vznikne v mladosti (do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, keď je osoba nezaopatreným dieťaťom). Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Ak chýba časť potrebnej doby zamestnania, odporúča sa kontaktovať Sociálnu poisťovňu pre možnosť dodatočného spätného zaplatenia poistného za chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať, ak bol k dátumu vzniku invalidity v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (poistenie aspoň 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku).

O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Najčastejšie príčiny invalidity na Slovensku

Najčastejšími ochoreniami, pre ktoré posudkoví lekári Sociálnej poisťovne uznali plnú invaliditu (mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), boli dlhodobo nádorové ochorenia. Napríklad v roku 2019 táto diagnóza predstavovala až 52,50 % všetkých novouznaných invalidít. Pri mužoch dosahoval tento podiel 42,63 % a pri ženách až 64,52 %, čo znamená, že dva z troch novouznaných prípadov plnej invalidity u žien tvorili nádorové ochorenia. Tento trend je podobný ako v roku 2018.

Graf: Najčastejšie príčiny plnej invalidity na Slovensku

Ďalšie choroby, ktoré viedli k plnej invalidite, sa líšili podľa pohlavia. Pri ženách boli po nádoroch druhou najčastejšou príčinou duševné poruchy a poruchy správania, ktoré v roku 2019 znamenali invaliditu pre 9,43 % žien. Na treťom mieste boli choroby nervového systému (6,55 %) a štvrtou skupinou choroby obehovej sústavy (4,42 %).

U mužov boli po nádoroch druhou najčastejšou skupinou choroby obehovej sústavy (14,39 %), treťou choroby nervového systému (10,21 %) a štvrtou duševné poruchy a poruchy správania (8,50 %).

Bez rozlíšenia pohlavia boli po nádoroch najčastejšími skupinami ochorení choroby obehovej sústavy (9,90 %), duševné poruchy a poruchy správania (8,92 %) a choroby nervového systému (8,56 %).

V roku 2024 bolo 5 kategórií chorôb príčinou plnej invalidity až vo vyše 86 % všetkých prípadov, pričom až 58 % všetkých plných invalidov mali na svedomí nádorové ochorenia. Pri čiastočnej invalidite sú príčiny rozdelené proporčnejšie, ale aj tu výrazne vyčnieva jedna kategória. Celkovo 6 kategórií chorôb zapríčinilo čiastočnú invaliditu takmer 77 % všetkých čiastočných invalidov.

Duševné poruchy a miera invalidity

Duševné poruchy a poruchy správania predstavujú významnú kategóriu ochorení vedúcich k invalidite, najmä u žien. Ako už bolo spomenuté, v roku 2019 boli pri ženách druhou najčastejšou príčinou uznania invalidity nad 70 %, pričom postihli 9,43 % žien. U mužov sa táto kategória umiestnila na štvrtom mieste s 8,50 %.

Pre ilustráciu dopadu rôznych diagnóz na invaliditu, uvádzame všeobecnú tabuľku, ktorá by mohla obsahovať dáta zo Sociálnej poisťovne. Presné údaje sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej diagnózy a jej závažnosti.

Kategória ochorenia Miera poklesu (% pre plnú invaliditu nad 70%) Počet novouznaných prípadov (príklad 2019) Podiel na celkových novouznaných invaliditách
Nádorové ochorenia 52,50% 2792 52,50%
Duševné poruchy a poruchy správania 9,43% (ženy), 8,50% (muži) ~475 (ženy), ~248 (muži) 8,92%
Choroby obehovej sústavy 14,39% (muži), 4,42% (ženy) ~420 (muži), ~106 (ženy) 9,90%
Choroby nervového systému 10,21% (muži), 6,55% (ženy) ~298 (muži), ~157 (ženy) 8,56%
Iné kategórie Rôzne Zvyšok Zvyšok

Dáta zo Sociálnej poisťovne za rok 2023 o počte priznaných invalidov na Slovensku podľa konkrétnych diagnóz, pohlavia, veku a stupňa invalidity sú dostupné a môžu pomôcť pri rozhodovaní. Je možné si pozrieť najčastejšie príčiny invalidity vo vašej vekovej kategórii alebo nájsť diagnózu, ktorú poisťovňa vylúčila z poistenia, a posúdiť jej závažnosť na základe štatistík.

Výška invalidného dôchodku a jeho zmeny

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH.

  • POMB (priemerný osobný mzdový bod) je priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
  • ODP (obdobie dôchodkového poistenia) je súčet obdobia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
  • ADH (aktuálna dôchodková hodnota) je hodnota, ktorá sa mení každý rok. V roku 2025 je to 18,7434 eur.

Tento vzorec platí, ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa posudzuje opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolné lekárske prehliadky vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne v určených termínoch alebo na základe podnetu poberateľa či jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, môže kedykoľvek požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To má význam len pri čiastočnom invalidnom dôchodku, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.

Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku automaticky zvýšia o 3,7 % (valorizácia).

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Odporúča sa vopred objednať na spísanie žiadosti. Pri podaní žiadosti by mal žiadateľ mať všetky doklady preukazujúce potrebné roky dôchodkového poistenia a lekárske správy preukazujúce nepriaznivý zdravotný stav.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa odporúča podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem vyšších štádií a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní môže posudkový lekár konštatovať, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár. Ak je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, lekár mu vysvetlí podmienky uznania invalidity a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia sa spisuje zápisnica. Žiadateľ má právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu.

Schéma: Proces vybavenia invalidného dôchodku

Po posúdení invalidity príslušná pobočka postúpi žiadosť spolu s dokladmi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná rozhodnúť o žiadosti do 60 dní od podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa môže vyplatiť aj spätne ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti, dôchodok sa doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne (napríklad zamietnutie žiadosti alebo nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), má právo do 30 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie v Sociálnej poisťovni.

Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Invalidita a ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)

Témy invalidity a ťažkého zdravotného postihnutia sú náročné nielen zo zdravotného hľadiska. Osoba s diagnostikovaným závažným ochorením alebo úrazom sa dostáva do zložitej životnej situácie. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami:

  • Invalidita: Kompetentným orgánom je Sociálna poisťovňa, ktorá na základe lekárskeho posudku uzná človeka za invalidného a prizná mu invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa posudzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
  • Status občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP): Kompetentným orgánom je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten na základe komplexného posudku (lekársky a sociálny posudok) prizná človeku preukaz občana s ŤZP a formy kompenzácie tohto postihnutia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje mieru funkčnej poruchy a stanovuje oblasti kompenzácie ŤZP.

tags: #miera #invalidity #pri #manio #depresivnom #ochoreni