Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých a jej miesto v systéme vied

Pedagogika mentálne postihnutých (PMP), často označovaná aj ako psychopédia, je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na PMP, jej miesto v systéme vied, metodológiu a špecifické aspekty edukácie mentálne postihnutých jedincov. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

PMP ako disciplína špeciálnej pedagogiky a jej súvzťažné vedy

Špeciálna pedagogika (ŠP) je systém vedeckých poznatkov o špecifických pedagogických javoch a procesoch, ako aj o ich vzájomných interakciách. PMP, ako súčasť ŠP, je systémom vedeckých poznatkov o mentálnom postihnutí (MP), o osobách s MP, o ich špeciálnych (edukačných) potrebách a o ich výchovnej rehabilitácii a jej zákonitostiach. Predmetom ŠP je edukácia postihnutých, narušených a ohrozených jedincov, zatiaľ čo predmetom PMP je edukácia osôb s MP. Špeciálna pedagogika je vedná oblasť v sústave pedagogických vied. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania.

Zaradenie PMP v systéme vied

PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom. Sústava špeciálnopedagogických vied patrí do sústavy pedagogických vied a táto do sústavy vied o človeku. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave je špeciálnopedagogická knižnica.

Vymedzenie základných pojmov

• Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
• Mentálne postihnutie (MP): Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem. Mentálne postihnutie sa chápe ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí.
• Psychopédia: Vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov.
• Oligofrénia: Obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.
• Demencia: Neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.
• Postihnutie: Relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu alebo jeho významnej časti. Je to relatívne ireparabilné poškodenie.
• Narušenie: Relatívne reparabilné poškodenie.
• Ohrozenie: Prípady, pri ktorých, ak sa neposkytne špeciálna pedagogická starostlivosť, môže dôjsť k rozvinutiu postihnutia.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Jedinec je na základe svojho defektu znevýhodnený v školskej práci, vo výkonnosti a v sociálnom prostredí.
• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú, alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácii.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Rehabilitácia: Znovuuspôsobenie, opätovné dosiahnutia spôsobilosti.
• Resocializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava, polepšenie.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100.

Príčiny mentálneho postihnutia a narušenia osobnosti

Vývin dieťaťa je vzájomné pôsobenie prostredia a indivídua, a jeho vrodené a získané, vonkajšie a vnútorné, morfologické a funkčné predpoklady, pre ktoré je charakteristickým znakom dynamizmus. Narušenie sa dá vystihnúť len v tomto vzťahovom rámci a to tak, že nájdeme faktory, ktoré spôsobili postihnutie a ich následky. Jedna určitá príčina môže mať nielen jeden druh následkov, ale rozličné typy klinických obrazov a primerane tomu aj rozličné druhy narušenej osobnosti. Naopak, za rozličnými obmenami narušenej osobnosti môžu byť viaceré príčiny a určitý klinický obraz môže vzniknúť v dôsledku súhrnu rozličných príčin.

Príčiny mentálneho postihnutia a narušenia osobnosti môžu byť rôzne:

1. Geneticky podmienené: Dedičný prenos génmi má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
2. Poškodenia počas vývinu:
   • Prenatálne poškodenia: Počas vnútromaternicového života môžu pôsobiť rozličné škodlivé faktory, ako sú infekčné ochorenia matky (rubeola, osýpky, mumps), toxoplazmóza, iné ochorenia matky (srdcové, obličkové, poruchy krvného obehu, hormonálne poruchy), avitaminóza matky a extrémne hladovanie matky.
   • Perinatálne poškodenia: Počas pôrodu môže nastať krvácanie do mozgu, ktoré vyvolá hypoxiu (nedostatok kyslíka) a spôsobuje najrozličnejšie poškodenia celej nervovej sústavy u jedincov. Ďalším nebezpečenstvom je fyzické poškodenie pri pôrode.
   • Postnatálne poškodenia: Sú výsledkom nepriaznivých okolností v priebehu života človeka. Hlavným zdrojom handicapov sú ochorenia ako je novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia, ktoré pôsobia škodlivo na centrálnu nervovú sústavu, čím následne vzniká mentálna retardácia, poruchy hybnosti a zmyslové poruchy.
3. Psychosociálne narušenia: Vplyvom prostredia môžu vznikať psychosociálne narušenia. Rodina, škola, výchovné zariadenie i pracovisko podľa charakteru vzťahov môže z výchovného hľadiska vplývať na jedinca kladne a aj škodlivo v širšej i v užšej súvislosti.

Narušenie osobnosti môže byť reverzibilné (zvratné, liečiteľné aj vyliečiteľné) a ireverzibilné (neliečiteľné). Porucha reči a psychosociálne poruchy sú reverzibilné, liečiteľné aj vyliečiteľné. Najnepriaznivejšiu prognózu majú vrodené poškodenia, alebo poškodenia získané do 2. roku života.

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jedným nadpočetným chromozómom u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú aj na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15. roku.

Východiskové, partnerské a suportívne disciplíny pre PMP

Ako východiskové disciplíny pre PMP slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied, hraničné odbory a pomocné vedy

V súčasnosti sa teória a prax výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť označuje ako špeciálna pedagogika, ale i ako defektológia. Všetky tieto názvy vystihujú svoj cieľ (rehabilitáciu, resocializáciu, revalidizáciu, kompenzáciu, korekciu, reedukáciu), svoj predmet (výchovu a vzdelávanie postihnutých jedincov) a miesto, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje. Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov aj vedný odbor o defektnom (postihnutom, narušenom) jedincovi možno vymedziť, ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie, ktoré súhrnne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru označovaný ako humánna defektológia.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitosti spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca. Špeciálna pedagogika ako vedný odbor, resp. vedná oblasť predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcii, ktorý sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti.

Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied

Pedagogika je veda o výchove človeka. Skúma jej podstatu a zákonitosti, objasňuje ciele, metódy a ďalšie prostriedky výchovy a na základe zovšeobecnených empirických skúseností stanovuje pedagogické zásady pre organizáciu a riadenie výchovnej činnosti. Je to veda, ktorá skúma zákonitosti výchovy (výchovného procesu) a rozpracúva teórie výchovy (výchovy a vzdelávania) človeka vo všetkých etapách ľudského života.

Základné znaky pedagogiky ako vedného odboru

• Má svoj predmet výskumu.
• Má svoje metódy.
• Má svoj vedecký jazyk, svoju terminológiu.

Vývojové etapy pedagogiky

• Empirická etapa: Prevažujú skúsenosti z výchovno-vzdelávacej praxe, je vybudovaná na individuálnych skúsenostiach, ktorým ale chýba zovšeobecnenie.
• Deskriptívna etapa: Formujú sa zásady, pravidlá, pokyny pre výchovno-vzdelávaciu prax, vytvára sa systém.
• Kauzálna etapa: Pedagogická teória dosahuje vedeckú systematizáciu svojich kategórií.

Vznik pedagogiky ako vedy

K osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy došlo až v novoveku, keď v období priemyselných revolúcií dochádzalo k diferenciácii vied. Predstaviteľmi boli Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Owen. Od 19. storočia, najmä zásluhou J.H. Herbarta sa pedagogika vymedzuje ako veda opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami.

Sústava a členenie pedagogických vied

Systém pedagogických disciplín rešpektuje horizontálne a vertikálne členenie.

Horizontálne členenie pedagogiky

Horizontálne členenie pedagogiky prihliada na špecifický obsah pedagogickej disciplíny:

• Všeobecné základy pedagogiky
• Metodológia pedagogiky
• Teória výchovy
• Teória vyučovania a vzdelávania
• Teória vyučovania jednotlivých učebných predmetov
• Teória organizácie a riadenia školy
• Pedagogika voľného času
• Špeciálna pedagogika
• Dejiny pedagogiky
• Porovnávacia pedagogika
• Andragogika
• Technológia vzdelávania

Vertikálne členenie pedagogiky

Vertikálne členenie pedagogiky vychádza z vekového obdobia objektu výchovy:

• Pedagogika predškolského veku
• Pedagogika školského veku
• Andragogika a gerontopedagogika

Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých, okrem svojho predmetu, ktorým je výchova a vyučovanie mentálne postihnutých jedincov, zahrňuje aj disciplínu, ktorá sa zameriava na jej vlastný rozvoj a týmto odborom je práve metodológia pedagogiky mentálne postihnutých. Predmetom metodológie pedagogiky mentálne postihnutých je objavovanie, skúmanie a interpretácia predpokladaných interakcií medzi javmi a procesmi, ktorých styčnými bodmi sú mentálne postihnutý človek a edukácia či edukatívna (re)habilitácia. Jej úlohou je budovať a rozvíjať teóriu, t.j. vymedziť základné pojmy, kategórie s ktorými narába, skúma špeciálnopedagogické javy a procesy a objavuje zákony a zákonitosti, ktorými sa riadia. Úlohou metodológie pedagogiky mentálne postihnutých je posúvať hranice poznania v oblastiach, v ktorých sa realizuje výchova, vyučovanie a vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov, je teda zameraná na poznávanie psychopedických procesov a javov.

Metodologické aspekty v pedagogike mentálne postihnutých

Empirické spracovanie zvolenej problematiky v pedagogike mentálne postihnutých je dôležité pre získavanie relevantných poznatkov a overovanie účinnosti rôznych intervencií. V rámci empirickej časti záverečných prác sa často využíva kvantitatívny výskum.

• Kvantitatívny výskum: Zameriava sa na meranie a štatistické spracovanie dát.
• Kvalitatívny výskum: Zameriava sa na hĺbkové porozumenie skúmaného javu. V pedagogike mentálne postihnutých sa využíva na skúmanie osobných skúseností jednotlivcov s mentálnym postihnutím, na identifikáciu ich potrieb a na získavanie informácií o ich pohľade na svet.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Špecifické prístupy a metodiky

Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne špecifické prístupy a metodiky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivcov. Medzi najčastejšie patria:

• Individualizovaný prístup: Každý jednotlivec s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Preto je dôležité prispôsobiť výchovné a vzdelávacie metódy jeho individuálnym potrebám.
• Štruktúrované učenie: Štruktúrované učenie poskytuje jednotlivcom s mentálnym postihnutím jasné a predvídateľné prostredie, ktoré im pomáha orientovať sa a učiť sa nové veci.
• Multisenzorické učenie: Multisenzorické učenie využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) na sprostredkovanie informácií. Tento prístup je účinný najmä u jednotlivcov s ťažkým mentálnym postihnutím.
• Komunikačné stratégie: Komunikácia je kľúčová pre rozvoj sociálnych zručností a integráciu do spoločnosti. Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne komunikačné stratégie, ako napríklad augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK).
• Hra: Využívanie hry ako prostriedku učenia a rozvoja sociálnych a komunikačných zručností.
• Praktické činnosti: Zapájanie žiakov do praktických činností, ktoré im umožňujú učiť sa prostredníctvom skúsenosti.
• Vizuálne pomôcky: Používanie obrázkov, symbolov a iných vizuálnych pomôcok na uľahčenie porozumenia.
• Špeciálne upravené učebné materiály: Používanie učebných materiálov, ktoré sú prispôsobené kognitívnym schopnostiam žiakov.
• Individuálne a skupinové vyučovanie: Kombinácia individuálneho a skupinového vyučovania s cieľom zabezpečiť individualizovaný prístup a rozvoj sociálnych zručností.
• Podporné technológie: Využívanie podporných technológií, ako sú počítače, tablety a špeciálny softvér, na uľahčenie učenia a komunikácie.

Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP)

Individuálny výchovno-vzdelávací program je dôležitý nástroj na zabezpečenie individuálneho prístupu k žiakom so zdravotným znevýhodnením. IVVP zohľadňuje individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiaka a stanovuje ciele a stratégie na ich dosiahnutie.

Využitie informačno-komunikačných technológií (IKT)

Informačno-komunikačné technológie môžu významne podporiť edukáciu mentálne postihnutých. IKT ponúkajú rôzne možnosti na vizualizáciu učiva, interaktívne učenie a rozvoj komunikačných schopností.

Vašekove špeciálne metódy

Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Špeciálne oblasti edukácie mentálne postihnutých

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o viacnásobne postihnutých (VNP). Predmet PVNP zahŕňa edukáciu jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť.

Stupne viacnásobného postihnutia

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentmi pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy

Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami.

tags: #metodologia #pedagogiky #mentalne #postihnutych