Meranie mentálnych schopností: Metódy a význam psychometrie

Už od narodenia sa u dieťaťa začína formovať osobnosť. Dieťa reaguje na podnety z okolia, čím sa socializuje a vytvára svoje vlastné "ja". K osobnosti neodmysliteľne patria charakter, schopnosti, temperament a inteligencia. Inteligencia je fascinujúca téma, pretože nám umožňuje lepšie pochopiť seba samých - prečo sa správame určitým spôsobom, či je to dané geneticky alebo vlastným úsilím. V bežnom živote často hovoríme o niekom, že je inteligentný, alebo že niekomu “to myslí rýchlo”. Slovo inteligencia je súčasťou každodennej reči, vystupuje však i v odborných diskusiách medzi psychológmi, pedagógmi či vedcami. Dôležitosť skúmania inteligencie nemožno podceniť.

Tento článok sa zameriava na rôzne druhy inteligencie, definuje inteligenčný kvocient (IQ) a popisuje existujúce inteligenčné testy. Ľudia často intuitívne hodnotia druhých ako "bystrých" alebo "hlúpych" na základe toho, ako zvládajú mentálne náročné situácie. Je dôležité si uvedomiť, že každý má nadanie na niečo iné a nemali by sme sa navzájom odsudzovať za to, čo nevieme. Poruchy intelektu existujú a ľudia, ktorí nimi trpia, si nezaslúžia posmech.

Čo je psychometria?

Psychometria je vedná disciplína zaoberajúca sa teóriou a technikami merania psychologických atribútov, znalostí, schopností, osobnostných čŕt a postojov. Zahrňuje vývoj a validáciu testov a škál, ako aj analýzu a interpretáciu dát získaných pomocou týchto nástrojov. V širšom zmysle slova, psychometria predstavuje súbor metód a postupov, ktoré umožňujú objektívne a štandardizované meranie psychologických charakteristík. Opiera sa o matematické a štatistické modely, ktorých cieľom je transformovať pozorované správanie do číselných údajov, ktoré možno následne analyzovať a interpretovať. Kľúčové koncepty v psychometrii zahŕňajú validitu (či test meria to, čo má), reliabilitu (či test meria konzistentne) a normalizáciu (vytvorenie štandardov na porovnávanie výsledkov). Psychometria sa nezaoberá len tvorbou testov, ale aj kritickým hodnotením existujúcich meracích nástrojov a ich prispôsobovaním pre rôzne kultúrne a demografické skupiny.

Význam psychometrie

Psychometria zohráva zásadnú úlohu v mnohých oblastiach psychológie. V klinickej psychológii sa používa na diagnostiku psychických porúch a na monitorovanie účinnosti liečby. V pedagogickej psychológii slúži na hodnotenie študijných výsledkov a na identifikáciu špecifických vzdelávacích potrieb. V manažérskej psychológii sa využíva na výber a hodnotenie zamestnancov. Bez psychometrických nástrojov by bolo oveľa ťažšie objektívne posúdiť kognitívne schopnosti, osobnostné charakteristiky alebo emocionálnu inteligenciu. Význam psychometrie spočíva aj v tom, že umožňuje porovnávať výsledky rôznych jedincov a skupín, čo je nevyhnutné pre výskum a pre tvorbu efektívnych intervencií. Dôležité je zdôrazniť, že psychometria nie je len o číslach, ale aj o etických aspektoch merania.

Príklad využitia psychometrie

Predstavte si situáciu, že personálna agentúra používa osobnostný dotazník na výber kandidátov na pozíciu manažéra predaja. Dotazník, ktorý prešiel psychometrickou validáciou, meria vlastnosti ako extraverzia, svedomitosť a orientácia na výsledok. Na základe výsledkov testu agentúra identifikuje troch kandidátov, ktorí vykazujú vysoké skóre v týchto oblastiach. Po ďalších kolách pohovorov a hodnotiacich centrách je jeden z týchto kandidátov vybraný na pozíciu. Počas nasledujúceho roka manažér preukazuje vynikajúce výsledky v predaji a v riadení tímu.

História merania inteligencie

Korene psychometrie siahajú do 19. storočia, kedy sa začali objavovať prvé pokusy o systematické meranie psychologických vlastností. V 19. storočí sa objavili prvé pokusy merania inteligencie meraním reakčných časov (rýchlosť, akou reaguje osoba na určitý zmyslový podnet). Predpokladalo sa, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu. Prvé pokusy zistiť čo je to inteligencia, vznikali v Lipsku, kde bolo vytvorené Wundtom prvé psychologické laboratórium v roku 1879. Medzi priekopníkov patril Sir Francis Galton, ktorý sa zaoberal meraním inteligencie a dedičnosti. Termín mental test (z anglického „duševná skúška“) prvýkrát použil americký psychológ James McKeen Catrell v roku 1890 na označenie jednotnej zostavy psychologických skúšok, zameraných na meranie individuálnych rozdielov. Pojem test sa udomácnil nielen v psychológii, ale aj v medicíne, v štatistike, technike, ale aj v iných disciplínach.

Kľúčový prelom nastal v 20. storočí s vývojom prvých štandardizovaných inteligenčných testov Alfredom Binetom a Théodorom Simonom v roku 1905. Táto stupnica sa stala základom rozvoja inteligenčných a psychodiagnostických testov. Zmenu Binet-Simonovej stupnice v roku 1916 publikoval americký psychológ Lewis M. Neskôr sa rozvinuli rôzne teoretické prístupy k meraniu, ako napríklad klasická teória testov (CTT) a teória odpovede na položku (IRT). CTT sa zameriava na celkové skóre testu a na odhad chyby merania, zatiaľ čo IRT modeluje pravdepodobnosť správnej odpovede na jednotlivé položky testu. Psychometria sa neustále vyvíja a reaguje na nové výzvy a potreby.

Významní priekopníci psychometrie:

• Sir Francis Galton: Priekopník v oblasti merania inteligencie a zakladateľ eugeniky.
• Alfred Binet a Théodor Simon: Autori prvej štandardizovanej inteligenčnej stupnice.
• L. L. Lee Cronbach: Významný prispievateľ k teórii reliability testov.
• Frederic Lord: Jeden z hlavných predstaviteľov teórie odpovede na položku (IRT).

Čo je inteligencia?

"Inteligentní ľudia veria, že sa dá veriť len polovici toho, čo počujú." Inteligencia je základná schopnosť potrebná pre praktický život. Zahŕňa schopnosť účinne a rýchlo riešiť ťažké i nové situácie, orientovať sa v nich a hľadať súvislosti. Je to schopnosť prispôsobiť sa, správne používať výsledky vlastného myslenia a učiť sa zo skúseností. Inteligencia vyjadruje všeobecnú schopnosť ktorá umožňuje, aby človek konal primerane cieľu, múdro, uvážlivo a efektívne narábal s prostredím, alebo aj schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Psychológovia na Slovensku i celosvetovo sa zhodujú, že inteligencia nie je len schopnosť učiť sa spamäti, ale zahŕňa aj schopnosť riešiť nové úlohy, chápať zložité súvislosti, tvoriť a správne sa rozhodovať. Okrem logického a analytického myslenia je dnes za súčasť inteligencie považovaná aj kreativita, empatia či schopnosť adaptácie. Inteligentný človek dokáže efektívne spracovať nové informácie, rýchlo sa zorientovať v neznámej situácii a objaviť medzi javmi vzťahy, ktoré unikajú ostatným. Dobrým príkladom je slovenský šachista Ján Plachetka, ktorý popri logickom myslení využíval v partii aj odvahu a intuície. Nezanedbateľnou súčasťou prejavu inteligencie je i rozvinutý jazyk a schopnosť s presnosťou vyjadriť myšlienky. Práve naše ovládanie slovnej zásoby, presná argumentácia a jasná komunikácia sú znakom vyššej intelektuálnej úrovne. Medzi extrémami vysokej a nízkej inteligencie nájdeme široké spektrum ľudských schopností.

Druhy inteligencie

Pri vymedzovaní povahy inteligencie psychológovia často rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, mechanickú (praktickú) a sociálnu. Abstraktná inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami, číslami…). Mechanická inteligencia umožňuje jej ,,nositeľovi“ pohotove sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi a inými technickými zariadeniami. Sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v personálnych a spoločenských záležitostiach.

Podľa amerického psychológa Howarda Gardnera sa IQ testy zameriavali iba na logicko-matematický druh inteligencie, a tak zaviedol ďalšie druhy inteligencie. Rozdelil ich na 7 zložiek:

• Logicko-matematická: Zahŕňa numerické schopnosti, abstraktné myslenie, schopnosť logickej analýzy a posudzovania. Ľudia s týmto druhom inteligencie sú dobrí matematici, vedci, ekonómovia, inžinieri a lekári.
• Jazyková: Jedinci sa ľahko vyjadrujú, majú dobrú pamäť na mená, čísla a dátumy, rýchlo sa učia cudzie jazyky, najlepšie sa učia písaním, čítaním, počúvaním. Sú z nich dobrí spisovatelia, básnici, novinári, učitelia, právnici, filozofi.
• Priestorová: Dobre vyvinutá vizuálna pamäť, predstavivosť, orientácia v mapách a grafoch. Vhodné zamestnania sú umelec, architekt, inžinier.
• Telesno-pohybová: Pohybová pamäť (športy, tanec). Zamestnania: športovci, herci, stavitelia.
• Hudobná: Zahŕňa posluchové schopnosti (rozoznanie tónov, melódie), cítenie rytmu a hudby. Zamestnania: speváci, hudobníci, dirigenti.
• Intrapersonálna: Jedinci rozumejú sami sebe, svojim myšlienkam, citom, majú bohatý vnútorný život. Zamestnania: psychológovia, filozofi, spisovatelia.
• Interpersonálna: (pôvodný text neobsahuje popis) Zamestnania: politici, manažéri, učitelia, obchodníci.

Thurstonova viacfaktorová teória inteligencie

Pri štúdiu odbornej literatúry som sa stretol s niekoľkými teóriami, ktoré interpretovali štruktúru inteligencie. Mňa osobne najviac zaujala Viacfaktorová teória L. L. Thurstona. L. L. Thurstone definuje inteligenciu ako schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, ktoré umožňujú správanie formou pokusov a omylov. L. L. Thurstone identifikoval deväť základných faktorov štruktúry inteligencie a nazval ich prvotnými mentálnymi schopnosťami. Ide o tieto faktory:

• schopnosť postihovať verbálne vzťahy,
• plynulosť slov,
• schopnosť manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii,
• percepčné schopnosti,
• schopnosť manipulovať s číslami,
• pamäť,
• všeobecná schopnosť usudzovať,
• schopnosť usudzovať indukčne,
• schopnosť usudzovať dedukčne.

Inteligenčné testy a IQ

Meranie inteligencie: Pojem inteligencia vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. To viedlo k utvoreniu metód na zisťovanie úrovne - stupňa rozumovej výkonnosti. Tieto metódy sa nazývajú inteligenčné testy. Inteligenčné testy obsahujú úlohy, ktoré si na svoje vyriešenie vyžadujú myšlienkové operácie. Inteligenčné testy merajú úroveň inteligenčných schopností. IQ testy sú buď komplexné, ktoré merajú viac schopností človeka nie iba IQ (sem zaraďujeme napríklad: analytický test, test Army beta, test štruktúry inteligencie, Wechslerove testy, a ďalšie) alebo čiastočné, testy inteligencie, ktoré merajú len IQ, hlavne všeobecnú inteligenciu. (Sem patrí Domino test, CF 1, CF 2, CF 3, test UNESCO test progresívnych matíc a iné). V posledných rokoch sú populárne dynamické testy, ktoré sledujú, ako sa človek učí riešiť úlohy v danom momente, nie len predložený výkon.

IQ testy sa delia na:

• Verbálne: Porozumenie, nájsť zákonitosti radu čísel, riešiť slovné matematické úlohy, používať pojmy.
• Neverbálne: Schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať obrázky podľa logického časového sledu, zložiť tvary do uceleného obrázka.

Inteligenčný kvocient (IQ) vyjadruje úroveň inteligenčných schopností. Tento termín zaviedol nemecký psychológ William Stern. Stupeň rozumovej výkonnosti sa udáva tzv. inteligenčným kvocientom (IQ). Inteligenčný kvocient, ktorým sa meria stupeň úloh, sa prepočíta na tzv. mentálny vek - MV (vek zistený testom). FV je fyzický vek diagnostikovaného. Inteligenčný kvocient sa prepočítava podľa vzorca: IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100.

Inteligenčné testy podávajú základnú orientáciu o stupni rozumovej výkonnosti. Tieto testy sú zamerané na logické myslenie, komunikačné schopnosti a vnímanie. Momentálne citové rozpoloženie môže ovplyvniť výsledok IQ testu a pre presné zistenie intelektu je potrebné brať IQ test vážne. V súčasnosti je veľa IQ testov, no len málo z nich určia skutočný výsledok inteligenčných schopností. IQ test nie je závislý na získaných vedomostiach, kultúrnom, jazykovom a spoločenskom zázemí. Ide o vyhľadávanie logických väzieb medzi grafickými symbolmi. Test nevyžaduje teda žiadne špeciálne vedomosti či vzdelanie.

Objektívnosť testov je často spochybňovaná kvôli kultúrnym a jazykovým rozdielom. Napríklad deti z marginalizovaných rómskych komunít môžu dosahovať nižšie skóre, nie kvôli nedostatku schopností, ale kvôli nevyhovujúcim testovacím podmienkam. Preukázalo sa, že motivácia, únava či dokonca strach výrazne ovplyvňujú výsledky IQ testov. Inteligenčný test nemôže zachytiť celé spektrum inteligencie, ktoré je pre každého človeka charakteristické. Vypočítaná hodnota - teda IQ jednotlivca, poukazuje totiž len na malú časť jeho schopností. Zvláštne nadanie, ako napríklad mimoriadne schopnosti, sa pri IQ vôbec neprejaví, alebo len čiastočne. Ale dobrá správa je, že testy sa dajú natrénovať. Inteligenčné testy sú u zamestnávateľov stále obľúbenejšie. Inteligencia sama o sebe - síce nezaručuje úspech v povolaní, ale predstavuje základ úspešnej kariéry. Dnes sa v mnohých povolaniach používajú vstupné testy, ktoré sú veľmi podobné inteligenčným testom, ale zachytávajú aj ďalšie vlastnosti, požadované špeciálne pre dané zamestnanie. Inteligenčné testy sa môžu použiť i ako súčasť osobných testov.

Stupne inteligencie podľa IQ

Štatistické rozloženie hodnôt IQ v celkovej populácii znázorňuje Gaussova krivka, z ktorej je zrejmé, že asi 50% populácie má priemernú inteligenciu. Krajné prípady inteligencie (hranice pod 70 bodov a nad 140 bodov) sú zastúpené asi 1-2% populácie.

Psychologické testy: Nástroje na meranie ľudskej mysle

Svet psychológie je rozsiahly a komplexný a na jeho preskúmanie sa používajú rôzne nástroje. Medzi ne patria aj psychologické testy, ktoré slúžia na hlbšie pochopenie ľudskej mysle a správania. Psychologický test je štandardizovaný nástroj alebo postup, ktorý sa používa na meranie určitých aspektov ľudského správania, schopností, vlastností alebo psychologických stavov. Štandardizácia zabezpečuje, že test sa administruje a vyhodnocuje vždy rovnakým spôsobom, podľa presne stanovených pravidiel. Pri psychodiagnostickom vyšetrení - sa používajú špeciálne metódy, určené na získanie diagnosticky cenných informácií o vyšetrovanej osobe. Psychodiagnostické metódy môžeme zjednodušene rozdeliť na metódy klinické a testové. Miesto konania psychodiagnostiky môže byť online forma alebo individuálna (One to One) s trvaním 60 - 180 minút.

Typy psychologických testov

Psychologické testy možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Osobnostné testy: Zameriavajú sa na meranie stabilných vzorcov správania, myslenia a prežívania, ktoré tvoria osobnosť človeka. Medzi najčastejšie patria osobnostné dotazníky, v ktorých respondent odpovedá na sériu otázok alebo výrokov o sebe. Projektívne techniky, ako napríklad Rorschachov test s atramentovými škvrnami, sa snažia odhaliť nevedomé potreby, konflikty a rysy osobnosti prostredníctvom interpretácie nejednoznačného materiálu.
• Výkonové testy: Merajú, čo človek dokáže, aký má maximálny potenciál alebo aktuálnu úroveň v určitej oblasti. Patria sem testy inteligencie (IQ testy), ktoré sa snažia merať všeobecné kognitívne schopnosti, ako sú logické myslenie, riešenie problémov, verbálne schopnosti či pracovná pamäť. Testy vedomostí (Achievement tests) merajú úroveň osvojených vedomostí alebo zručností v určitej oblasti.
• Klinické škály a dotazníky: Používajú sa na screening alebo meranie závažnosti symptómov špecifických psychických ťažkostí, ako sú depresia, úzkosť, stres.
• Neuropsychologické testy: Špecializované testy používané na posúdenie fungovania mozgu, často po úraze hlavy, mŕtvici alebo pri podozrení na demenciu.

Využitie psychologických testov

Psychologické testovanie nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach:

• Klinická psychológia a psychiatria: Pomáhajú pri diagnostike duševných porúch, hodnotení závažnosti symptómov, plánovaní terapie a sledovaní jej účinnosti.
• Personalistika: Využívajú sa na posúdenie vhodnosti kandidátov na pracovnú pozíciu.
• Školstvo: Identifikácia špeciálnych vzdelávacích potrieb.

Dôležité upozornenia

• Testy nie sú samodiagnostické nástroje: Žiadny psychologický test, obzvlášť tie voľne dostupné na internete alebo v časopisoch, nemôže slúžiť na stanovenie diagnózy.
• Nevyhnutnosť odbornej interpretácie: Výsledky testov majú zmysel len vtedy, ak ich interpretuje kvalifikovaný psychológ s príslušným vzdelaním a praxou.
• Administrácia odborníkom: Väčšina validných psychologických testov nie je verejne dostupná.
• Dôvernosť: Výsledky psychologického testovania sú dôverné informácie a psychológ je viazaný mlčanlivosťou (s výnimkami stanovenými zákonom).
• Limity testov: Je dôležité si uvedomovať, že žiadny test nie je dokonalý. Každý má svoje limity, možnosť chyby merania a môže byť ovplyvnený situačnými faktormi (napr. únavou, úzkosťou klienta) alebo kultúrnym pozadím.

Klinické a testové metódy

Klinické postupy nie sú viazané žiadnymi presne definovanými pravidlami a nemajú štatistický základ. V klinickej praxi sa využíva najčastejšie rozhovor a pozorovanie, niekedy aj analýza spontánnych produkcií pacientov. Tieto metódy pri vyšetrovaní a diagnostike používajú nielen psychológovia, ale aj lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci. Pri ich vyhodnocovaní hrá veľkú úlohu skúsenosť a odbornosť vyšetrujúceho.

Testové metódy sú štandardné vyšetrovacie postupy s matematicko-štatistickým základom. Medzi klinickými a testovými metódami - nie je ostrá hranica, mali by sa vhodne doplňovať. V ideálnom prípade by malo psychodiagnostické vyšetrenie využívať oba typy postupov. Napríklad v rutinnej klinickej praxi psychológ nepoužíva len testy (t.j. špecifické psychodiagnostické metódy), ale vyšetrenie pozostáva z klasickej fázy nadviazania kontaktu, anamnestického rozhovoru, aplikácie testov, pozorovania pacienta počas celého kontaktu a záverečnej fázy (napríklad zameranej na zníženie napätia, ktoré vzniklo počas vyšetrenia). Pri hodnotení a interpretácii výsledkov sa využívajú (v prípade dostupnosti) aj tzv. objektívno-anamnestické údaje (napríklad od príbuzných alebo zo zdravotnej dokumentácie).

Nález z psychologického vyšetrenia - by mal obsahovať popis zistení z klinických metód aj testov (vrátane kvantitatívnych výsledkov a ich interpretácie) a odpoveď na otázku alebo otázky, formulované v žiadosti o vyšetrenie. V optimálnom prípade lekár a psychológ vzájomne komunikujú a konzultujú nálezy. Z hľadiska klinických metód sú psychológ a lekár partneri (pretože ich využívajú obaja), ale psychológ má navyše testové metódy, ktoré rozširujú diagnostické možnosti. Prechodom medzi - klinickým psychiatrickým vyšetrením a psychodiagnostickými testami sú posudzovacie stupnice.

Poruchy intelektu

Podnormálnu rozumovú výkonnosť nazývame slabomyseľnosťou (oligofréniou). Zapríčiňuje ju najmä nesprávny vývin a poruchy mozgu, ale jej mierne stupne môžu vzniknúť aj pri zanedbanej výchove. Poruchy intelektu (duševná zaostalosť, mentálna retardácia) - zmena určitých psychických javov, ktoré sa prejavujú v správaní a prežívaní, spôsobujú problémy v komunikácii a interakcii. Poruchami intelektu sa zaoberá psychiatria a psychopatológia. Môžu sa objaviť už pri vnútromaternicovom vývine alebo pri pôrode, sú na celý život, a častou príčinou je dedičnosť.

• Debilita: Jednotlivci chodia do osobitných škôl (zaostávajú o 2-3 roky), majú problémy s chápaním, nemajú radi zmeny, sú nekritickí, majú dobrú mechanickú pamäť, nedokážu si formulovať vlastný názor, buď sú hyperaktívni alebo ťarbaví.
• Imbecilita: Majú chudobnú slovnú zásobu, nevedia písať a čítať, dokážu si osvojiť hygienické návyky, buď sú hyperaktívni alebo neobratní.
• Idiocia: Do 6 rokov nechodia, nerozprávajú, neskôr ovládajú len niekoľko slov, zlá artikulácia, telesné a hygienické návyky si osvojujú veľmi ťažko, vyžadujú si špeciálnu starostlivosť.

Získané poruchy intelektu nastávajú po určitej udalosti (mozgová porážka, zápal mozgových blán, nehoda, alkohol). Deteriorácia je poškodenie mozgu v dôsledku užívania omamných látok. Demencia je získané v období staroby - strata duševných schopností a pamäti, schopnosti postarať sa o seba. Najčastejšie sa vyskytuje Alzheimerova choroba.

Ako odhaliť nadané dieťa a podporiť jeho rozvoj

Psychodiagnostika si vyžaduje komplexný pohľad na dieťa, jeho charakteristiky a prejavy nielen v aktuálnom - školskom či predškolskom veku, ale už od raného detstva. Dôležité je v rámci konzultácie zaznamenať poznatky rodičov, učiteľov či školských pedagógov, a tak spoznať aj celkové správanie dieťaťa a spôsoby akými rieši predkladané úlohy v súčasnosti a ako ich riešilo v skoršom veku. Cieľom je vyhodnotiť aké stratégie a aké spôsoby riešenia úloh dieťa zvolilo. Diagnostika intelektu predstavuje komplexné posúdenie intelektuálnych a výkonostných schopností, predpokladov. Posudzuje sa aj miera kreativity dieťaťa, jeho sociálne predispozície a to, ako je aktuálne emočne nastavené.

Nadané deti je možné rozpoznať už vo veľmi skorom veku okolo jedného a jeden a pol roku života. Nadané dieťa sa prejavuje napredovaním oproti rovesníkom v určitých aktivitách typických pre daný vek. Môže sa prejavovať ako skorý nástup rozprávania, chodenia, učenia sa čítať či písať, počítať. Typická je aj zvedavosť, ktorú rozpoznáme ak dieťa kladie veľa otázok, zaujíma sa vo zvýšenej miere o dianie okolo seba, rýchlo nadviaže kontakt s okolím úsmevom alebo oslovením aj cudzích ľudí bez ostychu. Naopak, môže sa však vyskytovať aj zvýšené agresívne správanie, hyperaktivita, prejavy nízkeho sebavedomia, zvýšená precitlivenosť, problémy s podriadením sa autoritám a iné.

"Zázračné deti" majú zvláštne schopnosti, hlavne vďaka tomu, že už v rannom detstve dostali dobré vzdelanie a veľa cvičili. Tieto schopnosti sú do veľkej miery dané genetickými faktormi, čo však nestačí - musia ich posilňovať rodičia aj učitelia. Nevhodné výchovné prístupy zo strany dospelých autorít deti privádzajú do stresových situácií a deti tak bývajú deprimované. Je preto veľmi dôležité už pri prvých podozreniach navštíviť psychológa aby bola vykonaná diagnostika intelektu a mohli byť odporúčané vhodné výchovné postupy skôr, ako sa dieťa do deprimujúcich situácií dostane.

Ak psychodiagnostika - diagnostika intelektu - skončí výsledkom, ktorý preukáže intelektuálnu nadanosť dieťaťa je potrebné mu venovať príslušnú zvýšenú pozornosť. A to zo strany rodičov, pedagógov i iných vychovávateľov. Podstatné je, aby sa dosiahla pozitívna stimulácia intelektu dieťaťa po výkonnostnej aj osobnostnej stránke. Psychológ má na výber viacero testov na diagnostiku intelektu. Keď vyhodnotí výsledky testov a posúdi ich v súvislosti s ostatnými získanými poznatkami o dieťati, rozhodne o vhodnej forme ďalšieho vzdelávania. Diagnostika intelektu - jej výsledok tak môže byť podnetom pre odporúčanie špeciálnych edukačných potrieb.

S vývinom dieťaťa sa intelektové schopnosti môžu postupne meniť. Cieľom psychológa aj rodiča je najlepší záujem dieťaťa. Snažia sa vytvoriť podmienky, v ktorých by zistený intelektuálny potenciál mohol byť čo najlepšie rozvíjaný rešpektujúc jeho potreby v iných oblastiach. Napriek tomu, že diagnostika intelektu potvrdí zvýšenú mieru inteligencie, dieťa je stále dieťaťom po emocionálnej stránke a danému veku zodpovedá aj telesný vývin. Netreba sa preto čudovať ak dieťa, ktoré nadpriemerne vyniká v čítaní oproti rovesníkom, má problém samo sa obliecť či zaviazať si šnúrky. Môžu sa vyskytovať aj rečové vady, najmä v prípadoch, že má veľa myšlienok, ktoré chce vyjadriť, no nemá dostatočnú rečovú kapacitu na ich vyjadrenie. Vo výchovných zariadeniach predškolského či školského charakteru sa nadané dieťa nachádza medzi rovesníkmi a je s nimi porovnávané. Podnety na stupni zodpovedajúcom jeho veku, ktoré dostáva, nemusia byť pre dieťa dostatočne stimulujúce. Ak si uvedomí, že je iné ako rovesníci, môže sa cítiť odstrčene, uzatvoriť sa do seba.

Nové trendy v meraní starnutia: Test DNAm IC

Súčasné metódy hodnotenia vnútornej kapacity človeka (fyzické a mentálne schopnosti) sú časovo a finančne náročné a vyžadujú si špecializované zariadenia. Vedci však vyvinuli nový test s názvom DNAm IC, ktorý dokáže odhadnúť, ako dobre funguje telo, a dokonca aj to, koľko rokov by človek mohol prežiť v zdraví.

Test funguje na základe analýzy DNA a hľadania metylácie - chemických značiek, ktoré ovplyvňujú, ako sú gény zapnuté alebo vypnuté. Na základe toho vytvorili model, ktorý dokáže odhadnúť biologický vek a celkovú vnútornú kondíciu, teda tzv. epigenetické hodiny. Zistilo sa, že ľudia, u ktorých test DNAm IC ukázal lepšiu funkčnosť tela a mysle, než je bežné na ich vek, boli zdravší a žili v priemere o 5,5 roka dlhšie. Hoci test DNAm IC zatiaľ nie je bežnou súčasťou lekárskej praxe, odborníci oceňujú jeho potenciál. Lekár Thomas M. Holland uviedol: „Tento test nám nehovorí len to, koľko máte rokov, ale ako dobre vlastne starnete, čo má oveľa väčší význam pre prevenciu zdravotných problémov.“

Výsledky testu ovplyvňuje životný štýl. Ľudia, ktorí jedli veľa mastných rýb a zároveň konzumovali len málo cukru, mali lepšie výsledky. Omega-3 mastné kyseliny z rýb majú protizápalové účinky, chránia mozog aj bunkové „batérie“ - mitochondrie. Naopak, príliš veľa cukru môže v tele podporovať zápaly a urýchľovať procesy spojené so starnutím, ako je inzulínová rezistencia alebo zhoršenie funkcie buniek. DNAm IC dáva možnosť pozrieť sa dopredu - na to, ako dobre budeme fungovať o 5 či 10 rokov, ak budeme pokračovať v aktuálnom životnom štýle. Namiesto zamerania sa na počet rokov života kladie dôraz na ich kvalitu.

tags: #mentalne #schopnosti #meranie