Pedagogika osôb s mentálnym postihnutím: Komplexný pohľad

Pedagogika mentálne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike si kladie za cieľ zabezpečiť, aby aj v živote ľudí s mentálnym postihnutím boli samozrejmosťou základné ľudské práva. Aby mohli pracovať, vzdelávať sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov. Aby boli akceptovaní takí, akí sú.

Váš blízky má mentálne postihnutie a vy hľadáte informácie a podporu? Ste na správnom mieste.

Definícia a rozsah pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor sa rozvíjala na báze praxe. Vznikom špeciálnych inštitúcií sa vytvárali možnosti pre bádanie v oblasti vznikajúcich problémov, t.j. čo učiť, čo formovať, ako v tom postupovať, ako organizovať špeciálnopedagogickú činnosť, aby sa rešpektovali odlišnosti jednotlivca v somatickej, psychickej a senzorickej oblasti pri sledovaní cieľa - pripraviť ho na vhodné pracovné a spoločenské začlenenie.

PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom. Sústava špeciálnopedagogických vied patrí do sústavy pedagogických vied. Táto patrí do sústavy vied o človeku.

Predmet ŠP: edukácia postihnutých, narušených a ohrozených. Predmet PMP: edukácia MP.

Historický kontext a vývoj

História starostlivosti o mentálne postihnutých siaha do dávnej minulosti. Prvé zmienky o inštitúciách pre postihnutých sa objavujú v stredoveku, kde pri kláštoroch vznikali azylové zariadenia. Tieto zariadenia, financované z darov a almužen, poskytovali charitatívnu činnosť a základnú starostlivosť jednotlivcom s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

V 18. storočí vznikali prvé ústavy pre nepočujúcich a nevidiacich vo Francúzsku a neskôr aj v ďalších krajinách. Tieto ústavy predstavovali prvé zariadenia, kde sa postihnutí systematicky vyučovali. Praktické poznatky o výchove postihnutých sa šírili najmä z Francúzska a Nemecka.

V Československu neexistovali osobitné právne normy pre deti s mentálnym postihnutím a neboli ani školopovinné. Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy (zákon č. 86/1928 Zb. o pomocných školách). Existovali len učebné osnovy a výchovné smernice pre školy pre deti úchylné.

Organizačnú pomoc spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát.

Vznik prvej ČSR priniesol rozvoj časopisectva v oblasti špeciálnej pedagogiky. Celoštátne vychádzal časopis „Úchylná mládež“, „Pedagogické rozhledy“ a „Nápravná pedagogika“. Za prvé slovenské periodikum z odboru špeciálnej pedagogiky sa pokladá „Abnormálna mládež“, čo bola príloha sociálno-zdravotníckeho časopisu Sociálne rozhledy. V rokoch 1957-1958 vychádzal časopis „Špeciálna škola“ a v ČR „Mládež vyžadujúca špec. péče“. Oba tieto časopisy sa zlúčili do celoštátneho „Otázky defektológie“, ktorý sa neskôr zmenil na „Teorie a praxe špeciálnej pedagogiky“.

Súčasné trendy a prístupy

Moderná pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na individualizovaný prístup, inklúziu a podporu samostatnosti. Dôraz sa kladie na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností, ktoré umožňujú jednotlivcom s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti.

Inkluzívne vzdelávanie

Inkluzívne vzdelávanie je proces, ktorý umožňuje deťom a žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi. Tento prístup podporuje sociálnu integráciu a rozvoj sociálnych zručností.

Špeciálna andragogika

Špeciálna andragogika je relatívne nová špecializácia v odbore špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na vzdelávanie dospelých s mentálnym postihnutím. Hedviga Gregušová sa venuje aktuálnym otázkam kvality života dospelých osôb s mentálnym postihnutím. Helena Kusá sa venuje štruktúre a povahou sociálnych vzťahov dospelých s mentálnym postihnutím. Blažena Urbanová sa venuje dospelosti u ľudí s mentálnym postihnutím. Tomáš Slovák sa zaoberá možnosťami špeciálnopedagogických intervencií u dospelých osôb s mentálnym postihnutím. Helena Kusá sa venuje špeciálnej andragogike a dospelým ľuďom s mentálnym postihnutím.

Dôležitým cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je podpora samostatnosti a sebaurčenia jednotlivcov. To znamená, že sa im poskytujú možnosti rozhodovať o svojom živote a aktívne sa podieľať na plánovaní svojich cieľov.

Medzi súčasné trendy v špeciálnej andragogike patria: podpora celoživotného vzdelávania, využívanie moderných technológií a spolupráca s rodinou a komunitou.

Metodologické aspekty a prístupy

Empirické spracovanie zvolenej problematiky v pedagogike mentálne postihnutých je dôležité pre získavanie relevantných poznatkov a overovanie účinnosti rôznych intervencií. V rámci empirickej časti záverečných prác sa často využíva kvantitatívny výskum, ktorý sa zameriava na meranie a štatistické spracovanie dát, a kvalitatívny výskum, ktorý sa zameriava na hĺbkové porozumenie skúmaného javu.

Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne špecifické prístupy a metodiky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivcov:

• Individualizovaný prístup: Každý jednotlivec s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Preto je dôležité prispôsobiť výchovné a vzdelávacie metódy jeho individuálnym potrebám.
• Štruktúrované učenie: Poskytuje jednotlivcom s mentálnym postihnutím jasné a predvídateľné prostredie, ktoré im pomáha orientovať sa a učiť sa nové veci.
• Multisenzorické učenie: Využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) na sprostredkovanie informácií. Tento prístup je účinný najmä u jednotlivcov s ťažkým mentálnym postihnutím.
• Komunikačné stratégie: Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne komunikačné stratégie, ako napríklad augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK).

Legislatíva a systém vzdelávania

Školský zákon umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím formou integrácie v bežných školách. Žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP).

Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

Podľa Európskej dohody o ľudských právach, protokol 1, článok 2: "Žiadnemu jedincovi nesmie byť upreté právo na vzdelanie". Dohoda o právach dieťaťa deklaruje právo všetkých detí na vzdelávanie (Článok 28), ktoré sa musí zamerať na rozvoj plného potenciálu dieťaťa (Článok 29).

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu. Tento stav je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Veľkým problémom je aj to, že v zákone stále nie je definované inkluzívne vzdelávanie. Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, lebo škola povie, že nemá vytvorené podmienky pre vzdelávanie týchto detí.

Špecifické potreby a desafios

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je, aby učitelia boli trpezliví, empatickí a mali dostatok vedomostí a skúseností s prácou s týmito žiakmi.

Pri vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné používať metódy a formy vyučovania, ktoré sú pre nich zrozumiteľné a motivujúce. Dôležité je zamerať sa na praktické činnosti a využívať vizuálne pomôcky.

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z toho minima učiva, ktoré ich chceme naučiť.

Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou.

Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú tiež veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Cieľom je podporovať ich zamestnanie na voľnom trhu práce.

Diskriminácia je najvýraznejšia u ľudí s mentálnym postihnutím, ale objavuje sa aj pri iných typoch postihnutia, napríklad pri skončení pracovného pomeru, v rozvodových konaniach, či v prístupe k informáciám.

ADHD a mentálna retardácia môžu byť diagnostikované v kombinácii. Terapia je zameraná na sociálnu integráciu, stabilné sebahodnotenie a uľahčenie rozvoja základných schopností, poskytnutie primeraného vzdelania a pracovnej rehabilitácie. Je kľúčové vzdelávať rodičov.

Jednou z možností je aj Snoezelen, ktorý je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

V Centre BIVIO organizujú záujmové a vzdelávacie kurzy pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Poskytujú bezplatné sociálne poradenstvo, základné a špecializované, ľuďom s mentálnym postihnutím a ich blízkym. Pravidelne organizujú rekondično-integračné pobyty.

tags: #mentalne #postihnutie #vzdelavanie