Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo takmer trojnásobne vyšší.
Disproporcie v diagnostike na Slovensku
Existujú viaceré indície, že „nálepku“ mentálneho postihnutia dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom; viac ako 70 % detí s takouto diagnózou žije v troch krajoch: v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. Podľa najnovších údajov má každé piate dieťa z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.
Problémy pri určovaní diagnózy
Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované mentálne postihnutie, aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva, upozorňujú slovenské aj zahraničné inštitúcie. Odborníci poukazujú najmä na:
- problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia,
- vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa,
- silné zastúpenie jazykovej zložky v používaných testových batériách,
- predsudky zo strany niektorých pracovníkov poradenských zariadení.
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím
Diagnóza mentálneho postihnutia pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov. V súčasnosti sa 85 % detí s touto diagnózou vzdeláva oddelene, pričom až 57 % navštevuje špeciálne školy. Závažným problémom je skutočnosť, že tieto deti po ukončení základnej školy získajú len primárne vzdelanie (ISCED 1) a nemôžu priamo pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách.
Možnosti podpory a vzdelávania
V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň postihnutia nám nič nepovie o tom, aké sú konkrétne potreby jednotlivca. Možno rozlíšiť nasledujúce formy podpory:
| Typ podpory | Charakteristika |
|---|---|
| Občasná | Epizodický charakter, krátkodobá pomoc v prechodných situáciách. |
| Obmedzená | Časovo ohraničená, vyžaduje menej zdrojov. |
| Rozsiahla | Priebežná (denná) podpora v určitom prostredí. |
| Úplná | Vysoká intenzita, celoživotný charakter vo všetkých prostrediach. |
Príčiny mentálneho postihnutia
Etiológia mentálneho postihnutia je komplikovaná. Príčiny možno rozdeliť na:
- Endogénne: Genetické faktory, metabolické poruchy a chromozómové aberácie.
- Exogénne: Vplyvy pôsobiace od počatia (prenatálne), počas pôrodu (perinatálne) alebo po narodení (postnatálne), ako sú infekcie, úrazy či nedostatok kyslíka.
- Sociálne: Mentálna retardácia vznikajúca na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
Mentálne postihnutie nie je choroba, ktorú možno „vyliečiť“, avšak vhodnou výchovou, vzdelávaním a s pomocou okolia je možné naučiť človeka mnohé zručnosti. Je potrebné prestať hľadať chybu v deťoch a ich rodinách, ale začať riešiť nedostatky súčasného vzdelávacieho systému, aby sa eliminovalo mrhane ľudským potenciálom.
tags: #mentalne #postihnutie #seminarna #praca #obsah