Mentálne postihnutie a drogy: Komplexný pohľad na závislosť a jej dôsledky

Mentálne zdravie a užívanie drog sú komplexne prepojené témy. Užívanie drog môže mať závažné dôsledky na psychiku, a to ako krátkodobé, tak aj dlhodobé. V kontexte mentálneho postihnutia je táto problematika ešte zložitejšia a vyžaduje si osobitnú pozornosť. Narkoman bude so svojou závislosťou bojovať do konca života. Závislosť na drogách nie je len „slabá vôľa“ ani jednorazové zlé rozhodnutie. Ide o stav, keď človek postupne stráca kontrolu nad užívaním, látka začína riadiť jeho deň, vzťahy, prácu aj psychiku a pokračuje v užívaní aj napriek tomu, že mu viditeľne škodí. Závislosť sa môže týkať nelegálnych drog, ale aj liekov alebo iných návykových látok. Opakované užívanie mení fungovanie mozgu a práve preto býva také ťažké prestať len silou vôle.

Čo si pod závislosťou na drogách predstaviť

Nie každé užitie drogy automaticky znamená závislosť. Dôležitý je hlavne vzorec. Teda či človek stráca kontrolu, potrebuje drogu častejšie alebo vo väčšom množstve, zanedbáva kvôli nej bežný život, pokračuje aj napriek škodám a či sa bez nej cíti výrazne horšie. Závislosť býva spojená aj s cravingom, teda silnou túžbou po látke, a pri niektorých drogách aj s abstinenčnými príznakmi alebo „dojazdom“, ktorý človeka znovu tlačí k užitiu.

Faktory zvyšujúce náchylnosť na závislosť

Hoci poruchou užívania látok môže trpieť každý, niektoré faktory spôsobujú, že niektorí ľudia sú náchylnejší na závislosť:

• Vysoko návykové drogy - Niektoré drogy sú návykovejšie ako iné.
• Genetické predispozície - Spoločné genetické dispozície k obom typom porúch (duševné poruchy a závislosť).
• Duševná porucha ako spúšťač - Duševná porucha môže byť vyvolaná priamo užívaním drogy (často cielene so snahou ovplyvniť vlastné duševné prežívanie, alebo ako nežiaduci sprievodný účinok).
• Samoliečenie - Duševná porucha je primárna a užívanie drogy je pacientovým spôsobom „samoliečenia“.

Užívanie drog je tiež významným faktorom, ktorý môže komplikovať samotnú duševnú poruchu, sťažovať jej liečbu a prognózu.

Vplyv drog na psychiku a mentálne zdravie

Účinky drog na psychiku môžu byť rôzne a závisia od typu drogy, dávky, frekvencie užívania a individuálnych charakteristík jedinca. Drogy sú v podstate chemikálie, ktoré zasahujú do normálneho fungovania mozgu. Rôzne druhy liekov majú rôzne účinky na nervový systém. Niektoré napodobňujú prirodzené neurotransmitery mozgu, ktoré spôsobujú, že nervové bunky vysielajú abnormálne správy do mozgu. Iní nadmerne stimulujú produkciu dopamínu, ktorý je zodpovedný za to, že sa cítime dobre.

Krátkodobé účinky

Pri užití drogy sa často dostavuje očakávaný krátkodobý efekt, ktorý prináša príjemné pocity. Avšak, môžu sa vyskytnúť aj nežiaduce účinky, ktoré zvyčajne vymiznú, keď droga prestane pôsobiť. Medzi tieto nežiaduce účinky patrí napríklad:

• Úzkostná porucha: Pri užití drogy sa môže u narkomanov vyskytnúť záchvat paniky, ktorý sprevádza zvýšený srdcový tep, tras, potenie alebo dýchavičnosť.
• Psychóza: Psychoaktívne drogy môžu spôsobiť takzvané bludy. Pri nich má jedinec skreslené vnímanie reality a verí veciam, ktoré nie sú pravdivé.
• Extáza a depresia: Extáza zvyšuje v mozgu dostupnosť hormónu serotonínu, a vyvoláva tak pocit eufórie. Po odznení účinku drogy však môže nasledovať depresia.

Dlhodobé účinky

Drogy majú na psychiku aj dlhodobý dopad, ktorý môže viesť k vážnym psychickým poruchám. Medzi ne patria napríklad:

• Konope a schizofrénia: Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktoré spôsobuje, že postihnutý jedinec počuje v hlave hlasy a verí, že sa ho ostatní snažia ovládať a škodiť mu. Užívanie konope môže zvýšiť riziko vzniku schizofrénie, najmä u predisponovaných jedincov.
• Dvojitá diagnóza: Stav, keď je u závislého súčasne prítomná psychická porucha a drogová závislosť, označujeme ako dvojitú diagnózu. Nemusí byť hneď jasné, ktorá z nich sa uňho objavila ako prvá.
• Sebapoškodzovanie: Pre niektorých ľudí je to spôsob, ako sa vyrovnať so zdrvujúcimi a znepokojujúcimi myšlienkami alebo pocitmi. Poskytuje dočasnú úľavu od emocionálnej bolesti, ale nerieši základné dôvody.

Typy závislostí

Závislosť od psychoaktívnych látok je chronická psychická porucha, ktorú charakterizuje skupina psychopatologických príznakov, telesných príznakov a zmien správania. Drogy spôsobujúce látkovú závislosť sú legálne (alkohol, nikotín, prchavé látky a rozpúšťadlá a psychofarmaká) alebo ilegálne (marihuana, pervitín, extáza a i.).

Látkové závislosti

• Alkohol: Užívanie alkoholu má euforické, hypnotické až narkotické účinky. Dlhodobé užívanie vedie k somatickým a sociálnym problémom, vrátane alkoholickej bludnej poruchy a halucinácií. Na Slovensku má z legálnych drog dominantné postavenie alkohol.
• Opiáty (morfín, heroín, fentanyl): Tlmia centrálny nervový systém a spomaľujú dýchanie. Spôsobujú eufóriu a silnú psychickú aj somatickú závislosť.
• Marihuana a syntetické kanabinoidy: Môže mať halucinogénny, stimulačný i sedatívny účinok. Pri obsahu THC 15 % a viac vyvoláva účinky a závislosť podobne ako tvrdé drogy.
• Psychostimulanciá (pervitín, kokaín, extáza): Zvyšujú bdelosť, energiu a pozornosť. Spôsobujú silnú psychickú závislosť a môžu viesť k psychotickým symptómom (paranoja, halucinácie).
• Halucinogény (LSD, psilocybín): Menia vnímanie, nálady a vedomie. Môžu vyvolať tzv. „bad trip“ - silne negatívnu psychickú reakciu, ako aj dlhodobé psychické poruchy ako flashbacky alebo PHPPD.
• Dizajnérske drogy: Nové psychoaktívne látky, ktoré napodobňujú účinky ilegálnych drog a môžu spôsobiť smrteľné predávkovanie.

Nelátkové závislosti

• Porucha patologického hráčstva (gambling): Charakterizovaná nekontrolovateľnou túžbou hrať, zanedbávaním sociálnych a finančných záväzkov.
• Gaming (počítačové hry, videohry): Závislosť, týkajúca sa hlavne detí a dospievajúcich.

Predávkovanie a prvá pomoc

Predávkovanie môže nastať aj vtedy, keď človek netuší, čo vlastne užíva, najmä pri nových vapes či syntetických zmesiach. Rizikové sú aj kombinácie látok, pretože ich účinky sa môžu nečakane zosilniť alebo zmeniť.

Ak sa ocitnete pri osobe, ktorá vykazuje známky predávkovania, myslite najprv na vlastnú bezpečnosť a nezostávajte na to sám. Okamžite zavolajte pomoc - ideálne na linku 112. Užívanie látok nie je trestné, preto sa nebojte operátorovi povedať, čo mohol dotyčný užiť. Čím presnejšie informácie, tým rýchlejšia a efektívnejšia pomoc.

Postup pri predávkovaní stimulantmi (amfetamíny, kokaín)

1. Zavolajte pomoc: Okamžite volajte 112 a uveďte, že ide o možné predávkovanie stimulantmi.
2. Zmiernite fyzické príznaky: Ochladzujte telo studenou handrou na čelo, krk, slabiny či podpazušie. Pri záchvatoch položte osobu na bok.
3. Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie: Ľudia po predávkovaní sú často vystresovaní a prehriati.
4. Upokojte osobu: Hovor pokojným, pevným hlasom a používajte krátke, jasné vety. Pri psychóze validujte pocity: „Vnímam, že sa bojíš.“

Postup pri predávkovaní opiátmi (morfín, heroín)

1. Zistite stav vedomia, volajte pomoc: Oslovte osobu nahlas a opakovane. Ak nereaguje, silno „štipnite“/stlačte sval medzi ramenom a krkom. Ak stále nereaguje, môže byť v bezvedomí. Okamžite volajte 112.
2. Skontrolujte dýchanie: Položte osobu na chrbát, zakloňte hlavu a skontrolujte dýchanie.
3. Resuscitácia: Ak osoba nedýcha alebo dýcha veľmi plytko, začnite záchranné dýchanie podľa pokynov záchrannej služby.
4. Stabilizovaná poloha: Ak osoba dýcha, ale nie je plne pri vedomí, položte ju do stabilizovanej polohy na boku.
5. Nepodávajte nič ústami, nevyvolávajte zvracanie.
6. Zabezpečte bezpečie a zostaňte pri osobe.

Predávkovanie opioidmi sa dá v niektorých prípadoch zvrátiť pomocou lieku Naloxón, ktorý blokuje účinok opioidov v mozgu. Na Slovensku ho môžu podať len zdravotníci.

Prevencia a liečba

Najlepším spôsobom, ako predchádzať psychickým poruchám a závislosti, je drogová abstinencia. Ak už k závislosti došlo, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Mýty o drogách a fakty

1. Mýtus č. 1: Marihuana nie je návyková.

   Fakt: Marihuana je droga a aj keď jej účinky nenastupujú tak rýchlo a nie sú také výrazné ako napríklad pri heroíne, po čase aj ona spôsobuje závislosť. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú a sami konzumenti marihuany potvrdzujú, že závislosť na marihuane existuje a svojimi prejavmi sa podobá závislosti na nikotíne. Jeden joint obsahuje okrem THC aj zhruba 1200 dokázaných rakovinotvorných látok.

2. Mýtus č. 2: Marihuana nemá nežiaduce účinky.

   Fakt: Marihuana oslabuje pamäť, znižuje schopnosť učenia a vnímanie času. U niektorých ľudí môže spôsobiť vznik schizofrénie. Vedľajšie účinky marihuany sú aj napríklad tzv. flashback, teda objavenie sa príznakov užitia niekoľko dní, mesiacov po jej požití.

3. Mýtus č. 5: Z marihuany sa nedá predávkovať.

   Fakt: Tak, ako sa dá predávkovať heroínom, alkoholom, veľmi ľahko sa môžete predávkovať aj marihuanou a nikotínom.

4. Mýtus č. 8: Alkohol a cigarety nie sú drogy.

   Fakt: Sú to najrozšírenejšie a najužívanejšie drogy na svete. Štát ich povoľuje legálne predávať, pritom zároveň podporuje akcie zamerané proti nim.

5. Mýtus č. 9: Zo závislosti sa dá ľahko a bez problémov vyliečiť.

   Fakt: Liečba závislosti nebýva jednorazová udalosť, ale proces. Je to chronické ochorenie mozgu, pri ktorom pacient opakovane vyhľadáva drogu napriek tomu, že pozná jej škodlivé účinky.

Čo obvykle pomáha

Pomáha hlavne nezostávať na to sám. Užitočné býva prestať problém zľahčovať, otvorene si priznať rozsah ťažkostí a vyhľadať podporu skôr, než sa situácia ešte viac rozpadne. Pri liečbe závislostí sa bežne používa psychoterapia, poradenstvo a pri niektorých typoch závislostí aj lieky. U niektorých ľudí je potrebná ambulantná liečba, u iných intenzívnejšia starostlivosť, detoxifikácia alebo nadväzujúci program. Relaps nie je dôkaz, že zmena nie je možná, ale signál, že je potrebné liečbu a podporu znovu upraviť.

Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut

Psychológ alebo terapeut môžu byť veľmi dôležití vo chvíli, keď človek nechce riešiť len samotné užívanie, ale aj to, čo za ním stojí. Pomoc dáva zmysel vtedy, keď sa opakovane nedarí prestať, keď sa droga stala hlavným spôsobom úľavy, alebo keď sa k užívaniu pridáva úzkosť, depresia, trauma, hanba alebo vzťahové problémy. Psychologická podpora môže pomôcť lepšie porozumieť spúšťačom, cravingu, relapsom aj tomu, ako budovať život, ktorý nebude stáť len na abstinencii, ale aj na väčšej stabilite a zmysle.

Nie ste na to sami. Závislosť na drogách býva pre človeka aj jeho blízkych veľmi bolestivá práve tým, že berie kontrolu, dôveru aj nádej. To však neznamená, že zmena nie je možná. Závislosť je liečiteľná a pomoc existuje.

tags: #mentalne #postihnutie #a #drogy