Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v školskom systéme

Vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov predstavuje komplexnú a citlivú oblasť, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a vysoko kvalifikovaných odborníkov. Slovenská republika disponuje systémom špeciálneho školstva, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím, ako aj s kombinovanými formami postihnutia. Cieľom je zabezpečiť kvalitné vzdelávanie prispôsobené ich jedinečným potrebám a schopnostiam.

Špeciálne školstvo pre žiakov s mentálnym postihnutím

Špeciálne školy poskytujú vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím alebo s viacnásobným postihnutím, ktoré zahŕňa kombináciu mentálneho postihnutia s telesným, zdravotným alebo rečovým postihnutím. Vzdelávanie prebieha podľa učebných osnov špeciálnej základnej školy od 1. do 9. ročníka v A variante a vo variantoch B a C od 1. do 10. ročníka.

Jedným z príkladov je Spojená škola na Dúbravskej ceste 1 v Bratislave, ktorá pozostáva zo Špeciálnej základnej školy pre žiakov s telesným postihnutím a Praktickej školy. Súčasťou školy je aj Školský klub detí. V škole sa vzdelávajú deti s mentálnym a viacnásobným postihnutím vo veku 6 až 16 rokov.

Vzdelávacie varianty

• Variant A: Vzdelávanie pre ľahko mentálne postihnutých žiakov, ktoré sa podobá vzdelávaniu v bežnej základnej škole. Žiaci sa vzdelávajú v ročníkoch prípravnom až deviatom.
• Variant B a C: Cieľom vzdelávania v B a C variante je čo najväčší rozvoj mentálne postihnutých žiakov z fyzickej i psychickej stránky, kompenzácia ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život. Žiaci vo Variante C sa vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Triedy B a C variantu dávajú žiakom priestor rozvíjať ich grafomotorické a sociálne zručnosti, komunikačné schopnosti vzhľadom na druh, stupeň mentálneho postihnutia. V alokovanom pracovisku v ZSS Topoľčany sa podľa IVVP v jednej triede vzdelávajú ťažko a hlboko mentálne postihnutí žiaci.

Učebné predmety a metódy

Vyučovacie predmety sú podobné predmetom v základnej škole, ale rozsah učiva je redukovaný. Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, obsahujú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia (rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností, rozvíjanie sociálnych zručností). Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka.

Individuálny prístup je zabezpečený špeciálnymi pedagógmi. Nižší počet žiakov v triedach umožňuje špeciálnym pedagógom venovať sa žiakom individuálne (maximálny počet žiakov v A variante 1. ročníka je 6 žiakov, 2.-5. ročníka max. 8 žiakov, 6.-9. ročníka max. 10 žiakov). Mnohí žiaci sú vzdelávaní podľa individuálnych vzdelávacích programov, individuálny prístup k nim je nevyhnutný. Škola zabezpečuje i vzdelávanie mentálne postihnutých žiakov s poruchou autistického spektra.

Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia. Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napr. IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne. Osvedčila sa i biblioterapia ako súčasť terapeuticko-výchovnej intervencie, metóda komunikatívneho charakteru. Tieto kompenzačné pomôcky sa využívajú individuálne alebo kolektívne - špeciálne učebne.

Vybavenie a priestory

Škola je bezbariérová, umožňuje žiakom dostať sa do jej všetkých učební. Disponuje výťahovou stoličkou a šikmou schodiskovou plošinou. Žiaci aj učitelia využívajú na vzdelávanie a prácu s deťmi rôzne učebne ako krajčírska dielňa, drevo-kovo dielňa, cvičná kuchynka, telocvičňa, počítačová učebňa, interaktívne tabule a dataprojektory. Postupným zabezpečovaním logopedických odborníkov na škole sa snažíme diagnostikovať rečové poruchy.

Hodnotenie a klasifikácia

Žiak s mentálnym postihnutím bude klasifikovaný a hodnotený podľa iných metodických pokynov, ako ostatní žiaci v bežnej triede - a to podľa pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie. Jeho rámcový učebný plán môže byť rovnaký, ako ostatných spolužiakov, len s iným obsahom (ten musí zodpovedať vzdelávaciemu programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, z neho vychádzať).

Výchovné predmety (hudobná, výtvarná, etická, telesná a športová) môže mať s rovnakým obsahom, ako ostatní žiaci triedy a tiež môže mať aj anglický jazyk (jeho základy a pre neho zvládnuteľnou formou). Ak je klasifikovaný, dostáva rovnaké vysvedčenie, ako ostatní žiaci triedy, ale v doložke vysvedčenia má uvedené, podľa akého variantu bol vzdelávaný (A, B, C).

Mentálne postihnutie a jeho stupne

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (napr. poznávacích, jazykových a sociálnych). Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r.1992 10. revízia tejto klasifikácie).

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia sú zhrnuté v nasledujúcich oblastiach:

• Prenatálne vplyvy: Mentálne postihnutie je podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom období. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).
• Vrodené a dedičné faktory: Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
• Postnatálne poškodenie mozgu: Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Podpora a poradenstvo

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa.

Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery.

Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy. Rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva. Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením stanovuje potom špeciálny pedagóg a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, resp. školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.

Predškolská výchova a raná starostlivosť

Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov. Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie upozorňuje, že dieťa po absolvovaní materskej školy nedisponuje rozvinutými kompetenciami v daných oblastiach. Dosiahnutie základných cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí tohto programu vytvára predpoklady na ich plné rozvinutie v budúcnosti. Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.

Zvážiť škôlku môžete približne od troch rokov (nastúpiť možno aj skôr v prípade, že súhlasí riaditeľ) a môžete požiadať o zaradenie do bežnej škôlky alebo špeciálnej materskej škôlky - súčasťou môže byť dohoda zaradenia do týchto zariadení aj na skrátený čas (napr. na pár hodín).

Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné. Navyše až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia.

Integrácia mentálne postihnutých detí do bežných škôl

Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole je pre školu obvykle organizačne náročný, ale nie nerealizovateľný proces. Dieťa s mentálnym postihnutím môže pred nástupom do prvého ročníka školy chodiť do prípravného ročníka - ak je taký zriadený v jeho okolí. Návštevou prípravného ročníka už začína plniť povinnú školskú dochádzku. Dieťa potrebuje mať upravený obsah vzdelávania tak, aby ho mohlo zvládnuť, aby toho bolo schopné, aby to nebolo „nad jeho sily“. Teda bude sa potrebovať učiť taký istý obsah a rozsah učiva, ako by sa učilo v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím (podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia). Rovnaký obsah a rozsah vzdelávania ako žiaci bežnej ZŠ nezvládne. Preto sa pri vytvorení jeho individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu bude vychádzať z programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa (variant A, B alebo C).

Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok života.

Pracovné vyučovanie

Pracovné vyučovanie má byť pre neho hlavným, najdôležitejším vyučovacím predmetom, pretože toto dieťa sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohlo v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie. Pracovné vyučovanie má mať pri jeho vzdelávaní rovnakú alebo aj vyššiu váhu, ako slovenský jazyk či matematika.

Rozvoj komunikačných kompetencií

U tohto žiaka je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť. V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie.

Ďalšie vzdelávanie po základnej škole

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať.

Po ukončení posledného ročníka ZŠ môže pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v odborných učilištiach alebo v praktickej škole určených pre žiakov s mentálnym postihnutím (v závislosti od hĺbky svojho mentálneho postihnutia a svojich schopností). Ak sa nebude vedieť rozhodnúť pre svoju budúcu profesiu, môže pokračovať najprv v prípravnom ročníku špeciálneho učilišťa, počas ktorého sa vyprofiluje na určitý vhodný učebný odbor.

Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl (budú z nich skvelí pomocní stavební robotníci, pomocní stolári, pomocné kuchárky.....).

Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti, sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby (napríklad aj v chránených dielňach). Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní (nie výučným listom).

Problematika a výzvy

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu. Aj v prípade, že takýto žiak absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, to je absolvovanie prvého stupňa základnej školy.

S takýmto vzdelaním následne nemôže byť prijatý na ktorúkoľvek strednú školu, ale len na úzku časť odborných škôl v dvojročných až trojročných vzdelávacích programoch a získať tak maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie. Vylúčenie prístupu k vzdelaniu, čiže získať úplné základné vzdelanie, či minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu, z dôvodu zdravotného postihnutia, je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010.

Veľký problém je podľa nej aj to, že v zákone stále nie je definované inkluzívne vzdelávanie. Mnohé deti, najmä tie s autizmom, vzdelávajú v rodinách.

Legislatívne zmeny a budúce možnosti

Od školského roka 2025/2026 zákon umožňuje prijatie uchádzačov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorí získali primárne vzdelanie, do prvého ročníka učebných odborov nižšieho stredného odborného vzdelávania (tieto učebné odbory sa označujú ako učebné odbory F). Uvedení žiaci získajú na strednej odbornej škole nižšie stredné vzdelanie (po vykonaní komisionálnej skúšky) a po jeho získaní a zároveň získaní nižšieho stredného odborného vzdelania môžu v zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky č. 287/2022 Z. z. (vyhláška o sústave odborov vzdelávania pre stredné školy) pokračovať v 2. ročníku učebných odborov poskytujúcich stredné odborné vzdelanie (tie sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 287/2022 Z. z. a sú to tzv. H - učebné odbory, ktoré nadväzujú na F - odbory).

K tomu, aby ŠCPP odporúčanie k takejto vzdelávacej ceste vydalo, bude žiak a jeho rodič obvykle potrebovať:

• Odporúčanie na poskytnutie odbornej činnosti v ŠCPP - toto odporúčanie vydá rodičovi Centrum poradenstva a prevencie (CPP s úrovňou podpory 3-4), v ktorom bol žiak doposiaľ evidovaný.
• Žiadosť o poskytnutie odbornej činnosti v ŠCPP (obvykle má každé ŠCPP vlastnú formu žiadosti na svojich web-stránkach).
• Doloženie platných posledných psychologických a špeciálno-pedagogických správ.
• Vyjadrenie ZŠ o predpokladoch žiaka úspešne ukončiť vzdelávanie na SŠ.

Zásady efektívneho vzdelávania

Aj mentálne postihnutý žiak potrebuje mať radosť z učenia, z poznávania nových javov. Učitelia zo špeciálnych škôl (a aj mnohí rodičia týchto detí či školskí špeciálni pedagógovia) by vedeli určite dlho rozprávať o tom, aká je to obvykle drina. Chce to veľa energie, tvorivosti, trpezlivosti a aj vedomostí a odborných kompetencií učiteľa.

• Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze: Poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne…). Poznanie základných informácií, oboznámenie sa so základnými znakmi, prejavmi - všeobecnými, vyplývajúcimi z diagnózy, ale aj individuálnymi, charakteristickými pre konkrétneho žiaka - to je pre každého, kto sa zúčastňuje vzdelávacieho procesu žiaka nevyhnutnosťou. Pomáha určiť rámec výchovno-vzdelávacích postupov a nastaviť podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná a prijateľná.
• Prijatie a porozumenie: Prijatie dieťaťa takého aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
• Vytvorenie priateľského vzťahu: Založeného na úcte k žiakovi. Aj on chce byť platným členom spoločenstva, v ktorom sa pohybuje a chce, aby si ho iní vážili. Tolerancia a akceptácia nie len zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
• Primeranosť a dosiahnuteľné ciele: Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym. Mechanické učenie dieťaťu do budúcna prináša oveľa menej, ako učenie s pochopením a s vhľadom.
• Názornosť a vizuálne pomôcky: Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Názor, názorné pomôcky žiakovi pomáhajú lepšie si učivo zapamätať. Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
• Sústavnosť a opakovanie: Postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného. Často však aj učenie sa odznova, pretože „včera som vedel a dnes nič…“. Iba vytrvalosť môže viesť k trvalosti nadobudnutých vedomostí.
• Chápavý a dôsledný prístup: Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná. Myslíme však aj na to, že vzdelávanie formou integrácie v bežnej škole, v hlavnom vzdelávacom prúde by nemalo byť „za každú cenu“, pretože nemusí vždy prinášať pre dieťa z dlhodobého hľadiska žiadané výsledky (a máme na mysli nie len tie vedomostné).

tags: #mentalne #postihnute #dieta #v #skole