Vládny návrh zákona prináša zásadné zmeny v systéme dôchodkového zabezpečenia, predovšetkým redefiníciu 13. dôchodku ako novej dôchodkovej dávky. Cieľom tejto transformácie je zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie poberateľov dôchodkov v rôznych životných situáciách, ako sú staroba, nespôsobilost', strata živiteľa či invalidita. Okrem toho sa analyzujú aj potenciálne medzery v zákone o dani z príjmov, ktoré môžu viesť k nečakaným výhodám pre niektoré rodiny.
13. dôchodok: Nová dávka so zmenenými pravidlami
Predkladaný vládny návrh zákona opätovne definuje 13. dôchodok ako novú dôchodkovú dávku, ktorá nahradí doterajší 13. dôchodok. Navrhuje sa, aby nárok na 13. dôchodok mali poberatelia všetkých dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na sumu vyplácanej dôchodkovej dávky. Suma 13. dôchodku sa navrhuje určiť každoročne a osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur.
To znamená, že napríklad poberateľovi starobného dôchodku sa v decembri 2024 vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku za rok 2023 a poberateľovi sirotského dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume sirotského dôchodku, minimálne však v sume 300 eur.
V prípade, ak má poistenec nárok na viac dôchodkových dávok, vyplatí sa mu len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia, ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok sa vyplatí len raz.
Navrhuje sa, aby 13. dôchodok bol, s výnimkou sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, financovaný zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia. Súčasne sa navrhuje, aby štát poskytol finančné prostriedky na 13. dôchodok.
Definovanie podmienok a výplaty 13. dôchodku
Vecný rozsah dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia, sa rozširuje o novú dôchodkovú dávku - 13. dôchodok. Definujú sa podmienky nároku na 13. dôchodok a na jeho výplatu. Sumy 13. dôchodku sa navrhujú určiť na základe priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku.
Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidného dôchodku sa navrhuje osobitne sledovať priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, a priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa dôchodku slúži na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, preto poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý už dovŕšil dôchodkový vek, bude patriť 13. dôchodok.
Poberateľovi dôchodku sa suma 13. dôchodku určí podľa druhu dôchodkovej dávky, na výplatu ktorej má v decembri nárok. Poberateľovi sociálneho dôchodku a poberateľovi dôchodku za výsluhu rokov sa suma 13. dôchodku neurčí.
S cieľom zamedziť kumulácii vyplácania 13. dôchodkov sa navrhuje, aby sa poberateľovi dôchodku, ktorému vznikne nárok na dva alebo viaceré 13. dôchodky, vyplácal len ten 13. dôchodok, ktorého suma je najvyššia. Súčasne sa navrhuje, aby v prípade, ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok sa vyplatil len raz.
Sociálna poisťovňa o nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu rozhoduje vyplatením 13. dôchodku bez doručenia písomného rozhodnutia. Dňom oznámenia rozhodnutia bude deň vyplatenia 13. dôchodku.
Flexibilita vo vyplácaní a odložená účinnosť
V záujme pružného reagovania vlády Slovenskej republiky napríklad na rast cien a s tým súvisiacich zvýšených finančných nákladov poberateľov dôchodkov sa navrhuje splnomocniť vládu vydávať nariadenie vlády, ktorým bude môcť zabezpečiť poberateľom dôchodku vyplatenie vládou určenej pomernej časti 13. dôchodku ešte pred decembrom. Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne poberateľom dôchodku, ktorí v čase vzniku nároku na výplatu pomernej časti 13. dôchodku spĺňajú podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne aj poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok sa prizná po mesiaci skoršej výplaty pomernej časti 13. dôchodku určeného nariadením vlády do konca roku. Pomerná časť 13. dôchodku k novopriznaným dôchodkom patrí odo dňa priznania dôchodku.
Napríklad, ak vláda vydá nariadenie vlády, na základe ktorého vznikne v mesiaci apríl nárok na výplatu pomernej časti 13. dôchodku poberateľom dôchodkovej dávky, nárok na výplatu 13. dôchodku vznikne aj poberateľovi starobného dôchodku, ktorého nárok na dôchodok a jeho výplatu vznikne až 1. júla.
Navrhuje sa, aby na určenie sumy 13. dôchodku boli relevantné priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok za predchádzajúci kalendárny rok. Ak v kalendárnom roku už bola príslušná časť 13. dôchodku vyplatená v predstihu, a to či už zo systému sociálneho poistenia alebo zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, suma 13. dôchodku sa primerane upraví.
Za účelom získania dostatočného času na presadenie potrebných vecných a legislatívno-technických zmien na zabezpečenie vykonateľnosti ustanovení upravujúcich nové podmienky vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, sa v čl. XI a čl. XII posúva účinnosť príslušných ustanovení na 1. január 2026.
Vplyv na rozpočet a medzery v zákone o dani z príjmov
Vládny návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Medzera v zákone o dani z príjmov: Daňový bonus na deti
Existuje potenciálna medzera v zákone o dani z príjmov, ktorá umožňuje rodinám, kde jeden z rodičov nemá žiaden príjem (napr. je na rodičovskej dovolenke), ale druhý zarába nadpriemerne, získať plný daňový bonus na deti. Podľa daňového experta Jozefa Mihála, ak využijú špeciálny výpočet podľa § 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov, môžu získať až 2400 eur za dve deti za rok 2025.
Kľúčovým bodom je možnosť, aby rodič bez príjmu podal daňové priznanie a "navýšil" si nulový základ dane o základ dane svojho manžela. V tomto prípade zákon neberie do úvahy vysoký príjem manžela ako dôvod na krátenie bonusu, pretože krátenie sa týka len situácií, keď si bonus uplatňuje rodič výlučne zo svojich vlastných príjmov presahujúcich určené limity.
Dane, účtovníctvo, odvody. Čo sa mení v roku 2026
Podľa Jozefa Mihála ide o dôsledok nedotiahnutého legislatívneho procesu, kde autori zákona nemuseli mať dostatok času na korektné vyriešenie krátenia daňového bonusu s ohľadom na príjmy oboch rodičov. Tento postup je plne legálny a môže byť využitý rodinami v podobnej situácii.
Upozornenie: Parlament 5. februára 2025 túto možnosť zrušil, preto nasledujúci postup už nemusí byť aktuálny.
Výpočet odpracovaných rokov a obdobia dôchodkového poistenia
V slovenskej praxi sa pojmom "odpracované roky" zvyčajne myslia roky dôchodkového poistenia. Dĺžka poistenia sa posudzuje podľa obdobia dôchodkového poistenia, nie podľa voľného pojmu odpracované roky. Môže sa stať, že človek s rovnakou dĺžkou kariéry má rozdielny súčet rokov, ak mal medzery bez poistenia alebo naopak obdobia, ktoré sa rátajú aj bez zárobku.
V jadre platí, že súčet sa skladá z kalendárnych dní poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa sčítava a prepočítava na výslednú dĺžku. Nepočíta sa "na celé roky", ale presne podľa trvania, pričom krátke úseky sa kumulujú. Pre vznik nároku na starobný dôchodok potrebujete popri dosiahnutí dôchodkového veku mať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Popri klasickom zamestnaní existujú aj náhradné obdobia, ktoré zákon uznáva, hoci nemusí ísť o klasický pracovný pomer. Typickým príkladom je osobná starostlivosť o dieťa v rozsahu určenom zákonom alebo obdobia povinnej služby v minulosti.
Zamestnanie sa započítava vtedy, keď z neho vzniklo povinné dôchodkové poistenie a bolo platené poistné. Pri SZČO rozhoduje, či vznikla povinnosť poistenia podľa zákona a či boli odvody zaplatené. Náhradné obdobia majú vlastné podmienky a limity.
Ak máte poistenie prerušené, medzery sa do súčtu nezapočítajú. Práve preto je dôležité rozumieť rozdielu medzi kalendárnym časom v práci a oficiálnym obdobím poistenia. Ak ste v jednom čase pracovali u dvoch zamestnávateľov, alebo ste popri zamestnaní mali živnosť, obdobie sa do dĺžky poistenia zarátava len raz.
Pri prerušení poistenia (napríklad ukončenie pracovného pomeru bez okamžitého nástupu inde) vzniká medzera, ktorá znižuje celkový súčet. Nevyhnutné je, aby boli údaje správne zaevidované. V prípade nezrovnalostí je lepšie riešiť ich čím skôr, nie až v predduchodkovom veku.
Ak ste pracovali v členskom štáte EÚ alebo v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú medzinárodnú dohodu o sociálnom zabezpečení, obdobia poistenia sa spravidla koordinujú. Takéto koordinované sčítanie neznamená dvojité započítanie toho istého času; skôr to zabezpečí, aby vám neprepadli roky len preto, že ste ich získali v odlišných systémoch.
Najistejšou cestou je nahliadnuť do osobného účtu poistenca v Sociálnej poisťovni alebo požiadať o oficiálnu informáciu o stave individuálneho účtu. Ak spozorujete nezrovnalosti, riešte ich hneď - či už prekryvy, chýbajúce odvody alebo nesprávne uvedené dátumy. Priebežná kontrola je zároveň najpraktickejšia odpoveď na to, ako sa počítajú odpracované roky vo vašom konkrétnom prípade.