Sluchové postihnutie: Medicínske a sociálne aspekty

Sluchové postihnutie predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života jednotlivcov a ich sociálne začlenenie. Včasné odhalenie a adekvátna starostlivosť sú kľúčové pre plnohodnotný život osôb so sluchovým postihnutím. Slovenské zdravotníctvo a legislatíva sa snažia zmierniť dôsledky tohto postihnutia prostredníctvom rôznych foriem podpory, kompenzácií a právnych úprav.

Charakteristika sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie, ako porucha sluchu - počutia, sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia, kedy k postihnutiu došlo. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie možno vymedziť dvoma krajnými prípadmi: nedoslýchavosť, ktorá je ľahším stupňom sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom, a úplná hluchota, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Väčšina sluchovo postihnutých jedincov má však zvyšky sluchu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

• Úplná strata sluchu
• Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
• Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
• Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
• Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
• Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.

Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom, ktorý sa člení na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých. Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách (orálnej, písanej), na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.

Medicínske a legislatívne aspekty sluchového postihnutia

„Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa. Podľa neho je dôležité, aby sa postihnutie odhalilo čo najskôr. „Ideálne je, ak dieťa s poruchou sluchu dostane od 6. mesiaca špeciálno-pedagogickú starostlivosť a kvalitné načúvacie prístroje. Ani tie nie sú vždy rovnaké. Za modely, ktoré sú vhodné pre deti, musia rodičia doplácať aj stovky eur za jeden prístroj,“ upozorňuje.

„Načúvacie prístroje predpisujem od roku 1993. Za tú dobu som sa často stretla so situáciou, že rodičia nemohli deťom doplatiť na lepší načúvací prístroj,“ hovorí foniatrička Dagmar Volmutová. Preto sa OZ Nepočujúce dieťa s pomocou lekárov snažili dosiahnuť, aby kvalitné načúvacie prístroje, ktoré bez doplatku predpisujú deťom v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, boli samozrejmosťou aj pre slovenské deti. Rozhodnutie ministerstva prišlo po takmer rok trvajúcej snahe rodičov z občianskeho združenia a lekárov.

Iba dostupnosť kvalitných načúvacích prístrojov však nestačí. „Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

„Zriadenie viacerých centier pre diagnostiku a riešenie poruchy sluchu u detí, ktoré pripravujeme, bude dôležitou zmenou v starostlivosti o sluchovo postihnuté deti na Slovensku,“ zdôrazňuje foniatrička Dagmar Volmutová. Vznik centier vítajú aj rodičia.

„Nestačí, že deti budú mať kvalitné načúvacie prístroje na ušiach. Je dôležité, aby boli aj správne nastavené a to dnes nie je vždy samozrejmosť,“ hovorí František Majtán. Podľa neho sú na Slovensku stále prípady detí, ktoré nikdy neabsolvovali vyšetrenie s nasadenými načúvacími prístrojmi, ktorým sa zisťuje, čo s nimi v skutočnosti počujú a vylepšuje sa ich nastavenie pre potreby dieťaťa. „To, že tieto deti s načúvacími prístrojmi nepočuli to, čo v skutočnosti mohli, sme odhalili až keď sme ich zobrali na takéto vyšetrenia do zahraničia.“

Právne rámce a kompenzácie

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sluchové postihnutie, v závislosti od stupňa poruchy, môže znamenať nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.

Sociálny dôsledok ŤZP predstavuje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama. Miera funkčnej poruchy, vyjadrená v percentách, určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností.

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti.

Druhy postihnutí a sluchové postihnutie

Postihnutia sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, pričom sluchové postihnutie patrí medzi zmyslové postihnutia. Medzi ďalšie druhy postihnutí patria:

• Telesné postihnutie: Obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita, ktorá bráni fyzickému vykonávaniu činností.
• Zdravotné postihnutie: Stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát (okrem zmyslových postihnutí).
• Mentálne postihnutie: Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností alebo psychické problémy.
• Viacnásobné postihnutia: Rôzna kombinácia viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca.

V kontexte sluchového postihnutia je dôležité rozlišovať medzi rôznymi stupňami a typmi straty sluchu, ako sú nedoslýchavosť, čiastočná alebo úplná strata sluchu. Každý z týchto stupňov vyžaduje individuálny prístup a podporu.

Legislatívny rámec a práva osôb so sluchovým postihnutím

Slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb so sluchovým postihnutím v rôznych oblastiach života, vrátane vzdelávania, zamestnania a prístupu k službám. Medzi kľúčové zákony patria:

• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb, ktorý uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb a upravuje vzdelávanie nepočujúcich detí.

Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb v § 4 písm. b) odvolával na zákon č. 29/1984 Z. z. Novela zákona poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Novela sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč. Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom.

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Preukaz fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze. Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:

• Preukaz ŤZP: Určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ŤZP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Je označený červeným pruhom.

Vydanie preukazu schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.

Miera funkčnej poruchy pri poruchách sluchu u detí

Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera:

• Miera funkčnej poruchy 70 - 80%: Vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla po rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie (vrátane nositeľov kochleárnych implantátov), podľa Fowlera viac ako 85 - 90%.
• Miera funkčnej poruchy 50 - 60%: Obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou (aj u nositeľov kochleárnych implantátov) podľa Fowlera 80% a viac.
• Miera funkčnej poruchy 50%: Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí podľa Fowlera 55% a viac.

Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.

Ďalšie formy podpory

Okrem peňažných príspevkov existujú aj ďalšie formy podpory pre osoby so sluchovým postihnutím:

• Zľavy v doprave: V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu. Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. Zľavy platia aj na súkromných dopravcoch.
• Pracovné voľno: Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti.
• Centrá včasnej intervencie: Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie. Poskytujú špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu deťom do 7. rokov veku a ich rodinám, ak je ohrozený ich vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov vrátane bezbariérovosti, prístupu k sociálnym službám a pomôckam. Counselling (sprevádzanie) ako metóda sociálnej práce by sa mal zaradiť medzi metódy špecializovaného sociálneho poradenstva.

V oblasti vzdelávania sa kladie dôraz na integráciu a podporu nepočujúcich detí. Opozičná strana SaS chce presadiť, aby zbrojný preukaz typu E a F (šport a zberateľstvo) mohli získať aj osoby so sluchovým postihnutím, nakoľko sluch nie je rozhodujúcim faktorom pre bezpečné vykonávanie streleckých aktivít v týchto skupinách.

tags: #medicinske #hladisko #sluchove #postihnutie