Na Slovensku sa v posledných rokoch stala kľúčovou témou diskusie tzv. Matovičov balíček, ktorý sa spočiatku prezentoval ako prorodinný balíček a neskôr ako protiinflačné opatrenie. Jeho cieľom bolo priniesť finančnú podporu pre rodiny, ale zároveň vyvolal rozsiahlu kritiku a diskusie o jeho ústavnosti, dopadoch na verejné financie a politické rozloženie síl.
Pôvod a ciele Matovičovho balíčka
Minister financií Igor Matovič ešte začiatkom mája pri predstavení základných téz plánovanej daňovo-odvodovej reformy avizoval, že chce zaviesť finančnú podporu pre rodiny v sume 200 eur na dieťa mesačne až do jeho dospelosti. Slovensko totiž podľa neho potrebuje poctivú a prorodinnú reformu, ktorá zjednoduší daňový systém a dane budú spravodlivé a férové. Zámerom Matoviča je tiež zjednodušiť daňovo-odvodový systém tak, aby v prípade zamestnaneckého pomeru bola z ceny práce odpočítateľná len jedna daň a jeden odvod. Matovič pomenoval sumu 100 eur ako jednorazový príspevok na dieťa, vyšší daňový bonus, vyššie prídavky na dieťa a na budúci rok krúžkovné. Hovorí spolu o sume 200 eur na dieťa.
Protiinflačný balíček a jeho schválenie
Na pretras v národnej rade sa dostal protiinflačný balík z dielne financmajstra Igora Matoviča. Opatrenia boli schválené v zrýchlenom legislatívnom konaní. Návrh zákona podporilo 82 poslancov zo 133. Za hlasovali kluby OĽANO, Sme rodina a časť opozície, vrátane kotlebovcov. Od júla sa má prídavok na dieťa zvýšiť zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Stúpnuť má aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Od júla má suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrásť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka vzrásť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur.
Kontroverzie a kritika
Balík opatrení sa stal tŕňom v päte najmä koaličnej SaS, ktorá kroky ministra financií intenzívne kritizovala. Radovan Ďurana z platformy INESS si myslí, že kameňom úrazu je práve snaha ministra o presadenie jeho iniciatívy, ktorú ešte na jeseň prezentoval ako daňovo-odvodovú reformu. „Takýto prístup neumožňuje sústrediť sa na skutočné problémy a riešenia, na ktoré sa čaká. Tými sú najmä úprava pomoci ľuďom v núdzi, pomoc ľuďom, ktorí ešte nespadli do hmotnej núdze, ale aj znižovanie odvodového zaťaženia pracujúcich. Ekonóm načrtol jeden z problémov reformy, a tým je podľa kritikov nedostatočná odborná diskusia. „Široká verejnosť od novej vlády očakávala, že jej sociálna politika bude transparentná, postavená na analýzach. Igor Matovič preukázal, že s fašistami vedia dosiahnuť veľké výsledky, napríklad prelomiť prezidentské veto.
Ústavný súd a prezidentka Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová poslala návrh na vyššie príspevky pre rodiny späť do parlamentu. Ústavný súd vyhlásil rozhodnutie v otázke ústavnosti tzv. prorodinného balíčka. Časť Matovičovho balíčka, ktorú napadla na Ústavnom súde prezidentka Zuzana Čaputová, je protiústavná. Rozhodli o tom ústavní sudcovia, ktorí mali voči balíčku námietku, že bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodnutie Ústavného súdu k Matovičovmu balíčku je dôležitým príspevkom k posilneniu právneho štátu, a to predovšetkým v zmysle ochrany ústavných princípov legislatívneho procesu, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Rodiny s deťmi sa rozhodnutia Ústavného súdu obávať nemusia, reaguje na vyhlásenú protiústavnosť časti Matovičovho balíčka predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). Pripomenul, že poslanci už stihli upraviť napadnuté časti zákona tak, aby na ne nemalo rozhodnutie ústavných sudcov žiadny vplyv.
Dopady na samosprávy a občanov
Matovičov balíček zobral samosprávam milióny eur. Pre rodinný balíček môžu zdražieť škôlky aj umelecké školy, varuje exminister Branislav Gröhling (SaS). Ministerstvo financií upozornilo, že pre samosprávy by to znamenalo výpadok 360 miliónov eur ročne. Primátor Fiľakova Attila Agócs tvrdí, že z rozpočtu Fiľakova bude chýbať pre protiinflačný balíček vlády 600 - 700-tisíc eur. ZMOS súhlasí s tým, aby štát pomáhal rodinám, avšak pomoc by mala byť adresná, aby ju nedostávali rodičia s nadštandardnými príjmami a aby nebola na úkor samospráv.
Tabuľka dopadov Matovičovho balíčka na verejné financie:
| Opatrenie | Dopad na štátnu kasu (prvý rok) | Dopad na štátnu kasu (druhý rok) | Dopad na samosprávy (ročne) |
|---|---|---|---|
| Vyššie príspevky pre rodiny | 167 miliónov eur | 1,2 miliardy eur | Neznáme |
| Ponechanie zvýšeného daňového bonusu | Neznáme | Neznáme | 360 miliónov eur |
| Výpadok výnosu dane z príjmov FO | Neznáme | Neznáme | 1,5 miliardy eur (za dva roky) |
Prieskumy verejnej mienky a politické dôsledky
Slovenská politická scéna je neustále v pohybe a prieskumy verejnej mienky sú dôležitým nástrojom na pochopenie aktuálnych nálad a preferencií voličov. Väčšina ľudí na Slovensku súhlasí so zvyšovaním výdavkov štátu na podporu rodiny, avšak pod podmienkou, že tento krok nebude spojený so zvyšovaním daní. V prieskume spoločnosti Nielsen Admosphere pre agentúru SITA sa tak vyjadrili šiesti z desiatich respondentov. Štvrtina oslovených nesúhlasí so zvyšovaním výdavkov na podporu rodín, aktuálne nastavenie podpory je podľa nich postačujúce.
Preferencie politických strán
Decembrový prieskum agentúry Focus pre server 360tka.sk naznačil, že zostavenie vlády by bolo komplikované. Prieskum tiež ukázal preferencie politických strán, z ktorých by s tesným náskokom pred Smerom vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS). Najväčšiu podporu má zvýšenie výdavkov na podporu rodín bez nárastu daní u najviac vzdelaných respondentov. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí s týmto opatrením súhlasí takmer 66 percent opýtaných. U ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou podpora klesá na 61,5 percenta a pri základnom alebo stredoškolskom vzdelaní bez maturity vníma toto opatrenie veľmi pozitívne 54,2 percenta respondentov. Výraznejšiu finančnú pomoc pre rodiny podporujú najviac ľudia z východného Slovenska, kde s tým súhlasí 63,2 percenta respondentov.
Podľa februárového prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk by sa na tretiu Republiku, ktorá by mala 9,9 percenta, doťahuje Hnutie Slovensko s podporou 9,7 percenta. Matovičovci spomedzi strán zaznamenali najväčší nárast preferencií, oproti decembru si polepšili o 1,3 percenta. Nasleduje strana Hlas s 8,1 percenta voličov, SaS by získala 7,6 percenta a KDH 6,9 percenta. Tesne by sa do parlamentu dostali Demokrati, ktorým prieskum nameral 5,6 percenta. Naopak, tesne pred bránami Národnej rady by skončila Maďarská aliancia so ziskom 4,7 percenta hlasov. SNS by mala 4,1 percenta, hnutie Sme rodina 2,3 percenta a Právo na pravdu 1,9 percenta. Súčasná koalícia by väčšinu neposkladala ani s Republikou, dohromady by mali iba 64 mandátov. Opozičný štvorlístok PS, SaS, KDH a Demokrati by získal iba 69 kresiel.