Materinský a materinský jazyk: Rozdiely, vývin a ich postavenie v spoločnosti

Jazyk je základným nástrojom komunikácie, vyjadrovania myšlienok a poznávania. Vytvoril sa počas historického vývinu spoločenstva a má univerzálnu platnosť, rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva. Existuje viacero druhov jazykov, pričom osobitné postavenie majú materinský jazyk a národný jazyk. Hoci sa často zamieňajú, existujú medzi nimi dôležité rozdiely, najmä v ich funkcii a význame pre jednotlivca a spoločnosť.

Materinský jazyk

Materinský jazyk je prvý jazyk, ktorý si jedinec osvojí prirodzeným spôsobom od svojich rodičov alebo opatrovníkov v ranom detstve. Je to jazyk, ktorým sa dieťa učí myslieť, cítiť a vnímať svet. Osvojovanie materinského jazyka prebieha intuitívne, prostredníctvom počúvania a napodobňovania, a je úzko späté s kognitívnym a emocionálnym vývinom dieťaťa. Je to jazyk, v ktorom sa jedinec cíti najpohodlnejšie a najprirodzenejšie vyjadruje svoje myšlienky a pocity.

Materinský jazyk má kľúčové postavenie pri rozvíjaní gramotnosti. Vo vzdelávaní žiakov s odlišným prvým (materinským) jazykom je slovenský jazyk chápaný ako druhý jazyk, pretože žiaci sú od neho závislí z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu a integrácie do spoločnosti. Jazyková príprava je preto vstupnou a nevyhnutnou požiadavkou ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom školskom systéme aj z toho dôvodu, že žiaci sú vystavení potrebe zvládnuť už na veľmi nízkej úrovni ovládania slovenského jazyka špecifickú slovnú zásobu, ktorá je určujúca pre školské prostredie (akademický jazyk).

Dvojjazyčnosť a osvojovanie jazykov

Moja dcéra do 3 rokov rozprávala len po anglicky, pretože jej otec rozpráva po anglicky. Aj keď s jej otcom nie sme už spolu, vždy som chcela, aby sa dorozumieť vedeli. Do 3,5 roka odmietala rozprávať po slovensky, aj keď som ja a celá rodina s ňou rozprávali po slovensky, vlastne ja dvojjazyčne. Aj 78 ročná babka sa kvôli vnučke naučila základy angličtiny. Prelom nastal po 3,5 rokoch. Úplne z ničoho nič začala rozprávať po slovensky. Ona celé tie roky nasávala slovenčinu, rozumela jej, vedela ju, len odmietala v slovenčine komunikovať. Teraz bude mať onedlho 6 rokov, rozpráva väčšinou po slovensky, ale nemá problém prepnúť do angličtiny, keď je s otcom, alebo keď s otcom komunikuje cez telefón.

V škole používame dva typy jazyka: komunikačný jazyk (pri bežnej komunikácii žiakov cez prestávky, v šatni, na obede, pri práci v skupine a pod.) a odborný (akademický) jazyk (porozumenie lexikálnej zásobe daného vyučovacieho predmetu, triedenie informácií, čítanie učebníc, vyplňovanie testov, písanie poznámok a pod.). Každý z týchto jazykov má svoje pravidlá a špecifiká. Komunikačný jazyk často vychádza z kontextu danej situácie a nie je tak jazykovo náročný. Žiaci - deti cudzincov sú takto schopní komunikovať v priebehu od šiestich mesiacov do dvoch až troch rokov v závislosti od rozdielu medzi materinským (prvým) jazykom a slovenským jazykom. Omnoho dlhšie trvá osvojiť si odborný jazyk. Schopnosť čítať komplexnejšie texty, ktoré obsahujú (pre žiakov - deti cudzincov) neznáme kultúrne súvislosti a používajú odborný jazyk, a ktoré sú zároveň dôležité pre úspešnosť pri skúškach, trvá žiakom - deťom cudzincov veľmi dlho. Je to však práve používanie jazyka na akademickej úrovni, ktorú žiaci vyšších ročníkov základnej školy a strednej školy potrebujú zvládnuť. Z tejto teórie teda vyplýva, že je podstatný rozdiel medzi jazykom komunikačným a jazykom odborným. Ten obsahuje odborné termíny a slovné spojenia, ktoré vyžadujú oveľa viac spôsobilostí a ich osvojenie trvá oveľa dlhšie. Zároveň nás táto teória upozorňuje na to, že ani žiaci, ktorí už vedia dobre komunikovať, nemusia mať osvojené akademické spôsobilosti.

Národný jazyk

Národný jazyk je jazyk, ktorý používa určitý národ. Národ sa ním identifikuje ako osobitné a uvedomelé kultúrne a politické spoločenstvo. Národný jazyk plní funkciu úradného alebo štátneho jazyka, teda je to oficiálny (štátny) jazyk krajiny, v ktorej jedinec žije ako rezident. Je to jazyk verejnej komunikácie, úradnej sféry, vzdelávacieho systému, obchodu a pod. Deti si osvojujú tento jazyk nielen v škole, ale aj počúvaním a pozorovaním každodenných situácií.

Cudzí jazyk a cieľový jazyk

Cudzí jazyk je jazyk odlišný od materinského jazyka príslušníkov jazykového spoločenstva a zároveň odlišný od vyučovacieho jazyka školy. Cieľový jazyk je jazyk, ktorý sa učí žiak inej národnostnej príslušnosti v škole. Kognitívny jazyk je jazyk, ktorý sa vyvíja cez skúmanie, analýzu myšlienok a riešenie problémov. Ku kognitívnemu rozvoju jazyka dochádza pri klasifikácii, analýze, tvorbe hypotéz a pri generalizácii.

Vývin slovenského jazyka

Slovenský jazyk sa vyvíjal nepretržite od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk, ale dlhé storočia zostal jazykom ľudu a ľudovej slovesnosti. Vo vývine slovenčiny rozlišujeme z hľadiska existencie kodifikovanej podoby nášho jazyka dve obdobia: predspisovné obdobie a spisovné obdobie.

Predspisovné obdobie

• Praslovanský jazyk: Bol spoločným jazykom predkov všetkých Slovanov, mal okolo 50 hlások, z ktorých sa viaceré v slovenčine nezachovali (napr. tvrdý jer, mäkký jer, nosové samohlásky). Existoval až tri tisícročia a nezachovali sa z neho žiadne písomné pamiatky.
• Stará slovenčina (9. storočie): Po 5. storočí sa na území neskoršieho Nitrianskeho kniežatstva formuje praslovanský dialekt ako osobitý západoslovanský jazyk - základ budúcich slovenských nárečí a spisovného jazyka.
• Staroslovienčina (9. storočie): Prvý spisovný, kultúrny a liturgický jazyk Slovanov na území Veľkej Moravy. V roku 863 ju priniesli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod, ktorí ju vytvorili na základe slovanského macedónskeho nárečia z okolia Solúna. Na území Veľkej Moravy priberala západoslovanské prvky. Zapisovala sa hlaholikou, neskôr cyrilikou. S týmto jazykom sa dostali do kontaktu iba vladári a predstavitelia duchovenstva. V slovenčine sa zachovali napr. staroslovienske pomenovania remesiel v názvoch obcí (napr. Štitáre, Vozokany).
• Latinčina na území Slovenska (11. - 18. storočie): Bola jazykom vzdelancov celej Európy a v čase formovania Uhorského kráľovstva sa stala úradným i liturgickým jazykom. Slovenčina ako neoficiálny jazyk sa používala na preklad latinských formúl.
• Čeština na území Slovenska (14. - 19. storočie): Česko-slovenské kontakty sa umocnili po založení univerzity v Prahe v roku 1348. S rozvojom slovenských miest narástla potreba mešťanov používať jazyk, ktorému by rozumeli - český jazyk bol prijateľnejší ako latinský alebo nemecký. Slováci do češtiny vkladali slovenské prvky vedome alebo z nedostatočnej znalosti cudzieho jazyka (slovakizovaná čeština). Biblická čeština (kralická čeština) bola variant kultúrnej češtiny a slovenskí evanjelici si ju po reformácii zvolili za svoj liturgický jazyk. V tomto období pokračuje vývin slovenčiny - dotvárajú sa slovenské nárečia.
• Kultúrna slovenčina (16. - 17. storočie): Popri latinčine a češtine fungovala na území Slovenska kultúrna slovenčina (nadnárečová, ale ešte neuzákonená forma slovenčiny; bez celospoločenskej platnosti), napr. kultúrna západoslovenčina.

Spisovné obdobie

• Bernolákovské obdobie (koniec 18. storočia): Kolektív vzdelancov na čele s Antonom Bernolákom v roku 1787 kodifikoval spisovný jazyk na základe kultúrnej západoslovenčiny trnavského typu.
• Štúrovské obdobie (polovica 19. storočia): V roku 1843 sa skupina evanjelických vzdelancov dohodla o podobe spisovnej slovenčiny. Po počiatočných diskusiách jazyk prijali elitní predstavitelia slovenských evanjelikov aj katolíkov za spoločný spisovný jazyk Slovákov.
• Matičné a martinské obdobie (1863 - 1875 a koniec 19. storočia): Martinský úzus sa stal základom pre kodifikáciu syntaxe spisovnej slovenčiny.
• Medzivojnové obdobie (1918 - 1945): Slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom. Snahy o zjednotenie českého a slovenského jazyka viedli k vydaniu Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré prinášali české slová do slovenčiny. Reakciou bolo založenie časopisu Slovenská reč, ktorý čistil slovenčinu od českých prvkov.
• Povojnové obdobie (1945 - 1989): V tomto období sa o výskum slovenského jazyka stará profesionálne pracovisko - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. V roku 1953 nastali v slovenskom pravopise zásadné zmeny. V 50. rokoch začal vychádzať 6-zväzkový Slovník slovenského jazyka.

tags: #matersky #alebo #materinsky