Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.
Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Zdravotne znevýhodnené osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby.
Definícia zamestnanca so zdravotným postihnutím
Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.
Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
Legislatívny rámec
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 stanovuje, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nezamestnanosti a pri strate pracovnej schopnosti.
Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú upravené vo viacerých osobitných predpisoch, napríklad:
- v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov,
- v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
- v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Základné zásady Zákonníka práce majú osobitný vzťah k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím.
Povinnosti zamestnávateľa
Štát podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím tak, že ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. s tým, že podrobnejšie tieto povinnosti upravujú osobitné predpisy, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Zákonná povinnosť zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní.
Občania so zdravotným postihnutím majú z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Aby mali možnosť pracovného uplatnenia, zamestnávateľ je povinný im vytvárať vhodné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.
Povinnosti podľa zákona o službách zamestnanosti
Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. 1 písm. c), d) a e)):
- viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti;
- poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2005;
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. 2026. Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, za ktorý túto povinnosť plní.
Zamestnanie pre ľudí so zdravotným postihnutím: Čo chcete robiť, keď vyrastiete?
Náhradné plnenie
Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím aj nasledujúcimi spôsobmi:
- zadávaním zákaziek, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) a dodávateľom, ktorým je chránená dielňa, chránené pracovisko alebo integračný sociálny podnik, alebo samostatne zárobkovo činná fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a nezamestnáva iné fyzické osoby (ďalej len „subjekt náhradného plnenia“) alebo
- vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti - zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) a subjektom náhradného plnenia.
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.
K preukázaniu plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom náhradného plnenia musí zamestnávateľ predložiť:
- ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti,
- doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnej pomoci).
Odvod pri nesplnení povinného podielu
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d) alebo ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. V prípade nesplnenia predmetnej povinnosti, t. j. zamestnávateľa bude nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti.
Finančné výhody pre zamestnávateľov
U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 výrazne znížila maximálna výška príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Práva zamestnanca so zdravotným postihnutím
Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.
Plný invalidný dôchodok a práca
Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.
Čiastočný invalidný dôchodok a práca
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas a cez víkendy
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Ochrana pred výpoveďou
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa) alebo písm. b) (nadbytočnosť zamestnanca) Zákonníka práce.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
Odstupné a odchodné
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:
- jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
- dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
- trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
- štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný, a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca, neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP.
Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.
Rekvalifikácia
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Preukaz ZŤP a jeho výhody
V prípade, že máte zdravotné problémy, skúste sa informovať u svojho ošetrujúceho lekára, či môžete získať preukaz ZŤP. Ak áno, treba si vypísať žiadosť o preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Dá sa podať osobne na oddelení posudkových činností príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta Vášho trvalého bydliska) alebo elektronicky. V oboch prípadoch ku žiadosti prikladáte aj aktuálny lekársky nález (ten vypĺňa Váš ošetrujúci lekár) a lekárske nálezy z odborných vyšetrení. Niekedy od Vás môžu požadovať aj ďalšie dodatočné doklady, ktoré budú podkladom pre finálne rozhodnutie o tom, či Vám požadovaný preukaz pridelia.
Posudkový lekár následne posúdi predložené lekárske nálezy a potrebné dokumenty. Ak určí mieru Vašej funkčnej poruchy, resp. zdravotného hendikepu v rozsahu 50% a viac, spĺňate podmienku a príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vám vyhotoví preukaz ZŤP/ZŤP. Existujú jeho dve varianty: žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu a so sprievodcom. Na preukaz ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na sprievodcu, tzn. pomoc inej osoby, prípadne psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. V prípade maloletého dieťaťa podáva žiadosť o vyhotovenie tohto preukazu jeho rodič, resp. fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia.
Výhody pre držiteľov preukazu ZŤP
Väčšina ľudí si preukaz ZŤP spája so zľavami na cestovanie (ceny za vlaky sa obvykle limitujú na polovicu; v prípade preukazu ŤZP so sprievodcom, tzn. s červeným pruhom, doprovod ZŤP osoby neplatí nič, rovnako tak, samozrejme, ani za invalidný vozík; ceny za autobusy korigujú priamo jednotliví prepravcovia, ceny za MHD sa rôznia - avšak vo všetkých prípadoch je držiteľ preukazu ŤZP aspoň čiastočne zvýhodnený), či úpravy vozidiel pre imobilných, s oslobodením od povinnosti platiť koncesionárske poplatky, v mnohých obciach a mestách sú častým benefitom sú aj zníženie alebo oslobodenie za odvoz komunálneho odpadu, taktiež oslobodenie od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby na bývanie, úľavy na daniach za nehnuteľnosti.
Samozrejme, podľa rozsahu Vašich zdravotných komplikácií máte okrem vyššie spomenutých možnosť aj na rôzne finančné príspevky, ktoré neraz dosahujú úctyhodné sumy. Napr. na kúpu, zaškolenie.
Úprava vozidiel pre ZŤP
V ostatných rokoch sa čoraz viac rozmáha úprava automobilov pre potreby ľudí s telesným hendikepom. Osobný zdvihák do auta sa využíva na dôstojné premiestnenie imobilnej osoby z invalidného vozíka na klasické sedadlo v osobnom aute. Dá sa prispôsobiť a nastaviť tak, aby človeka preniesol na predné alebo aj na zadné sedadlo auta, pričom preň nie je problém pri žiadnom type či značke vozidla. Jeho obsluha je veľmi jednoduchá, aj samotná inštalácia zariadenia si vyžaduje iba 3, max. 4 hodiny času. Toto zariadenie sa skladá len z dvoch častí - z pevnej a z pohyblivej. Tou pevnou je konštrukcia z ušľachtilej ocele, upevnená viacerými bodmi priamo do rámu auta, aby bola skutočne bezpečná. Pohyblivú časť tvorí samotný zdvihák, ktorým zdvíhate a presúvate ŤZP osobu.
Ďalšou užitočnou možnosťou ako upraviť automobil pre ŤZP osobu a spohodlniť si tak život je začať využívať zdvihák do kufra auta. Ako vyplýva už z názvu, je určený do zadnej časti automobilu - tzn. do priestorov kufra. Je ideálnym pomocníkom v rámci áut pre vozíčkarov, resp. pre ich príbuzných či asistentov. Obdobne ako pri osobnom zdviháku, aj zdvihák do kufra sa skladá z pevnej a z pohyblivej časti. Pevnú časť tvorí nosná konštrukcia (z ušľachtilej ocele), ktorá sa, opäť, upevňuje na vnútornú časť karosérie auta. Pohyb zabezpečuje rameno, pomocou neho sa požadovaný vozík (skúter a i.) presúva.
Pravdaže, riešení ako prerobiť klasické auto na bezbariérové vozidlo - o tom ako možno ľahšie nastupovať, či nakladať jednotlivé pomôcky do Vášho auta - je čoraz viac.
Diaľničná známka a parkovací preukaz
Aby mohol držiteľ takého preukazu využívať slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, musí na to používať výhradne tie automobily, ktoré sú zaregistrované práve na tento účel. Spoplatnené úseky pritom môžu po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu ZŤP. Ak už človek v minulosti takúto žiadosť vyplnil a bolo mu vyhovené, pre aktuálny rok nemusí žiadosť podávať opäť. Od januára 2016 sa žiadosti o oslobodenie od diaľničnej známky ZŤP vybavujú online prostredníctvom portálu eznamka.sk. Na úspešnú registráciu je nutné priložiť kópiu parkovacieho preukazu ZŤP a kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.
Získanie parkovacieho preukazu pre ZŤP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa predkladá priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Je dôležité umiestniť parkovací preukaz v prednej časti vozidla tak, aby bol jeho predný čas jasne viditeľný.