Dávka v nezamestnanosti a nárok na podporu

Dávka v nezamestnanosti je finančná podpora, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Jej cieľom je zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie.

Kedy máte nárok na dávku v nezamestnanosti a čo všetko musíte splniť, aby ste ju dostali? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v našom článku.

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti môžete získať v prípade, že ste prišli o prácu a spĺňate zákonné podmienky. Tento nárok vám vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V zmysle § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený najmenej dva roky, pričom rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní. Nezamestnaným môže byť priznaný nárok na podporu v nezamestnanosti.

Poistenec musí byť pred evidenciou na ÚPSVaR poistený v nezamestnanosti aspoň dva roky počas posledných štyroch rokov, a to buď ako:

  • zamestnanec na základe trvalého pracovného pomeru,
  • dohodár s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce,
  • dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti (živnostník), ktorý za posledné štyri roky aspoň dva roky platil poistenie v nezamestnanosti a počas tohto obdobia nepoberal podporu.

Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý nespĺňa podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Schéma: Proces získania dávky v nezamestnanosti

Kto nemá nárok na dávku v nezamestnanosti?

ZoSP vo svojich ustanoveniach k dávke v nezamestnanosti upravuje aj prípady, kedy poistenec nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti nemá. Ide o prípady, kedy má poistenec nárok na výplatu inej dávky, t. j. na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na dávku v nezamestnanosti sa nevzťahuje na:

  • Samostatne zárobkové osoby, ktoré si dobrovoľne neplatia poistenie v nezamestnanosti,
  • zamestnancov podľa osobitného predpisu (prokurátori alebo sudcovia),
  • obvinených vo výkone trestu odňatia slobody,
  • žiakov strednej školy a študentov vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe,
  • osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, osoby, ktoré dovŕšili invalidný dôchodkový vek a osoby s invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
  • dohodárov, ktorí pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • dohodárov, ktorí pracujú na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorí majú priznaný predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, výsluhový dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

Čo musíte splniť, aby ste dostali dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti vám vzniká vtedy, ak ste registrovaný na úrade práce a v posledných štyroch rokoch pred registrovaním do evidencie uchádzačov ste boli minimálne 730 dní poistený v nezamestnanosti. Do tejto dĺžky sa vám neráta obdobie, ktoré bolo už raz započítané do predchádzajúceho poberania dávky. Pri živnostníkoch je dôležité vedieť, že na to, aby ste dostali dávky, musíte mať všetky poplatky spojené s poistením v nezamestnanosti zaplatené včas a v správnej výške. To neplatí, ak sa toleruje dlžné poistné v sume najviac 5 eur.

Obdobie poistenia

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, alebo počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, okrem prípadu prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo v prípade vylúčenia povinnosti platiť poistné v prípadoch podľa ustanovenia § 140 ods. ZoSP.

Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa obdobie dobrovoľného poistenia započítava len vtedy, ak poistenec uhradil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň jeho splatnosti. Obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnávateľom musí byť skutočne zaplatené.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

Požiadať o dávku je naozaj jednoduché. Môžete to spraviť osobne priamo pri prihlasovaní na úrad práce, a to tak, že podáte Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá zároveň slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie.

Alebo, ak ste to nevybavili na úrade, môžete navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne a tam podať Žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. K tej musíte priložiť aj Oznámenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. Dokumenty môžete jednoducho podať osobne, cez elektronickú schránku alebo poštou.

K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Formulár Žiadosti o dávku v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Výška dávky v nezamestnanosti v roku 2024 je 50 % denného vymeriavacieho základu. Výška dávky sa počíta vzorcom DVZ x 50 % x počet kalendárnych dní (nie pracovných) v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka. Suma dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Minimálna výška dávky v nezamestnanosti

Ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiaden vymeriavací základ, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty a vyplatí sa v minimálnej sume. Určenie konštanty vychádza z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2024 vo výške 652 eur. Upozorňujeme, že tento prípad sa týka len tých žiadateľov, ktorí nedosiahli žiaden vymeriavací základ, tzn. ak žiadateľ dosiahol akúkoľvek výšku vymeriavacieho základu, výška dávky sa vypočíta z tohto dosiahnutého vymeriavacieho základu štandardným vzorcom (DVZ x 50 % x počet kalendárnych dní v príslušnom mesiaci). Žiadateľovi nebude automaticky priznaná minimálna výška dávky vypočítaná z konštanty.

Výška DVZ z konštanty je rôzna pre rôzny počet dní v mesiaci. Od výšky DVZ z konštanty sa odvíja aj výška dávky. Platí, že čím je počet dní v mesiaci vyšší, tým je vyššia aj dávka v nezamestnanosti. V nasledujúcej tabuľke uvádzame výšku DVZ z konštanty, ak bol žiadateľ zaradený do evidencie na ÚPSVaR v mesiaci, ktorý má 29, 30, resp. 31 dní a tiež výšku dávky prislúchajúcu za 29- dňový, 30-dňový a 31-dňový mesiac.

Počet dní v mesiaci Výška DVZ z konštanty (eur) Výška dávky (eur)
29 21,46 311,10
30 21,73 325,90
31 21,80 337,90

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti

Zákon o sociálnom poistení limituje výšku dávky, tzn. určuje maximálny DVZ, z ktorého sa výška dávky počíta, a to aj bez ohľadu na výšku skutočného vymeriavacieho základu žiadateľa. Pri výpočte maximálneho DVZ, z ktorého sa odvíja aj výška samotnej dávky, sa vychádza z tzv. všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ sa mení vždy k 1. júlu príslušného roka. Pri výpočte maximálneho DVZ sa použije vzorec 2 x všeobecný vymeriavací základ / 365.

Graf: Vývoj maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti

Čo je rozhodujúcim obdobím pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti?

Rozhodujúcim obdobím sú dva roky, ktoré predchádzajú dňu zaradenia do evidencie na ÚPSVaR. Príjmy z tohto obdobia sa použijú na výpočet DVZ a následne aj výšky dávky v nezamestnanosti. V praxi však existujú rôzne špecifické prípady. Uvádzame situácie, v ktorých sa rozhodujúce obdobie určuje osobitným spôsobom:

  • ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, z ktorých možno zistiť DVZ, dávka sa vypočíta z tohto kratšieho obdobia,
  • ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiaden vymeriavací základ z dôvodu vylúčenia povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty a vyplatí sa v minimálnej sume,
  • ak je rozhodujúcim obdobím len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ a súčasne aj obdobie dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky sa určí z vymeriavacích základov dobrovoľne poistenej osoby, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, pričom musí byť splnená podmienka zaplatenia poistenia včas a v správnej výške, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z tzv. konštanty,
  • ak sa pracovný pomer skončí neskôr ako sa skončila rodičovská dovolenka a v rozhodujúcom období je obdobie čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie, za ktoré je vymeriavací základ/príjem (napr. ak počas čerpania rodičovskej dovolenky vznikol iný pracovný pomer, zakladajúci právo na pravidelný mesačný príjem (napr. dohoda), výška dávky sa určí z tohto príjmu. Na tento príjem sa však nebude prihliadať, ak tento príjem bude nižší ako príjem, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V takomto prípade sa výška dávky určí spôsobom uvedeným v prvom bode.

tags: #mam #narok #na #podporu #ked #som