Stravné pre živnostníka: Komplexný sprievodca nárokmi a podmienkami

Stravovanie je dôležitou súčasťou života každého človeka, a to platí aj pre živnostníkov (SZČO). Stravné pre živnostníka je jedným z dôležitých nástrojov, ako si môže samostatne zárobkovo činná osoba znížiť daňový základ a optimalizovať svoje celkové náklady. Keďže živnostník nemá klasický pracovný pomer, ako je to pri bežných zamestnancoch, musí si vhodným spôsobom zvoliť, ako bude výdavky na jedlo a stravovanie v účtovníctve vykazovať.

V tomto článku sa komplexne pozrieme na podmienky a možnosti stravovania pre živnostníkov, vrátane daňových aspektov, zmien v legislatíve a praktických rád. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, je potrebné analyzovať len podľa zákona o dani z príjmov. Živnostníci si môžu v roku 2025 uplatniť daňový výdavok na stravné na každý deň v roku 2025, kedy vykonávali podnikateľskú činnosť (t. j. aj na sobotu, nedeľu, ak preukážu, že podnikateľskú činnosť vykonávali aj v tieto dni) a to bez preukazovania nákupu stravných lístkov alebo bez dokladu o nákupe stravy (obedov).

Možnosti stravovania pre živnostníkov

Živnostníci majú niekoľko možností, ako si zabezpečiť stravovanie a zároveň si uplatniť daňové výdavky:

• Stravné lístky (gastrolístky): Ide o najbežnejší spôsob preukazovania výdavkov na stravu.
• Doklady za nákup jedla: Alternatívou je preukazovanie výdavkov na stravné dokladmi za nákup jedla.
• Stravovacie karty: Modernejšou formou sú stravovacie karty.

Finančný príspevok na stravovanie platný od 1. marca 2021 nie je pre SZČO vhodnou možnosťou. Hlavným dôvodom je, že SZČO musí pre uplatnenie daňového výdavku vedieť tento výdavok preukázať dokladom, ktorý dokazuje jeho vynaloženie na stravu. Ak by ste nevedeli finančný príspevok, ktorý máte v účtovníctve, správne vydokladovať za každý odpracovaný deň, hrozila by vám pokuta. Možnosťou pre živnostníkov naďalej zostáva preukazovanie výdavkov na stravné dokladmi za nákup jedla, alebo za nákup stravovacích poukážok, resp. stravovacích kariet.

Nákup a používanie stravných lístkov

Objednávanie stravných lístkov

Ak sa živnostník rozhodne pre stravné lístky, je potrebné si ich najprv objednať. Spoločnosti, ktoré predávajú stravné lístky, majú na svojich stránkach objednávkový formulár, ktorý jednoducho vyplníte online. V objednávke uvediete svoje základné fakturačné údaje, ako sú meno, adresa, IČO, DIČ, spôsob doručenia, počet stravných lístkov a ich nominálnu hodnotu. Stravné lístky vám budú doručené po úhrade zálohovej faktúry alebo na dobierku.

Obdobie nákupu stravných lístkov

Podnikateľ si môže nakúpiť stravné lístky na rôzne dlhé obdobie, napríklad na mesiac, štvrťrok, polrok, alebo aj na rok. Z hľadiska úspory na manipulačnom poplatku je výhodnejšie zabezpečiť si ich na dlhšie obdobie. Ak si však živnostník nakúpi stravné lístky za už uplynuté časové obdobie (napr. vo februári za odpracované dni v januári), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok. Spätným zakúpením stravných lístkov nie je splnená podmienka preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom na skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už ubehlo.

Spôsoby platby a prevzatia stravných lístkov

Faktúru za stravné lístky môžete uhradiť niekoľkými spôsobmi (záleží od možností, ktoré spoločnosť predávajúca stravné lístky poskytuje). Najčastejšie sú to však tieto spôsoby: bankový prevod, Internetbanking, dobierka, platobná karta, v hotovosti na vybranej pobočke.

Stravné lístky môžu byť doručené:

• na dobierku,
• ako cenný list poštou,
• osobné prevzatie na pobočke spoločnosti, ktorá stravné lístky predáva, v prípade zakúpenia priamo na pobočke,
• elektronicky.

Doklady k stravným lístkom

Ak podnikateľ používa stravné lístky, slúži mu ako daňový doklad faktúra o ich zakúpení. Doklad z registračnej pokladnice vydaný reštauračným zariadením nie je v takomto prípade potrebný. Manipulačný poplatok je bežným výdavkom, ktorý si podnikateľ účtuje do nákladov.

Počet stravných lístkov na deň

Živnostník má nárok na uplatnenie iba jedného stravného lístku za každý odpracovaný deň. Využívanie stravných lístkov je pre SZČO v rámci jedného týždňa stanovené na maximálne 6 pracovných dní.

Stravné lístky počas víkendov

Ak živnostník pracuje v sobotu alebo v nedeľu, má nárok na stravné lístky aj v týchto dňoch. Musí však vedieť preukázať správcovi dane, že v tieto dni skutočne pracoval. Zákon bližšie nešpecifikuje spôsob preukazovania, ale preukázať túto skutočnosť možno napríklad faktúrou, dodacím listom, účtenkou o nákupe materiálu, účtenkou vystavenou zákazníkovi a tak podobne.

Stravné a súbeh so zamestnaním

Ak je živnostník súčasne zamestnancom a dostáva od svojho zamestnávateľa stravné lístky alebo má iným spôsobom zabezpečené stravovanie, nemá nárok na stravné lístky ako podnikateľ, respektíve si nemôže uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ v ten deň, kedy mu v súvislosti s výkonom zamestnania vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách. Ak má živnostník súbeh zamestnania a vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a v zamestnaní dostane za odpracované hodiny stravný lístok od zamestnávateľa, nemôže si za ten istý deň uplatniť stravný lístok, ani doklad z registračnej pokladnice o nákupe teplého jedla v rámci svojej živnosti. Doklad preukazujúci nákup teplého jedla v reštaurácii je totiž adekvátnou náhradou stravného lístka alebo stravovacej poukážky.

Vrátenie nespotrebovaných poukážok

Odporúčame vám, aby ste si túto možnosť preverili u konkrétnej spoločnosti, kde ste zakúpili stravovacie poukážky. Zvyčajne živnostník môže na základe žiadosti požiadať o dobropis. Nespotrebované poukážky priloží k žiadosti. Po vrátení nespotrebovaných poukážok zo starého roka bude živnostníkovi vystavený dobropis vo výške celkovej nominálnej hodnoty nespotrebovaných poukážok alebo mu vymenia neplatné lístky za nové.

Elektronické stravné lístky

Elektronické stravné lístky sú moderná a ekologická náhrada papierových gastrolístkov. Sú nabité na komfortnej stravovacej Karte DOXX, ktorú je praktické si aktivovať aj do smartfónu ako mobilnú aplikáciu. Najmodernejší e-shop na nákup stravných lístkov je klientom k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Objednať je možné ľubovoľný počet e-Stravných lístkov, pre živnostníkov odporúčame najlepšie na celý rok, na jednu faktúru.

Zmeny vo výške stravného

Sumy stravného sa menia v závislosti od Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Prehľad vývoja súm stravného

Nasledujúca tabuľka znázorňuje prehľad vývoja súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1):

V priebehu roka 2025 platili 3 rôzne sumy stravného. Od 1. decembra 2025 sú platné nové zvýšené sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty. Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sú nasledovné: 9,30 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,80 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, 20,60 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Stravovanie pre živnostníkov v praxi

Daňové výdavky na stravu sa môžu stať významným odpočtom, zvlášť ak živnostník pracuje na projektoch, ktoré ho nútia cestovať alebo tráviť veľa času mimo domova. Stravné pre živnostníka však musí vždy spĺňať určité zákonné pravidlá, aby sa predišlo riziku neuznania týchto výdavkov pri daňovej kontrole. Okrem toho je kľúčové vedieť, aké sumy je možné uplatniť a akým spôsobom ich treba preukazovať. Podľa zákonných noriem sa pri posudzovaní, či je stravné pre živnostníka daňovo uznateľné, berie do úvahy dĺžka pracovného času a charakter vykonávanej činnosti.

Živnostník si spravidla môže uplatniť nárok na stravné obdobným spôsobom ako zamestnanci, ktorí dostávajú diéty či stravné lístky počas pracovných dní. Základom je dôkladne preukázať, že vykonával činnosť, ktorá si vyžadovala výdavky na jedlo. Tieto sumy sa v čase menia, keďže štát ich upravuje na základe priemernej ceny jedál v reštauračných zariadeniach a iných ekonomických faktorov. V praxi to znamená, že živnostník môže raz ročne natrafiť na novelu zákona, ktorá zvýši (alebo v ojedinelých prípadoch zníži) sumu, ktorú si možno zaradiť do daňových výdavkov. Stravné pre živnostníka sa môže uplatniť, ak osoba pracuje aspoň štyri hodiny denne na svojej živnosti. Pokiaľ živnostník pracuje kratšie, nárok na uplatnenie výdavkov na stravu sa môže znížiť alebo úplne zaniknúť.

Najväčšou výhodou, ktorú stravné pre živnostníka prináša, je zníženie výsledného daňového základu o sumu, ktorá môže pri každodennom stravovaní narásť do zaujímavej výšky. Zároveň ide o legálny spôsob, ako kompenzovať náklady na jedlo počas výkonu práce. Na druhej strane však existujú aj riziká. Ak sa živnostník snaží umelo navyšovať svoje stravné, alebo ho uplatňuje v dňoch, keď v skutočnosti nepracoval, môže sa pri daňovej kontrole dostať do komplikácií. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že každý daňový kontrolór môže situáciu posudzovať individuálne. Ak napríklad živnostník tvrdí, že si uplatňuje stravné na celý mesiac, no v reáli je nepreukázateľné, že toľko dní odpracoval, hrozí spätné neuznanie týchto výdavkov. Stravné pre živnostníka patrí medzi nástroje, ktoré môžu prispieť k optimalizácii daňového zaťaženia, no zároveň vyžaduje istú mieru administratívnej disciplíny a obozretnosti. Pri dôslednom dodržiavaní stanovených limitov a pri pravidelnom sledovaní legislatívnych zmien môže stravné pre živnostníka predstavovať významný prínos, a to nielen pri občasnom pracovnom výjazde, ale aj pri každodennej práci za počítačom či v teréne. S rastúcimi cenami potravín a služieb v gastro sektore bude otázka uznateľnosti nákladov na stravu pre podnikateľov zrejme čoraz aktuálnejšia. Zároveň je možné predpokladať, že sa budú meniť aj príslušné zákonné sadzby.

Účtovanie stravného v jednoduchom účtovníctve

Ak živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve, môže stravné pre živnostníka uvádzať medzi ostatnými prevádzkovými výdavkami, a to v súlade s platnými sadzbami. Živnostník v júli 2025 kúpil 40 ks stravných lístkov na obdobie vopred. Hodnota jedného stravného lístka je 8,80 eur. Na faktúre je aj provízia za stravné lístky vo výške 12,60 eur s DPH.

Postup účtovania:

1. Zaúčtovanie nákupu stravných lístkov: Sumu stravného zaúčtujte do peňažného denníka buď za každý mesiac samostatne alebo 1x ročne za celé zdaňovacie obdobie podľa počtu odpracovaných dní v kalendárnom roku. V jednoduchom účtovníctve sa ceniny evidujú v peňažnom denníku ako hotovosť.
2. Rozúčtovanie provízie a sumy za stravné lístky: Na záložke Zápis do, v poli Stĺpec PD, rozúčtujte sumu provízie a sumu za stravné lístky z pohľadu dane z príjmov. V poli Základ opravte sumu na 352 eur (40 ks x 8,80 eur), stĺpec PD vyberte Výdavok na priebežnú položku, prípadne doplňte členenie. Nastavte sa na druhú položku cez Oprav a zaúčtujte províziu.
3. Zaúčtovanie spotrebovaných stravných lístkov: Na konci mesiaca spotrebované množstvo stravných lístkov zaúčtujte v peňažnom denníku. Živnostník za mesiac júl spotreboval 20 ks stravných lístkov v sume 176 eur (20 ks x 8,80 eur). Do daňových výdavkov vstupuje 55 % z tejto sumy, čo je 96,80 eur. V poli stĺpec PD kliknite na „R“.

Paušálne výdavky na stravovanie

Pri paušálnych výdavkoch, kde sa reálne nevedie detailná evidencia prijatých a vydaných faktúr, je situácia iná. Ak niekto zvažuje, či je preňho vhodné paušálne uplatňovanie nákladov alebo klasické jednoduché účtovníctvo, mal by brať do úvahy aj tieto detaily. Ak živnostník nepreukazuje skutočnú výšku výdavkov, ale uplatňuje paušálne výdavky, môže si uplatniť do daňových výdavkov maximálne 40% z celkových dosiahnutých príjmov v príslušnom zdaňovacom období (maximálne do výšky 5 040 € za rok, plus odvody zaplatené do Sociálnej a zdravotnej poisťovne). Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade nie je pre živnostníka podstatná informácia o jeho výdavkoch na stravovanie, pretože celkové daňové výdavky za zdaňovacie obdobie (vrátane výdavkov na stravovanie) vyčísli a uplatní ako 40% z celkových dosiahnutých príjmov.

Bez dokladovania stravného si môžu SZČO uplatniť za jeden deň iba sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín, t. j. sumu vo výške 9,30 eur - platnú od 1.12.2025.

Cestovné náhrady pre živnostníkov

Fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si môže uplatniť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti (podľa § 19 ods. 2 písm. p)).

Podmienky pre uplatnenie cestovných náhrad

• Miesto výkonu činnosti: Výdavky musia byť vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva. Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu.
• Preukázateľnosť výdavkov: Výdavky musia byť preukázateľné dokladmi (napr. faktúry za ubytovanie, doklady o nákupe PHL, cestovné lístky).
• Výška náhrad: Výška náhrad je limitovaná výškou, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách.

Príklady uplatnenia cestovných náhrad

• Stravovanie: Podnikateľ má miesto podnikania Trenčín. Dňa 23.9.2024 bol na pracovnej ceste za svojim obchodným partnerom v Bratislave. Pracovná cesta trvala 8 hodín. Áno, na stravovanie v rámci pracovnej cesty si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné v sume 8,30 eura.
• Ubytovanie: Podnikateľ bol v marci 2024 na týždňovej pracovnej ceste v Nemecku. Do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky na stravovanie v sume základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v kalendárnom dni viac ako 12 hodín.
• Cestovné: Podnikateľ uskutočnil pracovnú cestu dňa 29. apríla 2024, pričom na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku.

Používanie vlastného motorového vozidla

Ak daňovník na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, výdavky na spotrebu PHL uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. d). Ak daňovník nevedie evidenciu jázd v súvislosti s podnikaním, môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL je povinný preukázať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených kilometrov a je povinný preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o nákupe.

tags: #mam #jako #zivnostnik #narok #i #na