Novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť v tomto roku, prináša zmeny týkajúce sa mzdového zvýhodnenia za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok. Tieto zmeny sa týkajú nielen zamestnancov, ale aj osôb pracujúcich na dohodu, teda brigádnikov.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, aké sú práva a povinnosti zamestnávateľov a brigádnikov pri práci vo sviatok, akým spôsobom sa určuje výška príplatkov a aké sú špecifiká jednotlivých typov dohôd.
Tri druhy pracovných pomerov na dohodu
Zamestnávatelia, ktorí majú záujem o zamestnancov na dohodu, majú na výber z troch základných typov dohôd podľa Zákonníka práce:
- Dohoda o brigádnickej práci študentov: Túto dohodu je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Brigádnik môže pracovať do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahne tento vek. Počet odpracovaných hodín nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Študent je povinný odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy.
- Dohoda o pracovnej činnosti: Pri tomto type dohody nesmie fyzická osoba odpracovať viac ako 10 hodín týždenne. Zamestnávateľ za ňu platí odvody v rovnakej výške ako pri zamestnaní na trvalý pracovný pomer.
- Dohoda o vykonaní práce: Uzatvára sa len na prácu, ktorá v kalendárnom roku nepresiahne viac ako 350 hodín. Zamestnávateľ za dohodára platí odvody podľa toho, či sa osobe vypláca pravidelný alebo nepravidelný príjem. Ak má dohodár u jedného zamestnávateľa uzatvorené dve dohody o vykonaní práce, spolu za obe nesmie ročne odpracovať viac ako 350 hodín. Ak by však mal uzavreté dve dohody o vykonaní práce u dvoch rôznych zamestnávateľov, môže odpracovať u jedného aj u druhého 350 hodín za rok, dovedna 700 hodín ročne.
Mzdové zvýhodnenia a ich špecifiká
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákonník práce upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach alebo príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve.
Príplatky pre dohodárov: čo hovorí zákon?
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z. To znamená, že ak brigádnik pracuje vo sviatok, má nárok na príplatok.
Zmeny v Zákonníku práce 2018 - Amendments to the Labour Code - Príplatky za prácu - Premium Payments
Ako sa určuje výška príplatku za prácu vo sviatok pre dohodárov?
„Za každú hodinu práce vo sviatok bude dohodárovi podľa nariadenia vlády patriť dohodnutá odmena, ktorá bude zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu,“ informuje Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Príplatok za prácu v noci, v sobotu a nedeľu sa bude počítať z minimálnej mzdy a príplatok za sviatok z priemerného zárobku zamestnanca,“ vysvetľuje. Spôsob výpočtu priemerného zárobku zamestnanca určuje paragraf 134 Zákonníka práce. Keďže sa však pri dohodách priemerný zárobok nesleduje, príplatok za sviatok sa pre dohodára musí určiť osobitným spôsobom, a to cez zvýšenie odmeny.
Príplatok za prácu vo sviatok a Zákonník práce pre zamestnancov
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Definícia sviatku pre pracovnoprávne účely
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja považuje za nepodstatné.
Medzi sviatky, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja, patria:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň (po 12:00 hod.)
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Dôležité je upozorniť na zmeny v zákone o štátnych sviatkoch, ktoré ovplyvňujú pracovnoprávne účely. Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely. Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak nepovažuje sa za deň pracovného pokoja a ani sviatok podľa osobitného predpisu. To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja. Rovnaký status má aj 17. november od roku 2025.
Flexibilita a dohoda so zamestnávateľom
Pri práci vo sviatok má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie alebo náhradné voľno. Je výhradne na zamestnávateľovi, či za prácu počas víkendov zaplatí alebo nie. Ak však dohodár prekračuje stanovený týždenný pracovný čas, považuje sa práca počas víkendu za prácu nadčas, a preto mu vzniká nárok na mzdový príplatok alebo náhradné voľno. Ak je práca počas soboty považovaná za prácu nadčas, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdový príplatok najmenej 25 percent jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný.
Ďalšie dôležité aspekty
Práca nadčas a dohodári
Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Maximálne je možné dohodnúť prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku.
Príplatok za nočnú prácu
Práca medzi 22.00 a 6.00 hodinou nasledujúceho dňa sa považuje za nočnú prácu. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje pracovník, ktorý pracuje v noci najmenej tri za sebou nasledujúce hodiny alebo odpracuje v noci minimálne 500 hodín za rok. Príplatok za prácu v noci je najmenej 20 percent hodinovej minimálnej mzdy (v roku 2025 je to 40 % minimálnej hodinovej mzdy, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, tak 50 % minimálnej hodinovej mzdy).
Zmeny pre dôchodcov
Osobitná novinka sa dotkne dohodárov v penzijnom veku. Od 1. júla 2018 im štát poskytne, ak budú robiť na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, rovnaké zvýhodnenie, aké sa doteraz umožňovalo len študentom stredných a vysokých škôl. Znamená to, že aj penzisti si už budú môcť určiť dohodu o prácach mimo pracovného pomeru, pri ktorej využijú oslobodenie od odvodov na starobný a invalidný dôchodok a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie je v rovnakej výške vymeriavacieho základu, ako u študentov, teda 200 eur mesačne, čiže maximálne 2 400 eur ročne. Bude sa to týkať prípadov starobných, invalidných, predčasných starobných, invalidných výsluhových a výsluhových dôchodkov, ktorých prijímatelia dosiahli dôchodkový vek. Najväčšia zmena však nastane pri predčasných dôchodcoch. Tým v súčasnosti štát celkom zakazuje pracovať a mať popri penzii takýto príjem. Od júla 2018 si budú môcť zvoliť dohodu o práci vykonávanú mimo pracovného pomeru a zarobiť na jej základe do 2 400 eur ročne. Bez toho, aby im pritom hrozilo, že sa pripravia o predčasný dôchodok.