Komplexný prístup k sociálnym problémom detí v Považskej Bystrici: Úloha Mgr. Petra Lengyela a sociálnej práce v školách

Základná škola zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v živote každého žiaka. V tomto článku sa zameriame na problematiku školskej sociálnej práce v meste Považská Bystrica, s dôrazom na jej význam a potenciál. Ponúkame preventívne kroky, ktoré by mali zmierniť vzniknuté následky nežiadúcich javov, ale zároveň zabrániť vzniku nových. V srdci Považskej Bystrice pôsobí Mgr. Peter Lengyel ako sociálny pedagóg, ktorého práca presahuje rámec bežnej pedagogickej činnosti. Jeho rozsiahly kontakt s rôznymi inštitúciami, organizáciami a jednotlivcami v meste a okolí svedčí o jeho aktívnom zapojení do riešenia sociálnych problémov a podpory detí a rodín v núdzi. Tento článok sa zameriava na jeho prácu, aktivity a rozsiahlu sieť kontaktov, ktorá mu umožňuje efektívne vykonávať svoju funkciu.

Úvod do problematiky: Násilie a sociálno-patologické javy

Problematika násilia páchaného na deťoch a sociálno-patologické javy v spoločnosti sú komplexné a vyžadujú si aktívnu spoluprácu rôznych subjektov. V Považskej Bystrici sa tejto problematike venuje pozornosť na viacerých úrovniach, od prevencie až po intervenciu v krízových situáciách. Peter Lengyel ako sociálny pedagóg zohráva dôležitú úlohu v tomto systéme, pričom jeho práca je úzko prepojená s činnosťou oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Násilie páchané na deťoch: Skrytý problém

Rozhovory o násilí na deťoch sa príliš nespomínajú v bežných rozhovoroch. Téma je určitým spôsobom tabuizovaná medzi ľuďmi a to hneď z niekoľkých dôvodov. Často sa totiž týka intimity rodiny a pri incidentoch, ktorých sme niekedy svedkom, máme pocit, že „nazeráme do kuchyne“ cudzím ľuďom. Rodinné životy sa každou domácnosťou odlišujú. Každý vychováva deti tak ako vie a pestujeme si tak vzájomne zvyk, že sa síce nad určitými situáciami pozastavíme, ale váhame, či ich nejako riešiť.

Tragické príbehy v našom okolí nútia nielen pracovníkov oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, ale aj ďalších odborníkov v meste a okolí diskutovať o tom, ako násilie páchané na deťoch riešiť, pretože stopy na obetiach sú hlboké, dlhodobé a bolestivé.

Pod násilím páchaným na deťoch si najčastejšie môžeme predstaviť psychické a fyzické násilie, sexuálne násilie, rovesnícke násilie a hrubé zanedbávanie. Detské obete násilia, majú niektoré spoločné črty, ktoré odborníci nazývajú ako CAN syndróm (Child abuse and neglect). Dopady ktorejkoľvek formy na dieťa sú vážne. To, ako násilie na dieťati poznačí jeho psychiku, sebadôveru a jeho ďalší život, závisí nielen od spomínanej formy, ale najmä od toho, ako dlho je na ňom násilie páchané, ako často sa incidenty opakujú a tiež to, kedy sa mu dostane pomoc od niekoho, kto zastaví jeho trápenie.

Typy násilia a ich znaky:

• Fyzické násilie: Modriny na neobvyklých miestach, otlačky dlane, podliatiny, zlomeniny, odreniny a popáleniny (napríklad od ťahania po koberci alebo od ohorkov cigariet), ťažko uveriteľné úrazy. Znaky násilia na dieťati sú často na miestach pod oblečením, takže si ich skôr môže všimnúť starý rodič, lekár, telocvikár. Počas letných dní a na kúpaliskách aj ktokoľvek iný. Dieťa, ktoré zažíva fyzické týranie, sa môže prejavovať rôzne, pretože každé vníma aj pociťuje násilie na sebe inak. Niektoré deti sú utiahnuté, klamú o úrazoch, nevedia vysvetliť rany, majú veľký strach z toho, že sa na rany opýtate rodičov.
• Psychické násilie: Pohŕdanie dieťaťom, ponižovanie, vyvíjanie neprimeraného tlaku, vyžadovanie neprimeraných nárokov, vydieranie, vyhrážanie sa, odopieranie stravy, obviňovanie, porovnávanie. Pri psychickom násilí je veľmi zložité odhadnúť mieru, za ktorou už ide o násilie. Zväčša ho môžeme oddeliť od bežných medzigeneračných konfliktov tým, že pri násilí je dieťa vystavované tlaku, ktorý je nad jeho sily, prípadne je nútené k zodpovednosti za veci, ktoré nedokáže ovplyvniť. Veľkým fenoménom pri psychickom násilí sú situácie pri rozvodoch a rozchodoch rodičov, kde veľmi často dochádza k traumám spôsobeným povýšením záujmov rodičov nad záujem dieťaťa. Práve v týchto situáciách deťom ubližujú rodičia.
• Sexuálne násilie: Veľmi závažná a traumatizujúca forma násilia páchaného na deťoch. Trauma sa násobí tým, ak je páchateľom blízka osoba napr. z rodiny, ktorej dieťa dôveruje a nechce ju stratiť. Vplyvom technológií pribúdajú aj nové typy prípadov sexuálneho násilia, ktoré sa dejú v kyberpriestore v počítačoch, tabletoch a telefónoch. Práve tieto kybernetické formy násilia najprv začínajú možno nevinným dobrodružstvom, ktoré sa časom často mení na vydieranie, sexuálne zneužitie, či diskreditáciu dieťaťa medzi rovesníkmi. Táto forma sexuálneho násilia je veľmi ťažko riešiteľná aj z dôvodu, že sa deje na zaheslovaných sociálnych sieťach a umožňujú anonymnú komunikáciu. Sťažuje to odhalenie, ale aj vyšetrovanie prípadných incidentov, ktorých obete sú deti.
• Rovesnícke násilie (šikanovanie): Môže niesť znaky všetkých troch doteraz spomínaných foriem. Najčastejšie sa s ním stretávame v školách a v rovesníckych skupinách. V detských kolektívoch ide najmä o ničenie vecí, vyhrážanie sa na odľahlých miestach školy alebo ulice, nútené nosenie peňazí, cigariet, atď. Špecifickou formou šikanovania je kyberšikana, ktorá prišla so sociálnymi sieťami a s technológiami. Medzi najčastejšie prejavy kyberšikany patrí prenasledovanie na sociálnej sieti, vulgárne, výhražné správy, očierňovanie, vytváranie falošných správ a profilov, rôzne zvrátené a nebezpečné výzvy, vydieranie, zneužitie osobných údajov a zverejňovanie kompromitujúcich fotografií a videí.

Počet prípadov násilia na deťoch pribúda. Je to spôsobené aj súčasným spôsobom života spoločnosti, aj možnosťou techniky dostávať sa k deťom ešte bližšie ako dokážu zvládnuť. Aj keď je nemožné ovplyvňovanie násilím úplne zastaviť, výrazne môžeme deťom pomôcť zotrvávať v ohrození čo najkratší čas. Každý včasný podnet môže dať dieťaťu šancu na život bez násilia. Zareagovať na násilie páchané na dieťati môžete rôznymi spôsobmi. Pokiaľ ste svedkom incidentu, o ktorom si myslíte, že dieťaťu spôsobuje neprimeraný stres, poníženie alebo zranenie, môžete bezodkladne ohlásiť tento incident na štátnej alebo mestskej polícii. Pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately preverujú každý podnet priamo v rodine dieťaťa. Čím je váš podnet na prešetrenie situácie podrobnejší a detailnejší, tým je väčšia šanca, že bude ohrozenému dieťaťu poskytnutá rýchla, správna a účinná forma pomoci. V prípade rovesníckeho násilia je taktiež potrebné o incidentoch komunikovať. Ak sa dieťaťu ubližuje v škole, malo by byť o tejto situácii informované vedenie školy, ktoré je povinné postupovať v zmysle smernice o šikanovaní a prijať následné opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťu.

Sociálno-patologické javy a prevencia

Medzi sociálno-patologické javy patria napríklad: samovražednosť, alkoholizmus, záškoláctvo, prostitúcia, násilie, agresivita, závislosti. Sociálno-patologické javy sa v rôznych formách a intenzite prejavujú aj v základných školách. Ide najmä o šikanovanie, záškoláctvo, kriminalitu, násilie, závislosti, ale vo zvýšenej miere oproti minulým rokom aj o samovražednosť a prostitúciu. Cieľom preventívnej práce je zlepšenie verejného zdravia a duševného zdravia. V tomto kontexte formovanie osobnosti je intermediárnym cieľom prevencie a správanie sa nepatologicky je hľadaným cieľom. Včasnou intervenciou sa prognóza môže zlepšiť. Prevencia je zníženie dôsledkov alebo reziduálnych symptómov zjavnej klinickej poruchy, alebo manifestovaného problému správania sa.

Pre výkon preventívnych aktivít sa v literatúre udomácnil pojem preventista, alebo agent prevencie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá špecifické vzdelanie na toto pôsobenie. Môže ísť o učiteľa v škole, psychológa pôsobiaceho v škole alebo policajta pôsobiaceho v projekte prevencie. Žiaden špecifický prístup sa nepreukázal ako všeobecný, univerzálny prostriedok, aplikovateľný pre všetky cieľové skupiny.

Ak rodič (zákonný zástupca) zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ambulantnú odbornú starostlivosť. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže pomôcť v prípadoch ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, neviete ho odtrhnúť od počítača, a to odlíšiť či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť.

V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak rodič (zákonný zástupca) nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku.

Po dobu pobytu v resocializačnom zariadení sa klient učí znovu žiť tak, aby svojím správaním nespôsoboval problémy sebe ani svojmu okoliu. Získava návyky, ktoré mu závislosť odbúrala. Hľadá cestu späť k ľuďom, ktorí žijú plnohodnotne, vzdelávajú sa, pracujú. Skrátka, sú nielen pre iných, ale aj pre seba užitoční. Tento proces je dlhodobý. Časovo sa dá odhadnúť na jeden a pol až dva roky. V období v resocializácii, kedy klient získava akýsi návod, ako s prehľadom riešiť rôzne situácie, ako sa stavať ku všetkému, čo ho môže stretnúť, je spolupráca s rodičmi nevyhnutná. Proces zahŕňa množstvo zmien v správaní, kde rodič, pokiaľ chce rozumieť všetkému, čo prežíva jeho dieťa, musí s ním byť v kontakte. Nie je zriedkavosťou, že správanie sa detí po dlhšom spolužití so závislosťou ich natoľko odklonilo od rodičov, až došlo k odcudzeniu.

Mgr. Peter Lengyel: Spojka medzi školou, rodinou a komunitou

Ako sociálny pedagóg je Peter Lengyel spojovacím článkom medzi školou, rodinou a komunitou. Jeho úlohou je identifikovať a riešiť sociálne problémy žiakov, podporovať ich integráciu do spoločnosti a spolupracovať s rodičmi a inými odborníkmi na zabezpečení ich blaha. Sociálny kurátor s rodičmi a s dieťaťom vykoná pohovor a na základe zistených skutočností vykoná opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa. Počas konzultácii možno objavia možné príčiny problémov so správaním u ich dieťaťa.

Kontakty a spolupráca

Zoznam kontaktov Petra Lengyela zahŕňa široké spektrum inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou detí a rodín v núdzi. Medzi jeho partnermi nájdeme:

• Školské zariadenia: Základné školy, stredné školy a iné vzdelávacie inštitúcie v Považskej Bystrici a okolí.
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR): Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, oddelenie štátnych sociálnych dávok.
• Mestský úrad: Odbor sociálnych vecí, odbor školstva, mestská polícia.
• Zdravotnícke zariadenia: Lekári pre deti a dorast, psychológovia, psychiatri.
• Neziskové organizácie: Organizácie zamerané na pomoc deťom a rodinám v krízových situáciách, na prevenciu násilia a závislostí.
• Policajný zbor: Štátna polícia, mestská polícia.
• Súdy: Okresný súd, krajský súd.
• Advokáti: Advokáti so špecializáciou na rodinné právo a práva detí.
• Firmy a podnikatelia: Lokálni podnikatelia, ktorí podporujú sociálne projekty a aktivity pre deti a mládež.
• Poskytovatelia služieb: Telekomunikačné spoločnosti (Slovak Telekom, Orange Slovensko), energetické spoločnosti (Stredoslovenská energetika, Východoslovenská energetika), plynárenské spoločnosti (Slovenský plynárenský priemysel), vodárenské spoločnosti (Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť), spoločnosti poskytujúce stravné lístky (DOXX - Stravné lístky, SODEXO PASS SR).
• Médiá: Regionálne noviny a televízie, ktoré informujú o sociálnych problémoch a aktivitách v regióne.
• Veterinárni lekári: MVDr. (rôzne mená a adresy) - pravdepodobne pre riešenie prípadov týrania zvierat v rodinách alebo pre zabezpečenie veterinárnej starostlivosti pre zvieratá v rodinách v núdzi.

Príklady spolupráce

Peter Lengyel aktívne využíva svoju sieť kontaktov na riešenie konkrétnych problémov žiakov a ich rodín. Medzi príklady jeho spolupráce patria:

• Riešenie záškoláctva: V prípade, že žiak zanedbáva povinnú školskú dochádzku, Peter Lengyel spolupracuje s triednym učiteľom, výchovným poradcom, rodičmi a oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR. Spoločne hľadajú príčiny záškoláctva a navrhujú opatrenia na jeho odstránenie (napr. individuálny plán, doučovanie, psychologické poradenstvo, sociálna pomoc).
• Pomoc deťom z ohrozených rodín: V prípade, že dieťa pochádza z rodiny, ktorá je ohrozená chudobou, násilím alebo inými sociálnymi problémami, Peter Lengyel spolupracuje s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR, neziskovými organizáciami a miestnym úradom na zabezpečení potrebnej pomoci (napr. finančná pomoc, materiálna pomoc, psychologická pomoc, právna pomoc, umiestnenie do krízového centra).
• Prevencia šikanovania: Peter Lengyel aktívne spolupracuje s vedením školy, učiteľmi a žiakmi na prevencii šikanovania. Organizuje preventívne programy, workshopy a besedy, ktoré sú zamerané na zvyšovanie povedomia o šikanovaní a na rozvoj pozitívnych vzťahov v triede.
• Podpora integrácie detí so špeciálnymi potrebami: Peter Lengyel spolupracuje s pedagógmi, špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a rodičmi na zabezpečení adekvátnej podpory pre deti so špeciálnymi potrebami (napr. individuálny vzdelávací plán, asistenti učiteľa, špeciálne pomôcky).
• Riešenie problémov s návykovými látkami: V prípade, že žiak má problémy s návykovými látkami (alkohol, drogy), Peter Lengyel spolupracuje s rodičmi, lekármi, psychológmi a špecializovanými zariadeniami na liečbu závislostí.

Legislatívny rámec

Práca Petra Lengyela ako sociálneho pedagóga je zakotvená v legislatívnom rámci Slovenskej republiky. Medzi najdôležitejšie zákony a predpisy patria:

• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje postavenie a úlohy sociálneho pedagóga v školskom systéme.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je zameraný na ochranu práv a záujmov detí.
• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje právne vzťahy v rodine, vrátane práv a povinností rodičov voči deťom.
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon: Tento zákon upravuje trestnoprávnu zodpovednosť za trestné činy, vrátane trestných činov spáchaných na deťoch.
• Zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb: Tento zákon upravuje opatrenia na ochranu pred zneužívaním alkoholických nápojov, vrátane opatrení zameraných na deti a mládež.
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje financovanie škôl a školských zariadení.
• Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje podmienky nároku na prídavok na dieťa.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: Tento zákon upravuje systém sociálneho poistenia, vrátane dávok v materstve a rodičovstve.

Školská sociálna práca v kontexte slovenského školstva

V súčasnej podobe slovenskej legislatívy zatiaľ školskú sociálnu prácu nenájdeme. Hľadajme však polia pôsobnosti školského sociálneho pracovníka, kompetencie, ktorými profesijne disponuje a oblasti, na ktoré je odborník v kontexte školského prostredia. Školský sociálny pracovník by mal byť súčasťou sústavy poradenských zariadení. Tie sú definované vo Vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008 o poradenských zariadeniach. Tieto zariadenia poskytujú odbornú pomoc pedagogickým pracovníkom škôl a zákonným zástupcom detí v oblasti výchovy a vzdelávania, profesijnú orientáciu žiakov a otázky prevencie delikventného vývinu detí. Odborníci, ktorí podľa spomínaného právneho predpisu vykonávajú poradenstvo v základných školách sú najmä výchovný poradca, špeciálny pedagóg a školský psychológ.

Existujúce formy poradenstva v školách

Výchovný poradca

Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí. Venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, nadaným a talentovaným žiakom. Poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informuje ich o otázkach štúdia na stredných a školách a na vysokých školách a pri voľbe povolania, sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti. Avšak čas, ktorý má výchovný poradca na plnenie svojej poradenskej funkcie, je iba veľmi málo hodín v týždni. Na školách s počtom do 300 žiakov je to 1 hodina, 301 - 600 žiakov 2 hodiny a 601 žiakov a viac 3 hodiny. Výchovný poradca sa zaoberá len tým najvypuklejším. Dôležitý je aj fakt, že výchovný poradca je stále pedagóg a v otázkach prístupov prevencie, sociálno-patologických javov a práce s deťmi, ktoré si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť, nie je tak odborne fundovaný ako sociálny pracovník. V čase, kedy vznikala táto funkcia, bola intenzita výskytu sociálno-patologických javov v školách kvalitatívne i kvantitatívne odlišná. Otázkou je, či systém výchovného poradenstva funguje efektívne, alebo je to prekonané iným efektívnejším prístupom.

Školský psychológ

Ďalším inštitútom v oblasti výchovného poradenstva je školský psychológ. Školský psychológ sa zaoberá otázkami psychického zdravia žiakov, ich správania, vzdelávania, podporuje ich osobnostný rozvoj a rozvoj medziľudských vzťahov. Školský psychológ poskytuje zákonným zástupcom konzultácie a informácie a spolupracuje s nimi. Poskytuje poradenské služby pedagógom v oblasti duševného vývinu žiakov a spolupracuje s nimi pri ich profesijnom a osobnostnom rozvoji, navrhuje formy a metódy prekonávania psychickej záťaže vyplývajúcej z pedagogického procesu. Školský psychológ sa podieľa na výbere žiakov do rôznych foriem špecializovaného vzdelávania a na ich zaraďovaní a preraďovaní do špeciálnych škôl, predkladá návrhy na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej práce školy.

Snahou je, aby postavenie školského sociálneho pracovníka bolo zakotvené podobne ako pozícia školského psychológa vo vyhláške 43/1996 Z.z. Je dôležité, aby sa kompetencie školského sociálneho pracovníka ideálne neprekrývali s kompetenciami ostatných prvkov výchovného poradenstva. Z hľadiska záberu a fundovanosti je školský psychológ veľmi pozitívnym prvkom vo výchovno-vzdelávacom procese. Zameranie činnosti školského sociálneho pracovníka je viac na prostredie a vplyvy. To, čo môže byť produktívne, by tak mohli byť vhodným vzájomným doplnkom pri riešení problémov. Vzájomne by sa mohli dopĺňať s výchovnými poradcami v otázkach pedagogických, v oblasti prípravy žiakov na povolanie a vyššie štúdium.

Tento návrh má svoje opodstatnenie hlavne, ak by mal oporu v právnom predpise, ktorý rieši status školského sociálneho pracovníka celoplošne s platnosťou v celej krajine. Iným riešením, ako právne riešiť vstup sociálneho pracovníka do výchovno-vzdelávacieho procesu nie však na celoslovenskej, ale komunálnej úrovni, je apelovať na samosprávne orgány jednotlivých regionálnych orgánov. V začiatkoch školskej sociálnej práce na Slovensku by sociálny pracovník mohol byť zamestnancom mestského úradu a v rámci tohto samosprávneho orgánu pôsobiť v základnej škole ako v inštitúcií, ktorá je svojim charakterom veľmi vhodným prostredím na aplikovanie sociálnej práce s deťmi a mládežou. Jeho postavenie by tak mohlo byť podporené všeobecným záväzným nariadením obce. Bol by súčasťou sociálneho plánu obce a prostredníctvom jeho inštitútu by obec mohla napĺňať niektoré úlohy vyplývajúce z právnych dokumentov hlavne v oblasti prevencie a sociálno-právnej ochrany detí podľa zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Anonymita a dôvernosť

Medzi anonymné i neanonymné prostriedky by mala poslúžiť pošta, schránka dôvery, osobné stretnutie.

Dostupnosť a priestor

Školský sociálny pracovník by mal byť dostupný v štandardných pracovných hodinách, teda zhruba od 7.30 do 16.00. V prípade práce inde ako vo svojej miestnosti je potrebné, aby bol pri dverách odkaz na miesto zastihnutia. Priestory by mali spĺňať požiadavky na zabezpečenie dôvernosti rozhovorov. Vhodné sú aj menšie stolíky (je to ideálne výškou aj pre malé deti, pretože pri vysokom stole ich to psychologicky znevýhodňuje). Nie nutnosťou, avšak výhodou je aj jedna váľanda hlavne kvôli miestam na sedenie pre viac detí a kvôli menšiemu pocitu „oficiálnosti“ pre dieťa, hlavne pre mladšie. Úprava priestorov potrebných k uplatneniu projektu, prípadne ľudí nepôsobiacich v škole nie je nutné špeciálne upravovať, avšak vhodné sú smerové navádzacie tabule.

História slovenského školstva a sociálnej práce

V histórii, v stredoveku, bolo štandardné, že sa mladí ľudia pripravovali na svoj budúci pracovný život samostatne. Chlapci sa učili u majstrov, alebo u svojich otcov, dedov. Dievčatá vypomáhali gazdinám, svojim mamám. Neskôr vznikla inštitúcia školy, ktorá plní dôležité sociálne funkcie. K skvalitneniu výchovy i vzdelávania na školách výraznou mierou pomohol rozvoj pedagogického školstva na našom území, ale tiež celosvetové vedomosti z oblasti psychológie, psychiatrie, sociológie a tiež sociálnej práce.

Výrazným obdobím, ktoré zmenilo charakter výchovy a vzdelávania bolo obdobie socializmu, teda vlády komunistickej strany. "Všetky neštátne školy boli zakázané. Oficiálnou, dôsledne presadzovanou ideológiou bol marxizmus - leninizmus. Učiteľská profesia bola verejne deklarovaná ako profesia politická. Odlišnosť učiteľov sa tvrdo postihovala. Žiaci sa učili podľa rovnakých kníh a rovnakým štýlom. Základným princípom bola poslušnosť a štandardnosť (nevynikať v nijakom smere)". Po roku 1989 nastali v spoločnosti prudké zmeny, ktoré samozrejme zasiahli aj školstvo. Spolu so zmenami a "otvorením škôl svetu" však do týchto zariadení neprenikli iba pozitívne prvky, ale tiež negatívne, ktoré sa medzi žiakmi veľmi rýchlo rozšírili. Dnes možno povedať, že škola je jedným zo samostatných segmentov, ktoré udržujú a produkujú sociálne problémy.

Školská sociálna práca na Slovensku nemá žiadne korene, ani históriu. Ale neznamená to, že neboli pokusy o výkon školskej sociálnej práce v našich školách. Prvá súkromná škola, kde bola sociálna práca aplikovaná sa nachádza v Bratislave. V meste Považská Bystrica sú priaznivé podmienky a možnosti pre výkon aj funkcie školského sociálneho pracovníka. Aktivity zamerané na mediáciu, riešenie konfliktov a aktivity na posilnenie dôvery možno hodnotiť ako za úspešné a pre žiakov príťažlivé. To posilnilo u detí spoluzodpovednosť a možno povedať, že vďaka týmto aspektom a konštruktívnemu riešeniu problémov nastalo aj pozitívne ovplyvnenie školskej sociálnej klímy. Aplikovanie sociálnej práce do škôl na našom území ako pri každej novej profesii sa potýka s rôznymi prirodzenými i neprirodzenými prekážkami, ktoré ovplyvňujú jej etablovanie v systéme, alebo naopak posilňujú nepriepustnosť systému. Väčšina bola za vznik takejto profesie. Je zrejmé, že by sa mnohí takejto profesie zľakli.

Medzinárodný kontext školskej sociálnej práce

Začiatky školskej sociálnej práce v Amerike možno datovať pred rokom 1900. Na základoch tejto tradície sa sformovala Americká asociácia školskej sociálnej práce ako národná organizácia školských sociálnych pracovníkov zameraná na podporu a zviditeľnenie tejto profesie. Školský sociálny pracovník bol chápaný ako článok medzi domovom, školou a komunitou. Školskí sociálni pracovníci tak pôsobili v oblasti "case work", teda prípadovej práce, práce s triedou a so skupinou a tiež v oblasti krízovej intervencie a konzultácií. Boli súčasťou tímovej práce školy. V Nemecku nastal rozmach školskej sociálnej práce vďaka jej rozšíreniu na stredných školách vďaka projektu "German-Youth Institut" v rokoch 1970-1985. Priority školských sociálnych pracovníkov a ich postavenie v školskom systéme je pre každý štát odlišné. Prepracovaný systém školskej sociálnej práce v kontexte obsahovom aj formálnom, teda právnom, môžeme vidieť v Spojených štátoch amerických.

Asociácia sa stala Americkou asociáciou školských sociálnych pracovníkov (AASSW) a v roku 1955 spolu s ďalšími šiestimi organizáciami spolu vytvorili National Assotiations of social workers (NASW). Tieto organizácie významne prispeli k sformovaniu služieb školskej sociálnej práce. Cena a hodnotenie školskej sociálnej tak výrazne narástla samozrejme aj vďaka federálnym i štátnym legislatívnym iniciatívam. Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov vytvorila etický kódex, ktorý by mal byť vlastný každému školskému sociálnemu pracovníkovi. Pre mnoho školských systémov sa tieto smernice stávajú cieľom pre dosiahnutie, pre iných sú posilnením pre prax. Smernice, ktoré asociácia vydala sú zmerané hlavne na priority a úlohy školskej sociálnej práce, na jej etické aspekty a na usmernenie práce z formálneho, metodického i praktického hľadiska. Tento dokument môže byť aj pre teoreticky rozvíjajúcu sa oblasť školskej sociálnej práce v našich podmienkach jeden z dôležitých dokumentoch, ktorý môže napomôcť k hľadaniu možností aplikovania do praxe.

tags: #mail #lengyel #upsvar #povazska #bystrica