Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo inej zdravotnej komplikácie. V prípade zamestnancov pracujúcich na dohodu existujú špecifické podmienky nároku na PN, náhradu príjmu a nemocenské dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.
Kto má nárok na PN?
Nárok na PN má zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený. To znamená, že zamestnávateľ za neho platí nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ nemocenské poistenie neplatí, zamestnanec nemá nárok na dávky v prípade práceneschopnosti.
Pre vznik nároku na nemocenské dávky je potrebné splniť nasledovné podmienky:
- Nemocenské poistenie: Poistenec musí byť nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO s dobrovoľným poistením).
- Dočasná pracovná neschopnosť: Musí byť uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby, úrazu, alebo karantény.
- Minimálna dĺžka poistenia: Poistenec musí byť nemocensky poistený minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN.
- Zaplatené poistné: Musí mať riadne a včas zaplatené poistné na nemocenské poistenie.
- Ochranná lehota: V prípade zániku nemocenského poistenia (napr. ukončenie pracovného pomeru) existuje ochranná lehota, počas ktorej má zamestnanec nárok na nemocenské dávky.
Ak si dohodár neplatí nemocenské poistenie (napr. z nízkeho príjmu), nemá nárok na dávku v prípade práceneschopnosti (PN) ani na materské. Zamestnanec na dohodu môže mať nárok na náhradu príjmu pri práceneschopnosti, ak je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Môže si dohodár dobrovoľne platiť poistenie?
Áno, dohodár si môže sám dobrovoľne platiť nemocenské alebo dôchodkové poistenie, ak chce získať nárok na dávky.
Zmluvná práca verzus práca na plný úväzok – mali by ste zvážiť prácu dodávateľa?
Ako postupovať pri vzniku PN?
Ak pracujete na dohodu a platíte si odvody na nemocenské poistenie, máte nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas práceneschopnosti. Postup pri vzniku PN je nasledovný:
- Návšteva lekára: Ak ste chorý alebo ste utrpeli úraz, navštívte lekára, ktorý vás uzná za dočasne práceneschopného.
- Potvrdenie o PN: Lekár vám vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V súčasnosti lekári vystavujú elektronickú PN (ePN), ktorá sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. júna 2023. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Ak lekár nevystavuje ePN, dostanete päťdielne papierové tlačivo.
- Oznámenie zamestnávateľovi: Oznámte zamestnávateľovi, že ste práceneschopný a odovzdajte mu potrebné doklady. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN. Ak máte papierové tlačivo, odovzdajte zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny).
- Žiadosť o dávku: V prípade ePN nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Ak máte papierové tlačivo, vyplňte a odošlite II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - do Sociálnej poisťovne.
Nezabudnite odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. V prípade, že vám vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky
Počas PN máte nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN. Nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN, najdlhšie do 52. týždňa. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok
- Náhrada príjmu: Počas prvých troch dní PN dostanete 25 % denného vymeriavacieho základu. Od 4. do 10. dňa PN dostanete 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Nemocenské dávky: Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa používa na výpočet výšky náhrady príjmu a nemocenských dávok. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Alebo obdobie od vzniku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok
Príklad 1:
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Výpočet:
- Denný vymeriavací základ (DVZ): 950 eur * 12 mesiacov = 11400 eur / 365 dní = 31,2329 eur
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa: 31,2329 eur * 25 % = 7,81 eur/deň
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa: 31,2329 eur * 55 % = 17,18 eur/deň
- Nemocenské dávky od 11. do 14. dňa: 31,2329 eur * 55 % = 17,18 eur/deň
Príklad 2:
- Mzda zamestnanca: 2500 eur
- Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
- PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Výpočet:
- Denný vymeriavací základ (DVZ): 2500 eur * 12 mesiacov = 30000 eur / 365 dní = 82,1917 eur
- Maximálna suma DVZ za rok 2022 je 74,4987 eur.
- Náhrada príjmu od 1. do 3. dňa: 74,4987 eur * 25 % = 18,62 eur/deň
- Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa: 74,4987 eur * 55 % = 41,97 eur/deň
- Nemocenské dávky od 11. do 14. dňa: 74,4987 eur * 55 % = 41,97 eur/deň
Dôležité upozornenia
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. V prípade porušenia liečebného režimu vám Sociálna poisťovňa môže znížiť alebo odobrať nemocenské dávky a uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
- Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Ak vás počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, zanechajú vám v schránke písomné oznámenie. V takom prípade je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podali vysvetlenie.
- Zmena pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, konzultujte túto zmenu s ošetrujúcim lekárom a bezodkladne písomne oznámte novú adresu Sociálnej poisťovni.
- Ukončenie PN: Po ukončení PN vám lekár odovzdá diel IV. potvrdenia, ktorý odovzdáte svojmu zamestnávateľovi.
TIP OD NÁS: Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Existujú rôzne typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
- Dohoda o vykonaní práce: Maximálne 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa.
- Dohoda o pracovnej činnosti: Maximálne v priemere 10 hodín týždenne.
Pre dohodára je dôležité si uvedomiť, že nie z každej dohody vzniká nárok na PN.
Zmeny od 1. januára 2023
Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa týka poistného z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom. Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa tento systém zmenil.
Tiež došlo k nárastu minimálnej mzdy na 4,023 € za hodinu. Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávať „dodatok“ k dohode, resp. novú dohodu.
Nevýhody pre zamestnávateľa
Z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru plynú nevýhody aj pre zamestnávateľa. Dohodu totiž môžete ukončiť pomerne jednoducho, bez dôvodu a často bez výpovednej lehoty alebo s krátkou výpovednou lehotou. Preto sa môže ľahko stať, že zamestnávateľ zostane zo dňa na deň bez pracovnej sily. Zamestnanci pracujúci na dohodu často nevnímajú zamestnávateľa ako dlhodobého partnera, čo sa prejavuje vyššou fluktuáciou.