Práca z domu, známa aj ako domácka práca alebo telepráca, sa stala neoddeliteľnou súčasťou moderného pracovného prostredia. Už v predchádzajúcom článku sme si povedali, že práca z domu môže, ale aj nemusí byť uvedená v pracovnej zmluve. Ak je v nej uvedená, nájdete ju ako „domácka práca“ alebo „telepráca“. Tieto formy práce z domu majú svoje špecifiká, ktoré upravuje Zákonník práce a ktoré je dôležité poznať pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Pri práci z domu rozlišujeme:
- domácku prácu,
- teleprácu.
Domácka práca je definovaná v § 52 ods. 1 Zákonníka práce ako práca vykonávaná pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec sám rozvrhuje. Telepráca je zas práca vykonávaná doma, t. j. technológiami v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec sám rozvrhuje, a je charakterizovaná použitím technológií. Tieto formy práce z domu, t. j. domácka práca a telepráca, sú trvalej a stálej povahy.
Okrem trvalej práce z domu existuje aj tzv. príležitostný home office, ktorý je iba mimoriadnou možnosťou na prácu z domu, napríklad za mimoriadnych okolností. Pravidlá, ktoré pri takomto type práce platia, sú rovnako dôležité ako pri trvalej práci z domu.
Povinnosti zamestnávateľa pri práci z domu
Zamestnávateľ má voči zamestnancom pracujúcim z domu rovnaké povinnosti ako voči tým, ktorí pracujú na pracovisku. To zahŕňa široké spektrum oblastí, od zabezpečenia technického vybavenia až po ochranu súkromia.
Technické vybavenie a úhrada výdavkov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické vybavenie a programové vybavenie potrebné na výkon práce, okrem prípadov, keď zamestnanec používa po dohode so zamestnávateľom vlastné technické vybavenie a programové vybavenie. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Novela Zákonníka práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce možno odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca. V praxi však zamestnávateľ väčšinou nemôže pripustiť, aby zamestnanec narábal s dokumentmi na nezabezpečenom počítači, a preto takéto technické vybavenie zamestnancovi poskytuje.
Zamestnávateľ ďalej uhrádza preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s výkonom práce z domu. Ide o výdavky spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce. Aké sú to konkrétne, závisí od druhu vykonávanej práce. V každom prípade musia byť tieto výdavky preukázané a ich úhrada musí byť dohodnutá v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Ak výdavky na prácu z domu firma dostatočne preukáže a zdokumentuje, môže ich zamestnávateľ zahrnúť do mzdy zamestnancov aj vo forme paušálnej odmeny.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)
Voči zamestnancovi, ktorý pracuje z domu, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) ako voči zamestnancom pracujúcim na pracovisku. To znamená, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať BOZP aj pri home office a nesie zodpovednosť za dodržiavanie týchto pravidiel. Zamestnávateľ nemôže opomenúť svoju povinnosť vykonávať oboznamovanie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ak zamestnanec vykonáva prácu prostredníctvom pridelených pracovných prostriedkov, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby boli na vykonávanú prácu vhodné a spĺňali všetky požiadavky stanovené nariadením vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
V oblasti bezpečnosti práce má zamestnávateľ právne povinnosti dané kogentnou právnou úpravou. Pokiaľ si zamestnávateľ tieto právne povinnosti nesplní, má zamestnanec možnosť oznámiť mu daný stav a požadovať od neho okamžité zjednanie nápravy. Zabezpečenie bezpečnosti práce je oprávnením inšpekcie práce, ktorá prostredníctvom inšpektorov môže zabezpečiť rešpektovanie noriem bezpečnosti práce. Preto zamestnanec, ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, môže podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce.
Ochrana údajov a kontrola zamestnancov
Zamestnávateľ je predovšetkým povinný zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, najmä pokiaľ ide o programové vybavenie. Zamestnávateľ má legitímny dôvod na kontrolu zamestnanca. Môže využívať rôzne softvéry, ktoré sledujú čas, ktorý zamestnanec strávi pri počítači, alebo chattery, ktoré evidujú, ako dlho je používateľ už neaktívny. V prípade, ak zamestnávateľ zvolí takýto spôsob kontroly zamestnancov, musí ich o tom vopred informovať - o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Nie je možné nainštalovať zamestnancom do počítača softvér, ktorý monitoruje čas strávený pri počítači, bez toho aby o tom vedeli.
Prevencia izolácie a právo na odpojenie
Zamestnávateľ predchádza izolácii zamestnanca a podľa možnosti mu umožní vstup na pracovisko. Dôležitou zmenou je ochrana súkromného života zamestnanca, ktorý má tzv. právo odpojiť sa. Nemusí pracovať mimo svojho oficiálneho pracovného času, ak nejde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.
Práva telezamestnanca: Na čo má zamestnanec nárok?
Aj na zamestnanca na home office sa hľadí akoby bol v práci, a preto má nárok na mnohé benefity a práva, ktoré patria aj zamestnancom na pracovisku.
Stravné
Aj zamestnanec pracujúci z domu má nárok na stravné. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na poskytnutie stravy, ak pracuje viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ je preto povinný aj počas vykonávania práce z domu zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Ak stravovanie zamestnanca pri výkone práce z domu nie je možné zaistiť spôsobom, ako tomu bolo pred vyhlásením mimoriadnej situácie alebo ako ho zaisťuje zamestnávateľ zamestnancom vykonávajúcim prácu na pracovisku zamestnávateľa, zvolená náhradná forma stravovania musí umožniť zamestnancovi zakúpiť si počas trvania pracovnej zmeny teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Zamestnávateľ môže zamestnancovi zaistiť stravovanie napríklad v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, môže mu poskytnúť stravovaciu poukážku, elektronickú stravovaciu kartu alebo, ak to vylučujú podmienky výkonu práce, finančný príspevok na stravovanie.
Dovolenka a prekážky v práci
Aj v prípade dovolenky platia pre zamestnancov pracujúcich z domu rovnaké pravidlá ako pri zamestnancoch pracujúcich na pracovisku. Nariadenie dovolenky - zamestnávateľ musí oznámiť čerpanie dovolenky zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Táto lehota môže byť výnimočne skrátená iba so súhlasom zamestnanca. Určenie čerpania dovolenky - zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky, avšak musí prihliadať na záujmy zamestnanca a nemal by konať v rozpore s dobrými mravmi, a teda prekážku na jeho strane pokrývať dovolenkou.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú upravené v § 142 Zákonníka práce. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prekážky v práci na strane zamestnanca sú tzv. dôležité osobné prekážky v práci. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Zamestnávateľ za tento čas neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské resp. ošetrovné. Príkladom je dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny a starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy.
Dočasná práceneschopnosť
V prípade, ak zdravotný stav zabraňuje vo výkone práce, aj v prípade práce z domu môže lekár takémuto zamestnancovi vystaviť dočasnú práceneschopnosť. Rovnako ako zamestnanci pracujúci na pracovisku, má aj zamestnanec pracujúci z domu nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa počas prvých 10 dní trvania práceneschopnosti, od 11. dňa mu náleží nemocenské od Sociálnej poisťovne.
Riešenie sporných situácií
V pracovnoprávnych vzťahoch môžu nastať rôzne sporné situácie, najmä pri práci z domu, kde sa stretávajú tradičné pravidlá s novými formami výkonu práce. Je dôležité poznať svoje práva a vedieť, ako v takýchto prípadoch postupovať.
Nátlak zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ porušuje zákon a robí na zamestnanca nátlak, aby podpísal nejaké dokumenty (napr. neplatené voľno, výpoveď, súhlas s dovolenkou), odporúčame obrátiť sa na inšpekciu práce. Inšpekcia práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
Odmietnutie práce z domu
Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta. Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu.
Odmietnutie chodiť do práce zo strachu z nákazy
Samotný strach z nákazy, ktorý dnes pociťuje takmer každý, nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce. Ak to urobia, je to absencia na ich strane. Na druhej strane však platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov. Ak má zamestnanec pochybnosti o dostatočnosti opatrení zamestnávateľa, môže sa obrátiť na inšpektorát práce, prípadne na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Prekážky v práci a náhrada mzdy
V prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa a nesúhlasu zamestnanca s pozíciou preradenia, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (100%). Vyplýva to z § 142 ods. 1 Zákonníka práce. Rozsah 60% náhrady mzdy upravuje § 142 ods. 4 Zákonníka práce, v prípade ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, ktorí uzatvoria o náhrade mzdy v prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa, dohodu. Predmetom tejto dohody je nárok na náhradu mzdy v rozsahu 60% z priemerného zárobku.
tags: #ma #telezamestnanec #narok #na #kastrace