Sociálna poisťovňa informovala, že tzv. dohodárom, teda tým pracujúcim, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom, vznikne v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské. Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
Podmienky vzniku nároku na nemocenské dávky
Pre vznik nároku na nemocenské dávky je kľúčové splnenie podmienok nemocenského poistenia. Poberatelia taxatívne vymenovaných dôchodkových dávok sú oslobodení od platenia poistného na nemocenské poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Pri tomto zániku poistenia zamestnávateľ odhlasovaciu povinnosť za dôchodcu (dohodára) v Sociálnej poisťovni neplní. Za obdobie odo dňa priznania týchto dôchodkových dávok zamestnávateľ zo zákona neplatí a neodvádza za tohto zamestnanca poistné na nemocenské poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či je príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.
Avšak, ak má z nej pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
Oslobodenie od platenia poistného
Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zaniká povinné nemocenské poistenie priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku (od 1. 7. 2018 aj invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku).
Ak dôchodca má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a ktorý má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, či už s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom, nevzniká mu povinné nemocenské poistenie. Tým pádom nemá nárok na nemocenské dávky.
Dohody o vykonaní práce
Určenie rozhodujúceho obdobia a výpočtu dávky
Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. čakacia doba).
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (v súčasnosti v sume 393 eur).
Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upozorňuje zamestnávateľov, že je ich povinnosťou oznámiť jej výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu v prípade, ak je pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ. Príjem, ktorý zamestnávateľ predloží Sociálnej poisťovni, musí vychádzať z reálnych okolností, t.j. musí zodpovedať skutočnej vyťaženosti zamestnanca.
Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Napríklad, pokiaľ tvoj denný vymeriavací základ bol 20 eur, prvé 3 dni by si mal zaplatených 5 eur denne a od 4. dňa by si dostával 11 eur denne (55 % z 20 eur). V prípade, že tvoja liečba trvá dlhšie ako 14 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
ePN - elektronická práceneschopnosť
Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. júna 2023.
Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Nezabudni odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. V prípade, že ti vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP)
Ak má žiak/študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa. V predloženom tlačive zamestnávateľovi čestne vyhlásiť, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňujete výnimku súčasne u iného zamestnávateľa.