Lyžovanie telesne postihnutých: Pravidlá, klasifikácia a úspechy na Slovensku

Lyžovanie je dynamický šport, ktorý si vyžaduje fyzickú zdatnosť, odvahu a odhodlanie. Pre telesne postihnutých lyžiarov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu. Avšak, vďaka špeciálnym úpravám, pravidlám a klasifikáciám môžu aj oni pretekať a dosahovať pozoruhodné výsledky. Tento článok sa zameriava na pravidlá a klasifikáciu lyžovania telesne postihnutých, s dôrazom na rôzne druhy postihnutí a ich vplyv na športové výkony.

Klasifikácia v paralympijskom lyžovaní

Klasifikácia je základným kameňom pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach telesne postihnutých športovcov. Cieľom je vytvoriť kategórie, v ktorých súťažia športovci s porovnateľným stupňom postihnutia. Klasifikácia je určená pre športovcov, aby v športe uspeli na základe svojich pohybových zručností, ktoré zahŕňajú technické zručnosti, zdravie, duševnú rovnováhu a šikovnosť. Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov.

Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie. Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku. Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport. Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné.

Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi. Zdravotne hendikepovaní zjazdári sú rozdelení do troch hlavných kategórií - zrakovo postihnutí, telesne postihnutí a sediaci. Každá hlavná kategória má ďalšie podkategórie. Raz za dva roky chodia všetci športovci na klasifikácie, kde absolvujú lekárske prehliadky.

Typy postihnutí v lyžovaní

• Telesné postihnutie: Zahŕňa stratu končatín, svalovú slabosť, obmedzený rozsah pohybu, problémy s koordináciou a rovnováhou.
• Zrakové postihnutie: Športovci sú rozdelení do troch kategórií na základe stupňa zrakového postihnutia: B1 (úplná strata zraku), B2 (zvyšky zraku), B3 (čiastočne nevidiaci).
• Intelektuálne postihnutie: V niektorých športoch súťažia aj športovci s intelektuálnym postihnutím, avšak v lyžovaní je to menej bežné.

Príklady klasifikácií

Pre zabezpečenie spravodlivých podmienok v súťažiach zdravotne znevýhodnených lyžiarov existujú podrobné klasifikačné systémy. „Každá kategória má stanovený koeficient času, podľa ktorého sa im počíta výsledný čas v pretekoch. Napríklad kategória B1 pri zrakovo postihnutých ide približne na polovicu reálneho času,“ vysvetľujú odborníci.

Zjazdové lyžovanie:

• LW1 - Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú v sede (monolyža).
• LW2 - Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s jednou lyžou a dvoma barlami.
• LW3 - Lyžiari s postihnutím oboch rúk.
• LW4 - Lyžiari s postihnutím jednej ruky.
• LW5/7 - Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
• LW6/8 - Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
• LW9 - Lyžiari s postihnutím jednej ruky a jednej nohy.
• B1 - Lyžiari s úplnou absenciou videnia. Do tejto kategórie patrí aj Marek Kubačka.
• B2 - Lyžiari so zvyškom zraku, ktorí sa dokážu orientovať v priestore.
• B3 - Čiastočne nevidiaci lyžiari.

Beh na lyžiach a biatlon:

• Stojaci: Lyžiari s postihnutím dolných končatín, horných končatín alebo oboch.
• Sediaci: Lyžiari s postihnutím dolnej časti tela, ktorí používajú špeciálne sane (sledge).
• Zrakovo postihnutí: Lyžiari s rôznym stupňom zrakového postihnutia, ktorí súťažia s navádzačom.

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých sú upravené tak, aby zohľadňovali špecifické potreby a možnosti športovcov s rôznymi typmi postihnutí.

Zjazdové lyžovanie

• Monolyža: Lyžiari s postihnutím dolných končatín používajú monolyžu, ktorá im umožňuje sedieť a ovládať lyžu pomocou trupu a rúk.
• Barly: Lyžiari s postihnutím jednej nohy používajú barly, ktoré im pomáhajú udržiavať rovnováhu a ovládať lyže.
• Navádzač: Zrakovo postihnutí lyžiari súťažia s navádzačom, ktorý ich slovne naviguje po trati.

Biatlon

Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých sú podobné pravidlám pre vidiacich športovcov, ale s niekoľkými úpravami:

• Navádzač: Zrakovo postihnutý športovec musí mať navádzača, ktorý ho sprevádza na trati a pomáha mu s orientáciou. Navádzač beží vedľa športovca a slovne ho naviguje.
• Streľba: Pri streľbe používajú zrakovo postihnutí športovci špeciálne pušky s akustickým zameriavacím zariadením. Tieto zariadenia, ako napríklad "Swarovski", využívajú zvukové signály, ktoré sa menia v závislosti od polohy pušky voči cieľu. Športovec tak dokáže pomocou sluchu určiť, kedy je puška správne nasmerovaná.
• Terče: Terče pre zrakovo postihnutých športovcov sú väčšie ako terče pre vidiacich športovcov. To uľahčuje športovcom trafiť terč.
• Vzdialenosť: Zrakovo postihnutí športovci strieľajú na terč zo vzdialenosti 10 metrov, zatiaľ čo vidiaci športovci strieľajú zo vzdialenosti 50 metrov.
• Penalizácia: Za každú netrafenú ranu je športovec penalizovaný pridaním času k jeho celkovému času.

Úloha navádzača

Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého lyžiara alebo biatlonistu. Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový. „Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek Kubačka.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporujeme všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združujeme športovcov z členských organizácií po celom Slovensku. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí.

SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom. Od svojho vzniku zväz zastrešoval a zastrešuje širokú škálu športov vrátane lyžovania (alpské, bežecké), atletiky, basketbalu na vozíku, biliardu, biatlonu, boccie, curlingu na vozíku, cyklistiky, drezúry, lukostreľby, plávania, stolného tenisu, streľby, šachu, tanca na vozíku, tlaku na lavičke, tenisu na vozíku a volejbalu. Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených i svojich najvyšších orgánov upravoval.

História SZTPŠ

• 1990: Dňa 6.10.1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.
• 1992: Dňa 28. 11. 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sme sa premenovali a do súčasnosti pôsobíme pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov.
• 1993: Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia open v stolnom tenise a ďalšie.
• 1997: SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.
• 2002: Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky.
• 2008-súčasnosť: Valné zhromaždenie SZTPŠ rozhodlo o prechode športov priamo riadených Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru.

História a vývoj športu zrakovo postihnutých na Slovensku

Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým postihnutím vznikol 29. augusta 1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km. Spoluzakladateľom Klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov v podtatranskej oblasti v roku 1986 bol aj Ing. Štefan Kopčík.

Po nežnej revolúcii začal Kopčík s prípravami na odlúčenie od ostatných postihnutí a vytvorenie samostatného zväzu. Na Pléne Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska 29. augusta 1990 boli schválené prvé Stanovy športového zväzu, prvé smernice a Kopčík bol zvolený za predsedu. V roku 1995 sa športové zväzy štyroch postihnutí dohodli a vo februári vytvorili Slovenský paralympijský výbor. Anton Sluka na PH Atlanta 1996 získal pre SR a zrakovo znevýhodnených 1. paralympijské zlato v maratóne.

Slovenskí reprezentanti v lyžovaní telesne postihnutých

Slovensko má v lyžovaní zdravotne postihnutých dlhodobo veľmi dobré výsledky. Počtom získaných medailí na zimných paraolympijských hrách (ZPH) je lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku. Tohtoročná lyžiarska sezóna sa pre zdravotne hendikepovaných zjazdárov začala veľmi dobre. Pričinili sa o to v súčasnosti šiesti reprezentační hendikepovaní zjazdári - štyria súťažia v kategórii zrakovo postihnutých a dvaja v kategórii telesne postihnutých. „Na svetových pohároch v rakúskom Kuhtai a Innerkremse a vo švajčiarskom St. Moritz sme získali dokopy už 28 pódiových umiestnení (7-12-9).

Vedúci družstva sa preto neobáva, že by sa hendikepovaní zjazdári nenominovali na budúcoročné hry v Pchjongčchangu 2018 (Južná Kórea). Uplynulý týždeň boli pretekári na svetovom pohári v rakúskom Innerkrems. Odtiaľ sa presunuli do slovinskej Kranjskej Gory. „Vo februári sa hendikepovaní zjazdári sústredia hlavne na tréning. Na záver mesiaca je naplánovaná účasť na svetových pohároch v Japonsku a Južnej Kórei. Tieto záverečné preteky v tejto sezóne už budú generálkou na budúcoročné paraolympijské hry,“ hovoril o pretekoch v závere sezóny.

Zjazdové lyžovanie:

• Štefan Kopčík: Získal bronz v zjazde na ZPH v Nagane 1998.
• Henrieta Farkašová: Viacnásobná paralympijská víťazka v zjazdovom lyžovaní.
• Jakub Krako: Úspešný zjazdový lyžiar.
• Miroslav Haraus: Ďalší úspešný zjazdový lyžiar.

Biatlon:

• Miroslav Jambor: Získal striebro v biatlone na ZPH v Nagane 1998.

Ďalší úspešní športovci:

• Anton Sluka: Získal zlato v maratóne na PH Atlanta 1996.
• František Gödri: Získal bronz v päťboji na PH Atlanta 1996.
• Ján Szojka: Získal bronz v cyklistike na PH Sydney 2000.
• Vladislav Janoviak: Získal bronz v cyklistike na PH Londýn 2012.
• Ivana Krištofičová: Získala striebornú medailu vo vrhu guľou na Deaflympiáde.
• Hanka Kolníková: Získala bronzovú medailu v behu na 100 m na ME v atletike.
• Adrián Matušík: Úspešný vrhač guľou a diskom.

Osobitnú kapitolu predstavujú veľké úspechy telesne postihnutých zjazdárov, spomedzi ktorých vynikajú trojnásobní víťazi zimných paralympijských hier 2010 vo Vancouvri Henrieta Farkašová a Jakub Krako.

Príbeh Mariána Ligdu

Marián Ligda (1979) z Liptovského Mikuláša je príkladom športovca, ktorý sa nevzdal ani po tragickom úraze. Pred pádom v januári 2005 patril medzi dvadsiatku najlepších lyžiarov sveta vo freeridingu. Reprezentoval Slovensko vo freeride lyžovaní a ako jediný Slovák sa nominoval na MS vo freeride lyžovaní RED BULL SNOWTHRILL. Dnes patrí medzi piatich ľudí na svete, ktorí voľné, neupravené terény so sklonom viac ako 45 stupňov zdolávajú na sitski (monolyža).

Šport bol vždy súčasťou jeho života, k čomu ho priviedli rodičia. Od piatich rokov sa venoval mnohým športovým aktivitám a zaznamenal úspechy ako reprezentant Slovenska v zjazdovom a neskôr vo freeride lyžovaní. Rozdiel je v tom, že človek sedí a tým pádom je menej obratný. Taktiež si treba ustriehnuť rýchlosť, viac predvídať terén a nástrahy v žľaboch. Nohy človek používa ako tlmiče, vie sa odraziť alebo stlmiť nerovnosti. Hoci je vynikajúci lyžiar, medzi hendikepovanými zjazdármi sa neobjavuje, pretože Slovensko v tomto paraolympijskom športe odmietol reprezentovať. Lyžovanie miluje, dáva mu pocit voľnosti a sebarealizácie, a k tomu nepotrebuje medaily ani ocenenia. Reprezentoval Slovensko už ako zdravý športovec, neskôr ako paraplegik. Za 30 rokov v profi športe zhodnotil, že organizovaný šport a najmä ten vrcholový, kde je človek podriadený zväzu, ide z kopca. Dnes už sa nedá reprezentovať krajina a porovnávať sa s profesionálnymi športovcami zo zahraničia za daných amatérskych podmienok, ktoré u nás vládnu.

Marián Ligda je spolumajiteľom agentúry LM production, ktorá zabezpečuje cielené kampane, marketingové služby a reklamné produkty. Zaoberajú sa filmovaním a fotografovaním z prostredia hôr. Zrejme máte na mysli občianske združenie Centrum Ligda, asociáciu pre telesne postihnutých. Združuje predovšetkým fyzické osoby s telesným postihnutím v dôsledku poranenia miechy, chrbtice, ochrnutia dolných či horných končatín, s potrebou ich dlhodobej liečby a rehabilitácie. Ciele združenia sú jasne naformulované na jeho stránke. Vyjadriť sa však dajú úplne jednoducho - život na vozíku si zdravý človek nevie predstaviť. Po úraze je veľmi dôležitá rehabilitácia. Treba veľa plánovať a riešiť banality. Nie sú to len schody, problémy robia tie najzákladnejšie úkony, povedzme len preniesť na mechanickom invalidnom vozíku väčší predmet z bodu A do bodu B, či použiť toaletu, sprchu.

Každý, kto mal úraz miechy, musí dodržiavať počas dňa istý režim. Telo sa musí neustále prekrvovať, aby nevznikli zdravotné komplikácie. Ľudia na vozíku by mali každý deň stáť alebo chodiť v špeciálnych pomôckach, aby sa prekrvili svaly na nohách a neskracovali sa šľachy. Centrum Ligda prispieva zdravotne postihnutým na fyzioterapiu, rehabilitáciu, na nákup invalidných vozíkov či špeciálnych pomôcok. Fungovanie a pomoc je závislé od financií, ktoré získajú z 2 % z dane. Majú vypracovaných niekoľko projektov, ktoré by mali v budúcnosti priniesť nové možnosti rozvoja športu pre zdravotne postihnutých ľudí. Pri ich realizácií budú spolupracovať so samosprávou, tretím sektorom a s inými subjektmi.

Príbeh Mareka Kubačku

Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom. Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. Zúčastnil sa paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok.

Lyžiarske strediská pre všetkých

Zjazdovka v lyžiarskom stredisku Ski TMG Remata je dlhá 500 m, malý lesík ju rozdeľuje na 2 časti. Jej charakter a prevýšenie 90 m ju radí medzi stredne náročné zjazdovky. Lyžiarsky svah má večerné osvetlenie a je umelo zasnežovaný. Lyžiarske stredisko Ski TMG Remata ponúka možnosti lyžovania aj pre malých lyžiarov. Naučiť sa lyžovať môžu na vyhradených detských vlekoch a tiež pod odborným vedením skvelých inštruktorov. Práve preto je lyžiarske stredisko Ski TMG Remata dobrou voľbou pre mladých, rodiny, školské lyžiarske kurzy, ale aj firemné akcie.

Pre školy má lyžiarske stredisko Ski TMG Remata pripravenú špeciálnu a komplexnú ponuku, ktorá je určená tak pre miestne školy (možnosť denného dochádzania do strediska) ako aj tie vzdialenejšie. Každoročne v lyžiarskom stredisku Remata absolvuje lyžiarsky výcvik približne 300 žiakov a študentov rôznych základných a stredných škôl a aj po jeho absolvovaní sa k nám radi vracajú. V areáli strediska Ski TMG Remata sa nachádzajú 3 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1100 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. Výhodou strediska je dobrá dostupnosť autom aj vlakom a vždy kvalitne upravená zjazdovka.

tags: #lyzovanie #telesne #postihnutych