Komplexný sprievodca práceneschopnosťou a liečbou závislostí

Práceneschopnosť, čiže doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), je dôležitým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju profesiu z dôvodu zdravotného stavu. Je potrebné mať práceneschopnosť vystavenú od lekára, ktorý diagnostikuje chorobu, úraz alebo iný zdravotný dôvod, ktorý zabraňuje zamestnancovi vykonávať svoju prácu. Tento dokument obvykle obsahuje informácie o diagnóze pacienta, dátume začiatku práceneschopnosti a predpokladanej dĺžke jej trvania.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na liečbu závislostí a súvisiacu práceneschopnosť (PN) na Slovensku, s dôrazom na postupy, nároky a zmeny v legislatíve. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť proces získania PN počas liečby závislosti, ako aj práva a povinnosti pacienta a lekára.

Kto vystavuje práceneschopnosť (PN)?

O dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), vrátane jej dĺžky trvania, rozhoduje všeobecný lekár, gynekológ, iný lekár špecialista alebo lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Práceneschopnosť môže vystaviť ošetrujúci lekár, ambulantný špecialista alebo lekár v nemocnici. Nemôže ju však vystaviť pohotovosť, záchranná služba alebo praktický lekár, ak ochorenie pacienta presahuje jeho odborné kompetencie. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Podmienka uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta so všeobecným lekárom musí byť vždy splnená. Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) od 1.1.2024

Od 1. januára 2024 vstúpili do platnosti zmeny v procese vystavovania práceneschopnosti, ktoré prinášajú zjednodušenie pre pacientov, zamestnávateľov a lekárov. Medzi kľúčové zmeny patrí:

• Elektronické vystavovanie a ukončovanie (ePN): Všetky ambulancie a nemocnice vystavujú a ukončujú PN výlučne elektronicky.
• Bez papierovej komunikácie: Pacient nedoručuje zamestnávateľovi žiadne potvrdenia.

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách. Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

E-práceneschopnosť nahradila v roku 2020 klasickú papierovú práceneschopnosť. V roku 2024 sa zavádzajú nové predpisy, ktoré menia spôsob spracovania práceneschopnosti.

Postup pri vystavení ePN:

1. ePN sa začína dňom, v ktorom lekár zistil ochorenie, ktoré si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Výnimkou je začiatok ePN v nasledujúci kalendárny deň, ak bola zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť vystaviť ePN ihneď po ošetrení. Tú istú povinnosť má aj zariadenie pohotovostnej služby. Spätné vystavenie ePN je možné iba v prípade technických problémov alebo dôvodov hodných osobitného zreteľa.
2. Lekár vyznačí adresu pacienta, na ktorej sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať. Zmenu adresy počas ePN je pacient povinný oznámiť priamo Sociálnej poisťovni.
3. Ak má pacient viacero zárobkových činností, lekár spravidla pri vzniku ePN uznáva dočasnú pracovnú neschopnosť zo všetkých závislých činností. Ak však pacient vzhľadom na chorobu môže vykonávať niektorú zárobkovú činnosť, lekár tento poistný vzťah označí a k označenému poistnému vzťahu nebude evidovaná ePN.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (papierové tlačivo)

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti: Ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské: Predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmich dní od skončenia pracovného pomeru, ho odovzdávajú priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca: Odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti: Posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Nemocenské dávky počas PN

Nároky na nemocenské dávky sa líšia v závislosti od toho, či ste zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v ochrannej lehote.

Zamestnanec

• Prvé 3 dni PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• 4. až 10. deň PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Od 11. dňa PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec pracoval u súčasného zamestnávateľa celý predchádzajúci rok, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy za ten rok. Ak pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy za toto obdobie. Pre presný výpočet sa používa denný vymeriavací základ, ktorý zohľadňuje súčet vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie a počet dní v tomto období. 55 % z denného vymeriavacieho základu predstavuje výšku nemocenského na deň. Prvých 14 dní hradí dobu práceneschopnosti zamestnávateľ a vypláca sa na základe E-práceneschopnosti. V prípade dlhšej práceneschopnosti je následne vyplácaná nemocenská. Zamestnanec je povinný označiť miesto pobytu svojím menom, aby v prípade kontroly mohla úradná osoba zamestnanca kontaktovať.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• Prvé 3 dni PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• Prvé 3 dni PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom je čiastka, ktorú si osoba sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN.

Osoba v ochrannej lehote

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia (napr. po skončení pracovného pomeru), počas ktorého má osoba nárok na nemocenské dávky, ak ochorie alebo utrpí úraz. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

• Prvé 3 dni PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výplata nemocenského a obmedzenia

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku PN. Do tohto obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej PN z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN, ak medzi nimi neuplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca, ak nie je predpoklad invalidity. Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Liečebný režim počas PN

Liečebný režim je súbor pravidiel a odporúčaní, ktoré má pacient dodržiavať počas PN na podporu liečby. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Dodržiavanie liečebného režimu je nevyhnutné, inak môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Pacient je povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o PN. (Miesto, kde sa zamestnanec lieči, nemusí byť trvalým bydliskom. Zmenu je však povinné nahlásiť príslušným orgánom.) Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Vychádzky môžu trvať maximálne 6 hodín v časovom rozmedzí od 7:00 do 19:00 hod. a sú vopred stanovené ošetrujúcim lekárom. Dĺžka a čas vychádzok závisia predovšetkým od zdravotného stavu pacienta. Zmena času vychádzok alebo ich zrušenie je v kompetencii lekára. Pacient bez stanovených vychádzok a bez rodinného príslušníka, ktorý by zabezpečil základné potreby, sa môže vzdialiť z domu na nákup potravín alebo liekov, pričom sa odporúča mať doklad (pokladničný blok) pre prípad kontroly. Výnimkou je izolácia, ktorá môže byť (už nie automaticky) nariadená napríklad počas ochorenia Covid-19.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne alebo zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa PN, aj mimo pracovného času a cez víkend. V čase kontroly sa musí nachádzať na nahlásenom mieste pobytu počas trvania nemocenskej. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak kontrolór pacienta nezastihne doma, pacient by sa mal do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne a vysvetliť dôvod neprítomnosti. Sociálna poisťovňa upozorňuje na falošných kontrolných zamestnancov a poskytuje informácie na rozpoznanie pravého kontrolóra. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň mu Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN a invalidita

Ak PN a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo (viac ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody na nemocenské poistenie. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Nemocenská nepresiahne výpovednú lehotu.

Liečba závislostí a práceneschopnosť

Liečba závislostí je dlhodobý proces, ktorý si často vyžaduje práceneschopnosť. Ak má priateľ záujem o odvykacie liečenie, mal by navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde mu psychiater vystaví a potvrdí návrh na liečenie. Tlačivo sa následne zašle do Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ), kde sa priateľ rozhodne liečiť. Návrh musí schváliť aj zdravotná poisťovňa, ktorá bude liečbu hradiť. Po schválení poisťovňa odošle návrh do CPLDZ, ktoré priateľa predvolá s dátumom nástupu na liečenie.

Liečba látkových (drogy, alkohol) aj nelátkových závislostí (patologické hráčstvo, internet, nakupovanie, mobil,…) trvá zvyčajne 3 mesiace, počas ktorých sa vystavuje práceneschopnosť. Na Slovensku existuje viacero CPLDZ, kde je možné absolvovať protitoxikomanické liečenie, napríklad na Prednej Hore (www.olup-prednahora.sk), kde je možné urýchliť nástup na liečenie vďaka spolupráci so zdravotnou poisťovňou. Ďalšie CPLDZ sa nachádzajú v Považskom Chlmci pri Žiline, v Košiciach, Bratislave a Banskej Bystrici. Odvykaciu liečbu je možné absolvovať aj v iných psychiatrických nemocniciach a liečebniach. Po ukončení štandardnej odvykacej liečby je možné pokračovať v doliečovaní v resocializačných zariadeniach. V prípade potreby neodkladnej pomoci je potrebné priateľa hospitalizovať na akútnom psychiatrickom oddelení v regionálnej nemocnici.

Protialkoholické liečenie: Cesta k abstinencii

Tak, ako pri liečbe iných závislostí, aj protialkoholické liečenie musí začať súhlasom samotného pacienta. Ak totiž alkoholik o protialkoholické liečenie záujem nemá, tak toto liečenie je len stratou času. Úspech protialkoholického liečenia závisí na mnohých faktoroch. Začiatok musí vychádzať z pacientovej hlavy - tak ako u väčšiny vecí, kde sa pracuje s návykmi. Človek si musí uvedomiť, že s alkoholom má problém, musí uznať, že tento stav nie je v poriadku a musí chcieť, aby sa to zmenilo. To sú úplne základné predpoklady. Alkoholik musí byť pripravený znášať utrpenie, abstinenciu. To je veľmi ťažké rozhodnutie. Úspešnosť protialkoholického liečenia býva okolo 20% liečených alkoholikov.

Ako prebieha protialkoholické liečenie?

Lekári najskôr pacienta vyšetria a zisťujú, čo bolo spúšťačom jeho pitia, skúmajú, aké škody napáchal alkohol na jeho fyzickom, sociálnom a duševnom zdraví. Potom začína samotná liečba, ktorá sa zvyčajne skladá z troch zložiek: lieky, psychoterapia a pracovná terapia. Cieľom protialkoholického liečenia je odstrániť následky, ktoré spôsobil alkoholizmus. V prvej fáze sa riešia telesné poškodenia - alkoholici sú často v zlom telesnom stave, vychudnutí, zanedbaní, slabí. Následne sa liečba sústreďuje na psychoterapeutickú intervenciu. Tu je cieľom, aby pacient začal rozumieť tomu, kam sa vinou svojho alkoholizmu dostal. Dostáva podnety, ako by sa mohol vrátiť do plnohodnotného života bez alkoholu. Základným predpokladom úspechu protialkoholického liečenia je dosiahnuť u pacienta pevné rozhodnutie odteraz úplne abstinovať. Takáto liečba trvá dva až tri mesiace.

Ciele protialkoholického liečenia

Alkoholizmus má typické prejavy. Aj keď existuje viacero druhov alkoholikov, konečným cieľom protialkoholického liečenia je vždy len jediné. Ukončiť pitie absolútne. To je hlavný terapeutický cieľ na protialkoholickom liečení. Nič také ako čiastočné obmedzené alebo kontrolované pitie neexistuje. Človek, ktorý raz mal problém s alkoholom, už doživotne tento problém mať bude. Na protialkoholickom liečení sa pracuje na tomto cieli.

Informácie na protialkoholickom liečení: Jedným z cieľov je objasniť alkoholikovi dlhodobé následky konzumácie alkoholu. Protialkoholické liečenie ponúka alkoholikovi množstvo informácii o tom nakoľko je alkohol škodlivý. Dozvedá sa ako alkohol prostredníctvom psychologických, ale aj fyziologických mechanizmov rozvíja závislosť. Toto vzdelanie je jednou zo zložiek, ktorá má motivovať postihnutého k tomu, aby pochopil, prečo nedokázal kontrolovať svoje užívanie alkoholu.

Určenie individuálneho rizikového profilu: Postihnutý sa snaží naučiť sa, ktorá situácia je pre neho problémová a ktorá menej. Inými slovami hľadá sa spúšťač alkoholizmu, alebo spúšťač pitia alkoholu. Ak niekto pije alkohol najmä vtedy, keď sa rozčúli, je dobré, aby vedel, že v situáciách, kedy sa rozčúli, je ohrozený. Pokiaľ človek nedokáže zvládať stres a vypije si, na protialkoholickom liečení bude práve takéto situácie trénovať. Bude cvičiť iný spôsob reagovania na stres.

Nové ciele do života: Treťou zložkou cieľov terapii na protialkoholickom liečení je rozvíjanie individuálnych cieľov v živote s prihliadnutím na konzumáciu alkoholu v budúcnosti. V terapii na protialkoholickom liečení preto hľadá terapeut spolu s postihnutým nové ciele, ktoré by mohol tento človek od života chcieť. Pokiaľ sa to podarí, je to silný motivačný faktor.

Tréning na protialkoholickom liečení: Štvrtý bod, ktorý sa na protialkoholickom liečení rieši je tréning a skúšanie zvládania situácii v živote bez použitia alkoholického nápoja. Alkoholik má v živote vytvorených veľa stereotypov a na väčšinu životných situácii reaguje tým, že je treba si vypiť. Práve toto na protialkoholickom liečení terapeut musí prerušiť. Snaží sa pomocou trénovania vytvoriť nové návyky. Nové schopnosti ako komunikovať, ako reagovať. Nácvik sociálnych zručností a schopností umožňuje, aby človek, ktorý predtým unikal ku používaniu alkoholu, zvládal svoje životné situácie sám. Tieto úlohy však človek sám doma nezvládne. Práve preto je protialkoholické liečenie tak dôležité.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť liečby

Nie vždy sa na neúspechu protialkoholickej liečby podieľa len samotný pacient. Často sa vyliečený človek vráti do pôvodného prostredia - neraz sociálne slabých pomerov. Namiesto pevnej opory nájde posmech, nedôveru, výčitky a odsúdenie za svoju minulosť. Ak nikto neocení jeho ťažké rozhodnutie, často taký alkoholik skončí v krčme. Staré schémy myslenia sú silné.

Život po liečbe: Výzvy a predsudky

Na vyliečeného alkoholika sa nedá pozerať ako na akéhokoľvek človeka. Alkoholizmus má hlboké dôsledky na psychiku - podobne ako iné drogy. Skôr, než odsúdite vyliečeného alkoholika, je dobré uvedomiť si, že taký človek niekedy aj desaťročia investoval značnú časť svojho životného času do pitia. Jeho zdrojom potešenia, pocitov, nálad, zážitkov bola chemická látka. Nepestoval koníčky, nevzdelával sa, neučil sa jednať s ľuďmi. Naopak - upadal. Taký človek môže po protialkoholickom liečení byť pocitovo a mentálne na úplne inej úrovni, než by zodpovedalo jeho vzhľadu, veku a postaveniu. Možno si zúfalo hľadá nové koníčky, nové zdroje príjemných podnetov. Len sa to učí. Stratil veľa rokov. Jeho okolie však môže mať s týmto stavom problém. Po protialkoholickom liečení je bývalý alkoholik akoby vymenený. Robí a skúša veci, ktoré predtým nerobil, často ani predtým, než ešte začal piť. Obzvlášť ak vyrástol v sociálne slabom prostredí, môže naraziť na odpor ak sa chce zmeniť. Preto je cesta liečby alkoholizmu tak ťažká.

Kúpeľná liečba a práceneschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť je upravená zákonom o zdravotnej starostlivosti. PN začína plynúť dňom, kedy lekár zistí ochorenie, ktoré si vyžaduje dočasnú práceneschopnosť. V prípade absolvovania kúpeľnej liečby je to štandardne deň nástupu na liečebný pobyt. Pri nároku na čerpanie PN zákon v rámci liečebného pobytu v kúpeľoch nerozlišuje medzi diagnózami skupiny A a skupiny B. Pokiaľ PN vystaví ošetrujúci lekár v kúpeľoch, je povinný túto PN ukončiť k poslednému dňu trvania liečby. Sprievodca v kúpeľoch uznaný zdravotnou poisťovňou má počas sprevádzania blízkej osoby na liečebnom pobyte nárok na čerpanie ošetrovného na člena rodiny. Využiť PN alebo OČR má právo len sprievodca, ktorého nutnosť bola uznaná zdravotnou poisťovňou. Ak PN vystavil kúpeľný lekár je povinný ukončiť ju k poslednému dňu kúpeľnej liečby.

tags: #liecenie #zavislosti #a #kto #vypisuje #praceneschopnost