Argumenty pre a proti legalizácii marihuany

Diskusia o legalizácii marihuany je celosvetovo aktuálnou témou, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. Zástancovia legalizácie poukazujú na potenciálne ekonomické prínosy, zníženie kriminality a možnosť využitia marihuany na medicínske účely. Na druhej strane, odporcovia vyjadrujú obavy z negatívnych dopadov na verejné zdravie, zvýšenia počtu dopravných nehôd a možného nárastu užívania drog medzi mladistvými. Tento článok sa snaží objektívne preskúmať argumenty pre a proti legalizácii marihuany, pričom sa opiera o dostupné dáta a štúdie.

História prohibície a jej dôsledky

Prohibícia, teda zákaz užívania a predaja určitých látok, nie je v histórii ničím novým. Príkladom je prohibícia alkoholu v USA v rokoch 1919 až 1933. Cieľom bolo znížiť kriminalitu a zlepšiť rodinný život, no výsledok bol presne opačný. Zločinnosť narástla, vznikli gangy pašujúce alkohol a ľudia pili všetko, čo obsahovalo alkohol, čo viedlo k nárastu otráv alkoholom. Podobná situácia sa opakuje aj v prípade drog. Kriminalizácia vytlačila drogy na čierny trh, ich ceny vyleteli do nebies a ich kvalita je nízka. Vysoká cena drog vedie k drogovej kriminalite, pretože narkomani potrebujú financovať svoju závislosť.

Vlády už desaťročia vedú vojnu proti drogám, vynakladajú obrovské sumy na ich potláčanie a zároveň zavádzajú radikálne tresty pre používateľov aj obchodníkov. Hoci celkovú hodnotu globálneho trhu s nelegálnymi drogami nepoznáme, podľa konzervatívnych odhadov sa pohybuje v stovkách miliárd dolárov ročne. Argumenty proti prohibícii sú pozoruhodne jednoduché: funguje len do určitého bodu. Poučenia z histórie sú v tomto smere výstražné. Veľký americký experiment, ktorý zakázal alkohol, sa uskutočnil v 20. rokoch minulého storočia, no nezmenil krajinu na maják triezvosti. V súčasnosti má vojna proti drogám podobný priebeh - až na to, že tentoraz má celosvetový rozsah. Spojené štáty, ktoré vydláždili cestu modernej drogovej prohibícii, minuli od 70. rokov minulého storočia na boj proti drogám bilióny dolárov. Kokaín, heroín a metamfetamín sú naďalej široko dostupné a opioidová kríza viedla k rekordnému počtu úmrtí na predávkovanie. Ak bolo cieľom prohibície eliminovať užívanie drog, tak výsledkom je veľkolepé zlyhanie.

Argumenty pre legalizáciu

Ekonomické prínosy

Legalizácia marihuany by mohla priniesť značné ekonomické prínosy pre štát. Zdanením predaja marihuany by štát získal dodatočné príjmy, ktoré by mohol investovať do verejných služieb, ako sú školstvo, zdravotníctvo alebo infraštruktúra. Okrem toho by legalizácia vytvorila nové pracovné miesta v oblasti pestovania, spracovania, distribúcie a predaja marihuany.

Podľa Brightfield Group sa obrat legálnej marihuany medzi rokmi 2017 a 2021 zvýši zo 7,7 na 31,4 miliardy. Podľa odhadov do roku 2021 americký trh dosiahne 18,1 miliárd dolárov, zatiaľ čo kanadský trh 8,9 miliárd. Impulzom bola legalizácia. Canadian Cannabis Index (ukazujúci cenu cenných papierov súvisiacich s marihuanou) sa zvýšil o 201 % medzi januárom 2017 a januárom 2018, poznamenáva Jeff Desjardins.

Mnohé prínosy legalizácie marihuany majú ekonomický charakter. Určite sem patria výhody pre firmy a investorov, ktoré sme v tomto texte už spomínali. K nim treba pripočítať prínosy pre štátny rozpočet vyplývajúce z minimalizovania tieňovej ekonomiky, a teda zo zvýšenia daňového základu.

Zníženie kriminality

Legalizácia marihuany by mohla prispieť k zníženiu kriminality. Legalizáciou by sa zrušil čierny trh s marihuanou, čím by sa oslabili zločinecké organizácie, ktoré z neho profitujú.

Zákaz alkoholu v USA spôsobil v dvadsiatych rokoch minulého storočia veľký rozmach organizovaného zločinu. Rovnaký efekt spôsobil zákaz alkoholu v osemdesiatych rokoch v Rusku. Beriem tento článok ako podnet na diskusiu pre čitateľov Posledného križiaka. Ak budete mať o túto tému záujem, rád vytvorím priestor pre vaše autorské príspevky.

Prohibícia drog tak nezastaví konzumáciu drog presne rovnako, ako v minulom storočí prohibícia alkoholu nezastavila konzumáciu alkoholu. Vedie len k presne rovnakým dôsledkom - po prvé k väčšej nebezpečnosti drogy (alkoholu) a po druhé k vyššej kriminalite v súvislosti s distribúciou drog (alkoholu). Počas prohibície bola totiž distribúcia alkoholu spojená so závažnými zdravotnými následkami, napríklad oslepnutie alebo smrť v dôsledku nekvalitného alkoholu. Analógia ku dnešnej vojne proti drogám je do očí bijúca.

Medicínske využitie

Marihuana má preukázané medicínske využitie pri liečbe rôznych ochorení, ako sú chronická bolesť, epilepsia, skleróza multiplex, glaukóm a nechutenstvo spojené s AIDS alebo rakovinou. Legalizácia by umožnila pacientom ľahší prístup k marihuane na medicínske účely a umožnila by rozsiahlejší výskum jej terapeutických účinkov.

CBD, celým názvom kanabidiol, je jednou z mnohých zložiek marihuany. Na rozdiel od THC, najznámejšej a zrejme aj najdôležitejšej zložky marihuany, CBD nie je psychoaktívne. Ľudovo povedané - z CBD sa nedá “zhúliť”. Táto látka sa však používa na liečenie rôznych chorôb, prípadne zmiernenie symptómov týchto chorôb. Vo svete je používanie tejto látky ešte menej kontroverznou témou ako pitie alkoholu. Aj preto je CBD legálne v každej jednej krajine Európskej únie s výnimkou Slovenska.

V Poľsku už lekárne predávajú liečivú marihuanu (je legálna od novembra 2017), čo sa môže zdať ako rozumná vec. Problémom sú však nejasné predpisy, vďaka čomu v mnohých lekárňach „trávu“ aj tak nekúpite. Praktická realizácia zákona je však ešte stále v plienkach.

Konopa ako liek? Dnes sa konopa, prípadne z nej získané syntetické látky, využíva na medicínske účely minimálne v 13 štátoch sveta. Konopa má podľa Hanuša veľký potenciál a hovorí, že len v Izraeli ju dnes na liečebné účely využíva 20-tisíc pacientov.

Regulácia a kontrola kvality

Legalizácia by umožnila štátu regulovať a kontrolovať kvalitu marihuany, ktorá sa predáva. Zákazníci by mali istotu, že kupujú produkty, ktoré sú testované a neobsahujú škodlivé látky. Regulácia by tiež umožnila štátu obmedziť predaj marihuany maloletým a zabrániť jej zneužívaniu.

Pri debate o dekriminalizácii a legalizácii však treba myslieť na to, že aj keď robia dvaja to isté, nemusí to dopadnúť rovnako. Štáty, ktoré dekriminalizovali marihuanu, sa bežne líšia v tom, aké množstvo drogy akceptujú na osobnú potrebu. V Česku je hranicou 15 gramov, v Belgicku len 3 gramy. A potom existujú štáty, kde síce marihuana oficiálne dekriminalizovaná nebola, no v praxi tam ľuďom s menšími množstvami drogy väzenie aj tak nehrozí. Tak to funguje napríklad v Nemecku, kde za držanie marihuany teoreticky hrozí až päť rokov za mrežami.

Sloboda a osobná zodpovednosť

Zástancovia legalizácie argumentujú aj právom jednotlivca rozhodovať o svojom vlastnom tele a živote. Ak dospelí ľudia chcú užívať marihuanu, štát by im v tom nemal brániť, pokiaľ tým neohrozujú iných.

Z premisy, že ekonómia je vlastne veda o ľudskom konaní vyplýva, že ľudia môžu konať alebo z donútenia alebo slobodne. Z toho dôvodu v prípade slobodného konania je dôležité aby každý jednotlivec bol vlastníkom samého seba. Z toho vyplýva, že v rámci svojich rozhodnutí bude znášať dôsledky či už pozitívne alebo negatívne. Pre niekoho je najvyšší úžitok keď uspokojí svoje potreby ako sú autá, prestíž, bývanie alebo rodina. A na druhej strane sú ľudia, ktorí nájdu vyšší úžitok v duchovnej oblasti alebo im najvyšší úžitok a uspokojenie prinášajú drogy.

Argumenty proti legalizácii

Dopad na verejné zdravie

Odporcovia legalizácie vyjadrujú obavy z negatívnych dopadov na verejné zdravie. Užívanie marihuany môže viesť k závislosti, psychickým problémom, ako sú úzkosť, depresia a psychóza, a k respiračným problémom. Legalizácia by mohla zvýšiť počet ľudí, ktorí užívajú marihuanu, a tým aj počet ľudí, ktorí trpia týmito zdravotnými problémami.

Marihuana bola dlhé roky vydávaná za symbol voľnosti, slobody, nenútenosti. Zelený lístok bol taktiež spájaný s určitou exotikou. Je ťažké nájsť lepší symbol ako osobu Boba Marleyho s farebnými dredmi. Jeho obrázok bol vystavený v kluboch, na internátoch a symbolika „slobody“ pôsobila lákavo - najmä na mladých. To by však samo nestačilo. Bolo nevyhnutné zahrať ešte na najmocnejší nástroj v dejinách - na emócie. Za týmto účelom je ťažké predstaviť si niečo silnejšie ako obraz malého, bezbranného a trpiaceho dieťaťa. Trpiaceho - pretože mu zlí dospelí nedali trávu (samozrejme na lekárske účely!). Namiesto dôkazov dostávame príbehy o chorých, ktorí sa nemôžu doprosiť pomoci, čím protivníkov legalizácie morálne vydierajú. Nepáči sa vám lekárska marihuana? Potom nechcete pomáhať chorým deťom - toto je zmyslom ich posolstva.

Okrem hry na emócie je potrebné mať na pamäti, že do vytvárania sympatickejšieho mediálneho obrazu marihuany a jej legalizácie sú vkladané značné peniaze. A to aj od Georgea Sorosa. Miliardár neskrýva svoje presvedčenie.

Je potrebné venovať pozornosť škodlivosti marihuany - ktorú jej priaznivci často popierajú. Americký inštitút pre prevenciu zneužívania drog [drugabuse.gov] poznamenáva, že marihuana spôsobuje zhoršenie dýchacích problémov, nadmerné zrýchlenie srdcového rytmu, zvýšenú nespavosť a zvracanie. Niekedy užitie priamo poškodzuje iných ľudí. Ide o deti mladých žien po koketovaní s indickým kanabisom. Navyše fajčiari marihuany sa častejšie než ostatní sťažujú na nižšiu spokojnosť so životom, problémy s fyzickým a duševným zdravím a na vzťahové problémy.

Pre väčšinu ľudí je asi najznámejšou látkou v konope THC (delta9-tetrahydrocannabinol). Aj pravidelní užívatelia sa často riadia jednoduchou rovnocou - čím vyššia hodnota THC v marihuane, tým silnejší účinok. V konope sa však okrem THC nachádzajú desiatky iných kanabinoidov a veľmi dôležitú úlohu zohráva kanabidiol (CBD), ktorý v podstate vyvažuje vplyv THC.

Aj keď výskum marihuany a jej vplyvu na ľudskú psychiku je často protirečivý, minimálne v jednej veci sú si dnes vedci istí - skupinou, ktorá by sa mala konope vyhnúť, sú deti a tínedžeri. Niekoľko štúdií potvrdilo, že alkohol a marihuana majú negatívny vplyv na vývoj mozgu. Čím si vedci istí nie sú, to je vplyv marihuany na vývoj ľudského intelektu. O rok neskôr však prestížny časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, v ktorom vyšla aj prvá štúdia, zverejnil výskum Ole Røgeberga. Ten pracoval s rovnakými dátami ako Meier a zistil, že vzťah medzi IQ a užívaním marihuany nemusí byť kauzálny. Oveľa viac užívateľov bolo totiž medzi ľuďmi z chudobnejších vrstiev. A vzťah medzi socioekonomickým postavením a vývojom IQ bol opakovane dokázaný.

Existuje tiež množstvo štúdií, ktoré skúmali, či užívanie marihuany - najmä v období vývoja počas puberty - zvyšuje v dospelosti riziko vzniku psychóz a schizofrénie. Dodnes si vedci nie sú úplne istí, či marihuana vyvoláva psychické poruchy. Najohrozenejšou skupinou sú deti a ľudia, ktorí majú na psychické choroby predispozície - napríklad príbuzných, od ktorých mohli náchylnosť na tieto choroby zdediť. Štúdia Celie Morgan a Valerie Curran však zistila, že vznik psychóz a psychických chorôb závisí aj od druhu konopy, ktorý ľudia užívali. Ak sa v marihuane nachádzalo len THC, bola šanca, že sa užívateľom objavia symptómy podobné schizofrénii, oveľa vyššia, ako keď ľudia fajčili konopu s obsahom aj THC, aj CBD, alebo keď marihuanu neužívali vôbec. Preto by bolo pre užívateľov marihuany dobré vedieť, čo to vlastne fajčia a aký pomer látok sa v konope nachádza.

Zvýšenie počtu dopravných nehôd

Ďalším argumentom proti legalizácii je obava zo zvýšenia počtu dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom marihuany. Štatistiky z niektorých amerických štátov, kde bola marihuana legalizovaná, naznačujú, že počet dopravných nehôd, pri ktorých hral úlohu THC, sa zvýšil. Je však dôležité poznamenať, že pozitívny test na THC neznamená automaticky, že vodič bol pod vplyvom marihuany v čase nehody. THC totiž zostáva v krvi dlhšie ako alkohol, takže vodič mohol marihuanu užiť aj niekoľko dní pred nehodou.

Štúdia z roku 2015 (NHTSA) porovnávala 3000 vodičov, ktorí boli vinníkmi dopravných nehôd, a 6000 kontrolných vodičov. Zistilo sa, že vodiči pod vplyvom THC majú o 5% vyššiu šancu spôsobiť nehodu v porovnaní s triezvymi vodičmi. Pre porovnanie, opití vodiči majú šance na nehodu zvýšené o 22 až 222%. Je však dôležité si uvedomiť, že účinky THC na vodiča závisia od mnohých faktorov, ako sú dávka, frekvencia užívania, individuálna tolerancia a skúsenosti s marihuanou. Skúsenejší užívatelia sú účinkami THC ovplyvnení menej ako tí, ktorí marihuanu užívajú len sporadicky.

Nárast užívania drog medzi mladistvými

Odporcovia legalizácie sa obávajú, že legalizácia by mohla viesť k nárastu užívania drog medzi mladistvými.

Ak spoločnosť nejaké správanie akceptuje, väčšinou tým napomôže k jeho rozšíreniu.

Požiadavka legalizácie „rekreačnej“ marihuany sa stretáva s čoraz väčšou sympatiou. Ak však vezmeme do úvahy pedagogickú funkciu zákona, je jasné, že legalizácia tejto drogy zvýši jej akceptovanosť.

Alternatívne prístupy k drogovej politike

Dekriminalizácia

Dekriminalizácia znamená, že držanie malého množstva marihuany na osobnú spotrebu nie je trestným činom, ale priestupkom, za ktorý hrozí pokuta alebo iný administratívny trest. Dekriminalizácia sa zameriava na zníženie počtu ľudí, ktorí sú stíhaní a väznení za držanie marihuany, a na presmerovanie zdrojov na boj proti závažnejším trestným činom.

Dekriminalizácia je obmedzenie trestanosti činu, ktorým je držanie konope indickej na vlastnú potrebu. Na rozdiel od legalizácie distribúcia a obchod môžu byť stále považované za trestný čin. Znamená to, že držanie malých množstiev marihuany už nebude podliehať väzenia, ale len pokuty alebo iným netrestným sankciám.

Dekriminalizácia neznamená plnú akceptáciu a voľné užívanie konope indickej. Držanie väčšieho množstva, obchod, distribúcia alebo dokonca pestovanie môžu byť stále prísne trestané. Napriek tomu malé „priestupky“ ako niekoľko gramov sušeného produktu na vlastnú potrebu sú tolerované.

Dekriminalizácia je naopak vylúčením činu spod bremena trestnosti vzhľadom na zákonné tresty. Po prijatí novely zákona alebo zavedení nových právnych predpisov sa vykonávanie daného zakázaného činu prestáva trestať. Stojí za povšimnutie, že depenalizácia a legalizácia sú dva rozdielne prístupy, ktoré majú svoje jedinečné dôsledky a následky pre spoločnosť.

Podľa súčasných právnych predpisov sa za držbu marihuany hrozí trest do 3 rokov zbavenia slobody. Však v poslednom čase sa objavujú hlasy, že je na čase, aby Slovensko nasledovalo iné krajiny a prinajmenšom dekriminalizovalo držbu malých množstiev na vlastnú potrebu. Zástancovia zmien argumentujú tým, že súčasný zákon je neúčinný a vytvára zbytočné náklady, a zároveň stigmatizuje používateľov.

V Česku je hranicou 15 gramov, v Belgicku len 3 gramy. A potom existujú štáty, kde síce marihuana oficiálne dekriminalizovaná nebola, no v praxi tam ľuďom s menšími množstvami drogy väzenie aj tak nehrozí. Tak to funguje napríklad v Nemecku, kde za držanie marihuany teoreticky hrozí až päť rokov za mrežami.

Dekriminalizácia: za užívanie a držanie marihuany nehrozí trestné stíhanie. Krajiny a štáty, ktoré sa odvážili marihuanu legalizovať, v podstate začali dovtedy nevídaný experiment. Ak zlyhajú, je veľmi pravdepodobné, že sa počet fanúšikov legalizácie marihuany z celého sveta výrazne zníži.

V novembri 2024 Česká republika liberalizovala zákon o konope, dekriminalizujúc ich držanie a pestovanie. Nové predpisy umožňujú držať do 50 gramov sušiny doma, 25 gramov na verejných miestach a pestovať až tri rastliny s obsahom THC vyšším ako 1 % na vlastnú potrebu.

Harm reduction

Harm reduction (znižovanie škôd) je prístup k drogovej politike, ktorý sa zameriava na minimalizáciu negatívnych dopadov užívania drog na jednotlivca a spoločnosť. Harm reduction zahŕňa opatrenia, ako sú výmenné programy ihiel, bezpečné miesta na užívanie drog, testovanie drog a vzdelávanie o bezpečnom užívaní drog.

Skúsenosti z iných krajín

Niektoré krajiny, ako napríklad Portugalsko, Holandsko, Švajčiarsko, Španielsko a Kanada, prijali liberálnejšie zákony týkajúce sa marihuany. Skúsenosti z týchto krajín naznačujú, že dekriminalizácia a legalizácia marihuany nemusia viesť k dramatickému nárastu užívania drog alebo k negatívnym spoločenským dôsledkom.

Portugalsko dekriminalizovalo držanie všetkých drog v roku 2001. Namiesto trestného stíhania sú užívatelia drog posielaní na komisie, ktoré im ponúkajú liečbu a sociálnu pomoc.

Zrejme najznámejším príkladom prakticky legálneho predaja marihuany je Holandsko. Marihuana sa tam predáva v známych coffee shopoch už od roku 1976. Legálnu trávu si tam tak začína užívať už tretia generácia ľudí. Holandsko pritom nevyzerá ako krajina v rozklade. Naopak, Holandsko patrí medzi krajiny s najvyšším IQ na svete, najvyššími mzdami na svete, najnižšou kriminalitou na svete a je tiež na špici aj v indexe ľudského rozvoja. Predaj marihuany pritom nie je nijako prísne regulovaný. Nie je potrebný žiaden špeciálny preukaz, potvrdenie od lekára alebo niečo podobné.

S legalizáciou majú čoraz viac skúseností aj Spojené štáty americké. Z 50 štátov USA je marihuana povolená na lekárske účely v 33 štátoch a v 11 štátoch, vrátane Kalifornie a Washingtonu, je marihuana povolená aj pre bežných užívateľov. Ďalších 16 štátov USA navyše marihuanu dekriminalizovalo.

Na Slovensku je to menej známy fakt, no jednou z krajín s extrémne liberálnym prístupom ku marihuane patrí aj susedné Česko. Česko je v skutočnosti dokonca jednou z krajín s najliberálnejšími drogovými politikami na svete. Dekriminalizovaná tam totiž nie je len marihuana, ale úplne všetky drogy - od LSD, cez kokaín až po heroín. Držba akejkoľvek drogy v “množstve menšom než malom” je totiž len priestupkom, za ktorý hrozí prinajväčšom pokuta. Tieto množstvá sú navyše dosť liberálne. Pre marihuanu je napríklad ako “množstvo menšie než malé” definovaných 10 gramov, čo je napríklad dvojnásobok povoleného denného nákupu marihuany v Holandsku. Napriek takémuto prístupu, a teda nielen v oblasti marihuany, ani v Česku nenastal a ani nehrozí žiaden kolaps spoločnosti.

Ďalšou krajinou Európskej únie, v ktorej bola dekriminalizovaná nielen marihuana, ale aj všetky ostatné drogy, je Portugalsko. Ako sa ukázalo, dekriminalizácia mala v Portugalsku pozitívne dopady na spoločnosť v podstate po každej stránke. Dekriminalizáciou samotnej marihuany sa však môžu pochváliť viaceré ďalšie krajiny Európskej únie. Napríklad Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Estónsko, Taliansko, Luxembursko, Malta alebo Slovinsko. Hovoríme pritom o samotnom právnom statuse marihuany v danej krajine.

Nech sa teda na to pozrieme prakticky z akéhokoľvek pohľadu, kriminalizácia marihuany na Slovensku je nielen najprísnejšia v EÚ, ale patrí aj medzi najprísnejšie na svete.

V Uruguaji a v istom zmysle aj v Holandsku. povolila užívanie drogy na „rekreačné“ účely (v októbri 2018).

Diskusia o legalizácii na Slovensku

Vláda na to reagovala tvrdou reštrikciou, avšak to sa ukázalo ako neúspešné. V roku 1999 bolo 1 percento obyvateľov závislých na heroíne a úmrtia v súvislosti s AIDS boli najvyššie v Európskej únii. Neskôr v roku 2001 nasledoval úplne opačný krok zo strany vlády. Dekriminalizácia všetkých drog. Tu je potrebné zdôrazniť, že dekriminalizácia nie je legalizácia. Dekriminalizácia sa teda vzťahuje na nákup a držbu za účelom osobnej spotreby. Presnejšie množstvo dostatočné na 10 dní konzumácie pre jednu osobu. Na strane druhej strane držba drog je nelegálna, avšak tí čo sa toho dopustia už nie sú predmetom trestného stíhania, pričom sa dopúšťajú len priestupku. Pašovania a distribúcia sú naďalej trestnými činmi za ktoré hrozí 4 až 12 rokov väzenia.

Najjednoduchšie bude zobraziť si dôsledky dekriminalizácie v grafickej podobe. Na prvom grafe je zobrazené percento obyvateľov v rokoch od 15 do 64 rokov, ktorí mali v minulosti skúsenosti s užívaním drog. Ako je vidieť trend je klesajúci, pričom najvyššiu výpovednú hodnotu má graf, ktorý zobrazuje skúsenosť v poslednom mesiaci.

Podobne je na tom aj veková skupina mladých od 15-24 rokov, kde je samozrejme percento vyššie, ale v 6 ročných intervaloch toto percento klesalo.

Podobným trendom sa vyznačuje aj počet diagnóz HIV. Tu vidíme, že v 6 ročnom období od roku 2006 počet novo diagnostikovaných klesal každý rok, pričom v súčasnosti patrí medzi najnižšie zo zobrazených krajín.

Rovnakým prípadom bola aj úmrtnosť v spojení s drogami kde po roku 2001 úmrtnosť rapídne klesla a medziročne sa len mierne odchyľuje. Pokles v súvislosti s HIV a úmrtnosťou môžeme vysvetliť tým, že po dekriminalizácii drog už neboli drogy len doménou čierneho trhu. Na tom sa mohli často vyskytovať drogy, ktoré neboli čistými látkami ale boli v nich rôzne prísady, ktoré v nich nemali byť.

Na Slovensku zástupcovia skupín ako Slobodný Kanabiš stále pôsobia v prospech legalizácie. V posledných mesiacoch sa objavili iniciatívy zamerané na zmäkčenie predpisov. 7. novembra 2024 poslancovská Komisia pre petície adresovala Premiérovi občiansku petíciu predpokladajúcu dekriminalizáciu držania do 15 gramov marihuany a pestovania do 2 rastlín kanabisu na vlastnú spotrebu.

V decembri 2024 zástupcovia Ministerstva zdravotníctva vyhlásili, že neplánujú zaviesť legalizáciu marihuany na rekreačnú spotrebu, zameriavajú sa iba na uľahčenie prístupu k medicínskemu kanabisom. V súčasnosti na Slovensku funguje program medicínskej marihuany, avšak pacienti stále narážajú na ťažkosti spojené s vysokými nákladmi a dostupnosťou receptov.

Vzhľadom na zvyšok aktuálneho zloženia vlády, možno s výnimkou SaS, však zrejme nie je možné očakávať zmenu správnym smerom. Igor Matovič je tiež priamym strojcom jedného z príkladov najväčšieho primitivizmu v histórii slovenského parlamentu, napriek vysokej konkurencii mnohých iných príkladov primitivizmu. Vtedajšiemu poslancovi Martinovi Poliačikovi totiž na hlavu vysypal injekčné striekačky, čo mal byť jeho inteligentný príspevok do diskusie o škodlivosti drog. Nateraz teda diskusia o drogách na Slovensku vyzerá len o kúsok rozumnejšie ako diskusie medzi šimpanzmi. Na rozdiel od nich totiž (niekdajší budúci) premiér ohadzuje po oponentoch striekačky, namiesto toho, aby po nich hádzal výkaly, ako to robia šimpanzy.

Na rozdiel od Česka, kde rozlišujú medzi tvrdými a mäkkými drogami, slovenský Trestný zákon podobné delenie nepozná. Ako ukazuje Michalov prípad, väzenie hrozí aj vtedy, ak má človek pri sebe len veľmi malé množstvo marihuany. Čentéš však tvrdí, že v prípade, ak by s takýmito množstvami marihuany chytili policajti človeka po prvýkrát, súd by mu s veľkou pravdepodobnosťou dal „len“ podmienečný trest. Za čo u nás žiadny trest nehrozí, to je samotné užívanie drog - teda aj marihuany. Podľa posledného väčšieho výskumu slovenskej verejnej mienky o drogách z roku 2010, ktoré financovalo Národné monitorovacie centrum drog, vyskúšal marihuanu v priemere každý desiaty človek. Ešte výpovednejšie sú odpovede na otázku, či ľudia osobne poznajú niekoho, kto užíva marihuanu. Čo to znamená? Jednoznačne to, že marihuana je oveľa rozšírenejšia medzi mladými ľuďmi. A vidieť to aj v tom, že sú u nás mladí ľudia oveľa viac ohrození trestným stíhaním. Ak toto číslo porovnáme s dátami za všetky trestné činy, ukáže sa nám obrovský nepomer. A keďže sa na Slovensku prechovávanie akéhokoľvek množstva marihuany považuje za zločin, znamená to hlavne jednu vec - že dnes náš systém trestá ľudí, ktorí majú pred sebou väčšinu svojho dospelého života.

Ministerstvo zdravotníctva nám odkázalo, že jedným z dôvodov je, že sme viazaní Dohovorom OSN o omamných látkach, podľa ktorého je marihuana rovnako nebezpečná ako heroín. Vedecká platnosť tejto teórie je pritom minimálne vysoko sporná, zamieňa si totiž koreláciu (užívatelia marihuany užívajú aj iné drogy) s kauzalitou (užívanie marihuany spôsobuje užívanie tvrdších drog). Zároveň však ministerstvo tvrdí, že jednou z príčin, prečo je medzi užívateľmi tvrdých drog zároveň veľa užívateľov marihuany, môže byť fakt, že „osoby, ktoré nakupujú marihuanu, sa dostávajú do kontaktu s trhom, pretože díleri marihuany sa málokedy špecializujú len na tento jeden tovar“.

tags: #legalizacia #marihuany #diskusny #prispevok