Kto nemusí platiť dôchodkové poistenie na Slovensku

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré od 1. januára 2004 zaviedol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Delí sa na povinné a dobrovoľné. Povinné poistenie je známe aj ako prvý pilier dôchodkového systému a je povinné pre všetkých zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby v základnej, vojenskej a civilnej službe a pre osoby, ktoré sa celodenne starajú o dieťa do šiesteho roku života, alebo o dieťa do osemnásteho roku života, ak ide o zdravotne postihnuté dieťa a ak dostáva dávku pri starostlivosti za opatrovanie.

Avšak, existujú situácie a skupiny ľudí, ktorí nemusia platiť dôchodkové poistenie. Tieto výnimky sú dôležité pre pochopenie celého systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku.

Kto je oslobodený od platenia dôchodkového poistenia?

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba

Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená a už jej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Nezamestnaní ľudia

Dobrovoľne nezamestnaný človek nemusí platiť sociálne odvody. Povinnosť tohto poistenia vzniká iba pri zamestnaní alebo podnikateľskej činnosti. Každý sa ale môže prihlásiť na platenie sociálneho poistenia dobrovoľne. Nezamestnaný, ktorý nie je prihlásený na úrad práce, nemá nárok ani na dávky v nezamestnanosti. To je okrem predošlého platenia poistenia v nezamestnanosti jednou z podmienok nároku na dávku.

Zamestnanci s určitými dôchodkami

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

To znamená, že ak zamestnancovi bol priznaný starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, zamestnávateľ za neho v určitých prípadoch už nemusí odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

Prípad špecifických situácií

V prípade, že fyzická osoba má pracovnú zmluvu v zahraničí a napríklad zostane PN a zamestnávateľ jej ku dňu začiatku PN ukončí pracovnú zmluvu, nevznikajú jej žiadne oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni, nie je jej povinnosťou poistiť sa na sociálne poistenie a platiť poistné.

Doplatenie dôchodkového poistenia

Aj keď niektoré osoby nemusia platiť dôchodkové poistenie, existuje možnosť doplatiť si poistné za obdobia, kedy poistení neboli. Táto možnosť nie je časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak „lacnejšie“ ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Minimálny základ pri doplácaní poistného musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.

Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy.

Príklad doplatenia poistného

Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. Viac sa oplatí doplatiť si „staršie“ roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Vymeriavací základ a jeho určenie

Vymeriavací základ je určitá suma, z ktorej sa odvádzajú odvody do sociálnej poisťovne. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR).

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, avšak musí sa pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

Tabuľka minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov v uplynulých rokoch (príklady):

Vymeriavací základ štátu je 70 % z priemernej mesačnej mzdy. Maximálna hranica vymeriavacieho základu pre platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity je päťnásobok priemernej mzdy; toto obmedzenie sa netýka dobrovoľne poistených osôb.

tags: #ktop #nemusi #platit #dochodkove #poistenie