Práceneschopnosť (PN) a výpoveď sú dve dôležité udalosti v pracovnom živote, ktoré môžu mať významný vplyv na povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, najmä pokiaľ ide o platbu zdravotného poistenia. Tento článok objasňuje, kto a kedy platí zdravotné poistenie v prípade práceneschopnosti počas alebo po výpovedi, a aké sú s tým spojené oznamovacie povinnosti.
Výpoveď a PN: Základné pravidlá
Výpoveď je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Prichádza do úvahy zo strany zamestnávateľa i zamestnanca. Podmienkou je, že musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V prípade výpovede pracovný pomer nekončí hneď, ale až uplynutím výpovednej doby ustanovenej Zákonníkom práce.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN
Zamestnanec môže podať výpoveď aj počas PN. Výpoveď je jednostranne adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná.
Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy
Plynutie výpovednej doby a PN
PN-ka v priebehu výpovednej doby túto dobu nepredlžuje, ak bola výpoveď doručená pred nástupom na PN. Ak počas výpovednej doby nastúpite na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), výpovedná doba sa nepredlžuje ani neprerušuje. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby bez ohľadu na to, či ste počas tejto doby boli na PN alebo nie. Povinnosť „dopracovať“ dni, počas ktorých ste boli na PN, neexistuje.
Výpovedná doba sa predlžuje o čas dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz a zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Toto predĺženie sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny. Ošetrovanie člena rodiny výpovednú dobu nepredlžuje.
Ak nastúpite na PN pred skončením pracovného pomeru dohodou, pracovný pomer sa skončí v dohodnutý deň, PN na to nemá vplyv. Dĺžka PN nepredlžuje trvanie pracovného pomeru ani nemení jeho skončenie dohodou.
Platba zdravotného poistenia počas PN a výpovedi
Kto platí zdravotné poistenie počas PN, závisí od viacerých faktorov, vrátane dĺžky PN a toho, či je zamestnanec ešte v pracovnom pomere alebo už plynie výpovedná doba.
Náhrada príjmu a nemocenské
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Náhrada príjmu od zamestnávateľa sa vypláca od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne vzniká obvykle nárok od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Náhrada príjmu a nemocenské sa vyplácajú skôr ako náhrada za stratu mzdy počas trvania PN. Ich výška je nasledovná:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 2. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa je to 55% DVZ alebo PDVZ.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa za obdobie od 15.05.2025 do 24.05.2025 (10 dní) a na nemocenské od Sociálnej poisťovne za obdobie od 25.05.2025 do 28.05.2025 (4 dni). Výška náhrady príjmu a nemocenského sa vypočíta na základe jeho denného vymeriavacieho základu.
Zdravotné odvody živnostníkov (SZČO) počas PN
Živnostník môže ísť na PN, aj keď má dlh na zdravotnom poistení. Nárok na nemocenské dávky posudzuje Sociálna poisťovňa, nie zdravotná poisťovňa. Dôležité je splnenie podmienok pre nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Ak je dlh na zdravotnom poistení vyšší, nárok na nemocenské dávky nevznikne, kým sa dlh nevyrovná alebo sa nedohodne splátkový kalendár so Sociálnou poisťovňou.
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.
SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne, ak poberá dávku (nemocenskú dávku alebo ošetrovné). V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Výpočet odvodov počas PN pre SZČO
Na určenie výšky odvodov je potrebné vypočítať počet dní, počas ktorých je SZČO (živnostník) povinný platiť odvody. Napríklad, ak je SZČO PN od 28.3.2022 do 31.3.2022, zaplatí preddavok na zdravotné poistenie len za 4 dni vo výške 67,52 € (16,88 € * 4 dni, t. j. od 1.4.2022 do 30.4.2022). V prípade Sociálnej poisťovne sa vypočíta pomerná časť mesačného poistného percentuálnou sadzbou poistného, a to 33,15 %.
Ak sa stane, že SZČO, napr. z dôvodu PN zaplatí vyššie odvody, môže požiadať zdravotnú poisťovňu o presunutie preplatku na poistné na nasledujúci kalendárny mesiac. Ak SZČO nemá nárok na nemocenské dávky, musí si naďalej platiť preddavky na zdravotné poistenie (minimálne odvody) vo výške 70,91 €.
| Druh poistenia | Počas PN s nárokom na dávku | Počas PN bez nároku na dávku |
|---|---|---|
| Sociálne poistenie | Nepotrebné | Nepotrebné |
| Zdravotné poistenie | Nepotrebné | Povinné (preddavky) |
Dlh na zdravotnom poistení a zdravotná starostlivosť
Dlh na zdravotnom poistení ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ako dlžník máte nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť (napr. úraz, akútna bolesť). Nárok na plnú zdravotnú starostlivosť majú dlžníci v špecifických prípadoch:
- Dlh vznikol vinou zamestnávateľa (neodvádzal odvody).
- Máte uzatvorenú dohodu o splátkach s poisťovňou a riadne ju dodržiavate.
- Dlh vymáha exekútor a vy ho splácate formou splátok, čo ste oznámili poisťovni.
Odporúča sa kontaktovať zdravotnú poisťovňu a pokúsiť sa dohodnúť na splátkovom kalendári, aby ste získali prístup k plnej zdravotnej starostlivosti.
Oznamovacie povinnosti
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.
Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia, ak bola PN vystavená „papierovo“.
Oznamovacia povinnosť SZČO
Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Ďalšie dôležité informácie
ePN (elektronická práceneschopnosť)
Od 1. januára 2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov (všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti) vystavovať práceneschopnosť elektronicky (ePN).
Povinnosti zamestnanca pri ePN:
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Dodržiavať liečebný režim.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ (ak je to potrebné):
- Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:
- Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
- Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas PN je dôležité dodržiavať liečebný režim. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN počas pobytu v inom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Poplatky u lekára
Za vystavenie PN ani OČR pacient v ambulancii neplatí. Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia uhrádza Sociálna poisťovňa priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárov a nemocnice).