V rámci pracovného života má každý možnosť voľby - zamestnať sa, podnikať alebo sa stať dobrovoľne nezamestnaným. Tento článok sa zameriava na osoby, ktoré sú oslobodené od platenia nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti na Slovensku. Poskytuje prehľad o právnych predpisoch, ktoré upravujú túto oblasť, a uvádza konkrétne prípady, kedy sa poistné neplatí.
Nemocenské poistenie a nezamestnanosť
Prísť o prácu alebo nevedieť ju dlhodobo získať nie je nič príjemné. Keď sa k tomu pridá choroba, úraz, či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, začne sa vynárať množstvo otázok. Má nezamestnaný nárok na nemocenské dávky? Môže byť vlastne na PN? Na to, aby nezamestnaný mohol vôbec čo len uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže to byť kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.
Ďalším faktom, ktorý musí nezamestnaný v prípade choroby zobrať do úvahy, je fakt, kedy sa stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. V prípade živnostníkov platí rovnaký postup. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, je zamestnanec, aj živnostník, v tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa stane bývalý zamestnanec alebo živnostník práceneschopný počas ochrannej lehoty, teda počas 7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár.
Ak sa stane uchádzač o prácu práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte. Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov.
Povinné poistenie v nezamestnanosti a jeho prerušenie
Poistenie v nezamestnanosti je dôležitou súčasťou sociálneho poistenia, ktoré zabezpečuje príjem v prípade straty zamestnania. Je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká zamestnancovi odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia. V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Ako V NEPREVZATELENOSTI V SKUTOČNOSTI FUNGUJÚ!
Kto neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti?
Existujú však situácie, kedy sa povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje. Podľa § 26 ods. 2 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti v období čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, alebo čerpania rodičovskej dovolenky. Ďalej, v súlade s § 140 ods. 2, zamestnancovi sa prerušuje povinné poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa.
Podľa § 19 ods. 2 ZSP, poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí zamestnanec, ktorý je zamestnaný podľa osobitného predpisu (napr. prokurátori, obvinení vo väzbe, odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody). Taktiež sa neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti z príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť toto poistné. Zamestnanec neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti počas prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti.
Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek. Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Dobrovoľné sociálne poistenie a jeho dopady
Dobrovoľne nezamestnaný človek nemusí platiť sociálne odvody. Povinnosť tohto poistenia vzniká iba pri zamestnaní alebo podnikateľskej činnosti. Každý sa ale môže prihlásiť na platenie sociálneho poistenia dobrovoľne.
Okrem povinného poistenia existuje aj možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Neplatí to pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá môže využiť aj samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba prihlasuje prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška. Súčasťou prihlášky je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, v ktorom vyhlasuje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte a berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia. Dobrovoľné poistenie nezaniká automaticky, napr. vznikom povinného poistenia. Sociálna poisťovňa po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý sa používa pri platení poistného. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac, a to do 8. Inštitút prerušenia poistenia sa pri dobrovoľnom poistení neuplatňuje. Dobrovoľne poistená osoba, ktorá už nemá záujem platiť poistné na dobrovoľné poistenie, sa môže kedykoľvek z dobrovoľného poistenia odhlásiť.
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti je 2 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti určí dobrovoľne poistená osoba sama. Vymeriavací základ musí byť mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platí, a nemôže byť mesačne vyšší ako 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platí.
Neplatenie sociálnych odvodov má aj svoje negatíva, a to predovšetkým pre zamestnanca. Takýto zamestnanec nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné, ani materské. Dvanásť mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie odvodov, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na výpočet dôchodku, ani do nároku na dávku v nezamestnanosti.
Zrušenie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi od 1. 7. 2014
Podľa § 293de novely ZSP, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. 6. 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. 7. 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. 7. 2014, ak sa v § 293de ods. 2 neustanovuje inak. Od 1. 7. 2014 zamestnancovi, ktorý je povinne nemocensky poistený, zaniká dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak dobrovoľné nemocenské poistenie k 1. 7. 2014 netrvalo 270 dní, resp. alebo 12,50 % z vymeriavacieho základu, ak je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia - II.
Novela zákona o sociálnom poistení a úľavy pre zamestnávateľov
Dňa 16. októbra 2013 NRSR schválila novelu zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom väčšina zmien nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Časť zmien účinná od 1. novembra 2013 sa týka úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní.
Novela zákona o sociálnom poistení ustanovuje výnimku z platenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Tieto odvody nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, že zamestnancom je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:
- Pred vznikom pracovného pomeru bola dlhodobo nezamestnaná (najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov).
- Dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru.
- Suma jej mesačného príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer.
- Voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.
- Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.
- Odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
Ak zamestnávateľ zamestná osobu dlhodobo nezamestnanú s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie vyššie uvedené podmienky, na 12 mesiacov je oslobodený od platenia odvodov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Novela zákona o sociálnom poistení v tejto súvislosti novelizuje aj zákon o zdravotnom poistení, pričom uvedená výnimka sa vzťahuje aj na platenie zdravotných odvodov. Platiteľom poistného na zdravotné poistenie je v takomto prípade štát.
Výnimka odvodov do zdravotnej poisťovne pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných. Od 1.11.2013 sa novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá sa premietla do zákona o zdravotnom poistení, zaviedla výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov. Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení pri odvodoch do zdravotnej poisťovne, to znamená, že za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát. Toto opatrenie sa netýka zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ani ostatných zamestnancov v inom právnom vzťahu ako je pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer a ani zamestnancov s právom na nepravidelný príjem.
Odvodová úľava platí pre ten pracovný pomer, resp. štátnozamestnanecký pomer, ktorý je dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak v jeden deň vzniká dva a viac pracovných pomerov, resp. štátnozamestnaneckých pomerov, odvodová úľava platí pre právny vzťah, ku ktorému bola podaná prihláška zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá. Pre uplatnenie odvodovej úľavy je rozhodujúce miesto trvalého pobytu a nie miesto výkonu práce zamestnanca. Za takého zamestnanca sa považuje každý občan, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti ak súčasne spĺňa nasledovné podmienky: bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ako V NEPREVZATELENOSTI V SKUTOČNOSTI FUNGUJÚ!
Vymeriavací základ a výpočet dávky v nezamestnanosti
Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti je, že poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Poistencovi po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa v tzv. podpornom období. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci zo zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitných predpisov. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Denný vymeriavací základ od 1. 1. 2013 je najviac vo výške určenej ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Ak osoba nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti nie je za dni, počas ktorých má osoba nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského, a počas dní, v ktorých sa jej vypláca rodičovský príspevok.
Povinnosti zamestnávateľa
Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom žiadosti podľa § 34 ods. 2 ZSZ a prílohy č. 2 písmena A v súlade s § 75 ods. 5 ZSZ.
Ak zamestnávateľ potvrdenie o zamestnaní nevydá, je povinný vystaviť doklad, v ktorom uvedie spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, zamestnávateľ je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP uhradiť Sociálnej poisťovni sumu, ktorá sa poskytla neprávom alebo vo vyššej sume.