Zavedenie 13. a 14. platu na Slovensku malo za cieľ zvýšiť príjmy zamestnancov a motivovať firmy k vyplácaniu týchto miezd. Hoci sa táto myšlienka stretla s pozitívnym ohlasom, existujú presné pravidlá a podmienky, ktoré určujú, kto má na tieto benefity nárok a za akých okolností.
Tento článok sa zameriava na to, kto nemá nárok na 14. plat a aké sú podmienky pre jeho získanie.
Zavedenie 13. a 14. platu do Zákonníka práce
Do Zákonníka práce sa zaviedol inštitút 13. a 14. platu, ktorý budú môcť zamestnávatelia poskytovať pracovníkom naďalej na dobrovoľnej báze. Postupne však budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou ale je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Zavedenie 13. a 14. platu sa do Zákonníka práce zaviedlo vďaka prijatiu pozmeňujúceho návrhu poslancov koaličnej SNS, ktorý predložili v parlamente po prerokovaní s tripartitou. Prvýkrát má byť 13. plat, ako letná odmena, vyplatený v júni tohto roka, 14. plat má byť vyplatený v decembri.
Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov však budú musieť byť splnené viaceré podmienky.
Ukážka z videoškolenia 13. a 14. plat aktuálne od mája 2018
Podmienky pre získanie 13. a 14. platu
Na to, aby zamestnanec mal nárok na oslobodenie 13. a 14. platu od daní a odvodov, musia byť splnené viaceré podmienky:
- Dĺžka zamestnania: Pri 13. plate musí zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat.
- Výška platu: Zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi tieto odmeny aspoň vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Úľavy však majú byť najviac do výšky 500 eur.
- Súbeh príjmov: Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 eur od všetkých zamestnávateľov, pričom pri výpočte výšky oslobodenia sa postupuje obdobne ako pri výpočte oslobodenia mzdy pri príležitosti letných dovoleniek.
- Pracovný pomer: Pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa musí trvať k 30. aprílu (pre 13. plat) a k 31. októbru (pre 14. plat).
- Vyplatenie 13. platu: Pre získanie 14. platu je podmienkou, aby zamestnanec predtým dostal aj 13. plat.
Ak aspoň jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nárok na oslobodenie tejto mzdy nevznikne.
Kto nemá nárok na 14. plat?
Na základe uvedených podmienok je možné určiť, kto nemá nárok na 14. plat:
- Zamestnanci s krátkodobým pracovným pomerom: Zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa menej ako štyri roky, nemajú nárok na 14. plat.
- Zamestnanci, ktorí nedostali 13. plat: Ak zamestnanec nedostal 13. plat, automaticky stráca nárok na 14. plat.
- Zamestnanci s nízkym príjmom: Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatí 13. alebo 14. plat vo výške aspoň ich priemerného mesačného zárobku, nemajú nárok na daňovo-odvodové oslobodenie.
- Zamestnanci s viacerými zamestnávateľmi: Ak zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov a celková suma oslobodenia od daní a odvodov presiahne 500 eur, nemá nárok na plné oslobodenie.
- Zamestnanci, ktorí nespĺňajú podmienky k stanoveným dátumom: Ak pracovnoprávny vzťah zamestnanca netrvá k 31. októbru, nemá nárok na 14. plat.
Legislatívne zmeny a ich dopady
Novela Zákonníka práce, ktorá zaviedla inštitút 13. a 14. platu, vstúpila do platnosti 1. mája 2018. Táto novela definuje 13. a 14. plat ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
V súvislosti s novelou Zákonníka práce bol upravený aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorý definuje podmienky oslobodenia týchto platov od dane z príjmov. Ustanovenie o oslobodení 13. a 14. platu od dane z príjmov sa prvýkrát použilo na 13. plat vyplatený v júni 2018 a na 14. plat vyplatený v decembri 2018.
Úpravy zahŕňajú postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov. Trinásty plat má byť po splnení podmienok definovaných zákonom oslobodený v tomto roku od zdravotného poistenia, v nasledujúcich rokoch bude oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb a následne má byť oslobodený aj od sociálnych odvodov.
Oslobodenie od zdravotných odvodov má byť aj pri 14. plate v tomto roku, taktiež má byť následne oslobodený od dane z príjmov a od roku 2020 má byť oslobodený od sociálnych odvodov. Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh Radovana Baláža (SNS), ktorým sa čiastočné oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov bude vzťahovať aj na zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe.
Zrušenie oslobodenia od sociálnych odvodov
Sociálna poisťovňa informuje, že od roku 2021 už nie je výplata 13. alebo 14. platu oslobodená od platenia sociálnych odvodov. V praxi to znamená, že 13. a 14. plat sa započítavajú do vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na účely platenia poistného.
Do 31. decembra 2020 platilo, že 14. plat, vyplatený v roku 2019 alebo 2020, nebol najviac do výšky 500 eur súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a od platenia sociálnych odvodov bol oslobodený. K zmene - zrušeniu oslobodenia od platenia poistného - došlo na základe novely zákona o sociálnom poistení a novely zákona o dani z príjmov od 1. januára 2021.
Názory a kritika
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) verí, že dobrovoľnosť vyplácania týchto platov zostane a nezmení sa tento parameter pred voľbami. Koaliční poslanci strany SNS predložia do parlamentu návrh na zavedenie 13. a 14. platu vo firmách.
Návrh má spresniť aj postupné oslobodenie týchto platov od odvodov, vyplácanie bude na dobrovoľnej báze. Parlament sa má návrhom SNS zaoberať na aktuálnej schôdzi, ktorá štartuje popoludní.
K zmenám má ešte výhrady Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. "Verím, že táto novela Zákonníka práce ozaj privedie zamestnávateľov k väčšej motivácii vyplácať 13 a 14. plat. Vyslovili sme však nesúhlas s niektorými zmenami. Mrzí nás, že zostala dobrovoľnosť. Našou veľkou výhradou je tiež to, že 13. a 14. plat sa nemá zarátať do priemeru pre náhrady príjmu," upozornil prezident KOZ SR, ktorý poukázal na to, že vo firmách sú uzatvorené kolektívne zmluvy, ktoré už obsahujú 13. a 14. platy.
"Hneď ako by sa 13. a 14. plat nezarátaval do priemeru, títo ľudia prídu v prípade dovoleniek, v prípade akejkoľvek náhrady príjmu o peniaze," podotkol Kollár. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tiež návrh podporuje, malo výhrady len k vyčísleniu vplyvov týchto zmien.