Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako práceneschopnosť, je obdobie, počas ktorého zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V tomto článku sa zameriame na to, kto má na Slovensku právomoc ukončiť PN, aké sú s tým spojené zmeny a aké to má dopady na pacientov a systém zdravotnej starostlivosti.
Kto môže rozhodnúť o ukončení PN?
O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Nové právomoci posudkových lekárov od roku 2025
Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá priniesla zásadnú zmenu: právomoc ukončiť PN majú aj posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Táto zmena vyplýva zo zákona č. 360/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Do tohto dátumu mali posudkoví lekári len možnosť navrhnúť ošetrujúcemu lekárovi ukončenie péenky, pričom konečné rozhodnutie bolo v jeho právomoci. Podľa novej legislatívnej úpravy môže posudkový lekár priamo ukončiť dočasnú PN.
Dôvody a ciele zavedenia zmeny
Sociálna poisťovňa dlhodobo upozorňovala na potrebu tejto legislatívnej zmeny. Cieľom je zabrániť zneužívaniu dočasnej pracovnej neschopnosti a zabezpečiť, že pracovná neschopnosť bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska. Ministerstvo práce prišlo s týmto opatrením, aby obmedzilo zneužívanie práceneschopnosti. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) argumentoval rozdielmi v dĺžke PN medzi Slovenskom a Českom, ako aj medzi jednotlivými okresmi na Slovensku.
Nová legislatíva zabezpečuje spravodlivosť a integritu systému dočasnej pracovnej neschopnosti, chráni verejné zdroje a zvyšuje dôveru v zdravotnícky systém. Odborný dohľad posudkových lekárov poskytuje garanciu, že dočasná pracovná neschopnosť bude uznávaná a ukončovaná na základe objektívnych a odborných kritérií, čo prispieva k celkovej efektivite a spravodlivosti systému. Zámer je eliminovať prípady neodôvodneného trvania dočasných pracovných neschopností a tým docieliť účelnejšie vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Napríklad vlani Slováci maródovali v priemere 46 dní, zatiaľ čo Česi strávili na PN-ke len 31 dní.
Ako prebieha ukončenie PN posudkovým lekárom?
Podľa novej právnej úpravy môže posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, napríklad „na požiadanie pacienta“, alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca.
Písomná žiadosť posudkového lekára a elektronický záznam
Keďže posudkový lekár nie je v zmysle zákona osobou oprávnenou zaznamenávať údaje do elektronickej zdravotnej knižky občana, nemôže vykonať elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto nová úprava ustanovuje, že v prípade, ak posudkový lekár práceneschopnosť ukončí, elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorí ošetrujúci lekár na písomnú žiadosť posudkového lekára. Táto žiadosť musí mať písomnú formu - iba vtedy vzniká ošetrujúcemu lekárovi povinnosť jej vyhovieť. Táto povinnosť sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení DPN, táto skutočnosť sa zaznamenáva v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Avšak záznam o ukončení v elektronickej zdravotnej knižke musí urobiť ošetrujúci lekár daného pacienta, ktorý by ho o tom mal informovať ešte predtým, ako péenku oficiálne ukončí.
Štatistiky a prvé dopady
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr uviedol, že od začiatku roka posudkoví lekári ukončili už desiatky péeniek. „Za prvý kvartál tohto roku evidujeme 203 dočasných pracovných neschopností, ktoré boli ukončené posudkovým lekárom. Neočakávame však plošné využívanie tohto oprávnenia spôsobom, že by nahrádzali kompetencie ošetrujúcich lekárov, ktorí môžu ukončovať PN naďalej. V mnohých prípadoch lekár ukončí po konzultácii PN dobrovoľne a nie je potrebné aktívne využiť oprávnenie ukončiť ju posudkovým lekárom,“ vysvetľuje M. Kontúr. Za január a február klesol počet péeniek medziročne o 11 až 15-tisíc. „Pokles je výsledkom legislatívnej zmeny a účelne vynaloženej kontrolnej činnosti posudkových lekárov,“ tvrdí Kontúr.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.
Ako funguje ePN?
- Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské.
- Nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské.
- Neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Zmeny od roku 2026
Od začiatku roka 2026 sa má výrazne sprísniť postup pri opätovnom vystavovaní PN po zásahu Sociálnej poisťovne. Od januára 2026 bude možné vystaviť novú dočasnú pracovnú neschopnosť do siedmich pracovných dní od jej ukončenia posudkovým lekárom len so súhlasom Sociálnej poisťovne. Zmena má zabrániť praxi, keď sa krátko po ukončení práceneschopnosti, bez preukázateľnej zmeny zdravotného stavu, začínala ďalšia PN. Nové pravidlá od roku 2026 tak dopĺňajú systém kontroly o ďalší krok. Podľa znenia zákona má súhlas posudkového lekára pokryť najmä obdobie siedmich pracovných dní, keď sa v praxi najčastejšie objavovalo rýchle nadväzovanie novej PN po ukončení tej predchádzajúcej.
Predĺženie obdobia vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom
Na sprísnenie pravidiel pri opätovnom vystavovaní PN nadväzuje aj ďalšia výrazná zmena, ktorá sa dotkne vyplácania nemocenských dávok. Od 1. januára 2026 sa predĺži obdobie, počas ktorého bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Namiesto doterajších 10 dní pôjde po novom až o 14 dní. Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa. Táto úprava je súčasťou konsolidačného balíka, ktorý schválili poslanci parlamentu a ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2026. Nové pravidlá sa budú vzťahovať výlučne na práceneschopnosti, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025.
| Obdobie PN | Súčasný stav (do 31.12.2025) | Nový stav (od 1.1.2026) |
|---|---|---|
| Dni 1-3 | Zamestnávateľ (25% z VZ) | Zamestnávateľ (25% z VZ) |
| Dni 4-10 | Zamestnávateľ (55% z VZ) | Zamestnávateľ (55% z VZ) |
| Dni 11-14 | Sociálna poisťovňa (55% z VZ) | Zamestnávateľ (55% z VZ) |
| Od 15. dňa | Sociálna poisťovňa (55% z VZ) | Sociálna poisťovňa (55% z VZ) |
Práva a povinnosti počas PN
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.
Liečebný režim a kontroly
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Kritika a možnosti odvolania
Ešte predtým, než začala platiť nová legislatíva, kritizoval nové pravidlá ukončovania PN verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Tvrdil, že systém pri ukončovaní dočasnej práceneschopnosti zlyháva. Pacient sa podľa neho nevie domôcť spravodlivosti, keď s rozhodnutím lekára nesúhlasí. Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej by posudkoví lekári mali dávať pozor najmä na to, aby diagnózy pacientov nepodceňovali a v prípade potreby sa poradili aj so špecialistom.
Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské. Svoje odvolanie “proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské“ doručte písomne priamo Sociálnej poisťovni.