Kto chytá v žite: Nadčasový román o hľadaní identity a kritike spoločnosti

Román Kto chytá v žite (v origináli The Catcher in the Rye) od amerického autora Jeromea Davida Salingera patrí k nadčasovým dielam, ktoré rezonujú s čitateľmi už niekoľko generácií. Príbeh šestnásťročného Holdena Caulfielda, ktorý prežíva krízu identity a hľadá svoje miesto v spoločnosti, je dodnes aktuálny a podnecuje k zamysleniu nad hodnotami a ideálmi moderného sveta.

Autor a kontext diela

Jerome David Salinger (1919 - 2010) bol americký prozaik, ktorý sa narodil v New Yorku. Študoval na New York University a absolvoval aj vojenskú akadémiu v Pensylvánii. Aktívne sa zapojil do 2. svetovej vojny, bojoval na európskom západnom fronte. Po skončení vojny sa venoval literárnej tvorbe. Salinger sa radí medzi spisovateľov, ktorí do svetovej literatúry priniesli hovorovú reč a študentský slang povýšil na literárny jazyk.

Román bol prvýkrát publikovaný v roku 1951 a okamžite vyvolal búrlivé reakcie. Niektorí ho oslavovali pre jeho autenticitu a otvorenosť, iní ho odsudzovali pre vulgarizmy a kritický pohľad na spoločnosť.

Dielo je zasadené do povojnového obdobia v Amerike, kedy sa spoločnosť začala orientovať na konzum a materiálne hodnoty. Autor dielom priblížil stav, v ktorom sa nachádzala spoločnosť v období po 2. svetovej vojne. Táto zmena priniesla so sebou stratu ideálov a dezilúziu, najmä pre mladú generáciu, ktorá sa ťažko vyrovnávala s novými pravidlami a hodnotami. Reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2. svetovej vojne, na orientáciu na konzum, výrobu, a tým devastáciu ľudskej duše a prírody. Ako prví zažívajú dezilúziu bývalí frontoví vojaci a po nich ich bratia - nasledujúca generácia.

Charakteristika diela

Kto chytá v žite je román, ktorý využíva pikareskný postup - motív putovania, striedanie miesta deja, stretávanie mnohých ľudí, prítomnosť humoru. Rovnaký postup bol využitý vo viacerých amerických literárnych dielach z konca štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia. Holdenovo putovanie nie je zapríčinené pocitom voľnosti, túžbou po zmene, skôr sa točí v pomyselnom kruhu.

Román sa člení na 26 kapitol označených číslami. Autor využil retrospektívny kompozičný postup - príbeh je rozprávaním Holdena v 1. os. sg. s odstupom jedného roka. Rozprávač je subjektivizovaný (nespoľahlivý).

Atraktivite diela napomáha živý, humorný jazyk a prítomnosť vtipných dialógov. Holdenovo rozprávanie nie je len akýmsi suchým, monolitným rozpovedaním jeho zážitkov, ale reprodukuje dialógy a komentuje konanie postáv, ich reakcie a prejavy. Autor sa radí medzi spisovateľov, ktorí do svetovej literatúry priniesli hovorovú reč (využíva frazeologizmy, napr. byť plonk - nemať žiadne peniaze, v diele sú prítomné aj viaceré vulgarizmy) a slangové výrazy (napr. psina, vyliať - prepustiť, štigro - šťastie). Názov diela je narážkou/alúziou (poznámka. alúzia - v literárnom diele nepriamy odkaz na určitý kontext, napr. na báseň Roberta Burnsa "Comin' Thro' the Rye").

Jazyk a štýl

Jazyk románu Kto chytá v žite je charakteristický svojou hovorovosťou, autenticitou a expresívnosťou. Salinger používa bohatý slang, vulgarizmy a frazeologizmy, ktoré sú typické pre reč mladých ľudí. Tento štýl jazyka prispieva k uveriteľnosti Holdenovho rozprávania a umožňuje čitateľovi lepšie sa vcítiť do jeho sveta. Okrem hovorového jazyka Salinger využíva aj prvky irónie a sarkazmu, ktoré sú pre Holdena typické. Holden často kritizuje svet dospelých a ich hodnoty, pričom používa ironické poznámky a sarkastické komentáre.

Hlavné postavy

• Holden Caulfield: Hlavná postava, šestnásťročný chlapec, ktorý je vylúčený zo školy Pencey. Je to citlivý a inteligentný mladík, ktorý sa však nedokáže prispôsobiť svetu dospelých, ktorý vníma ako falošný a pokrytecký. Holden je osamelý, stratený, akoby nepatril do tohto sveta. Svetobôlne pocity sú umocnené zármutkom nad stratou milovaného brata Allieho. Chce dospieť, chce vstúpiť do sveta dospelých, no zároveň ten svet nenávidí. Sklame sa v ľuďoch. Nedokáže sa prispôsobiť pretvárke tohto sveta. Pociťuje taký tlak a stres, že ho to doženie až do umorenia, dostáva sa na pokraj svojich psychických síl. Holden prežíva krízu v tom najhoršom možnom čase - v období dospievania. V období, keď prechádza psychickými i sociálnymi zmenami. Zaujíma sa o dievčatá, no nie je ešte zrelý a pripravený na sexuálny vzťah. Neznáša násilie, bitky, považuje sa za pacifistu. Vonku je poriadna zima, Holden ochorie. Neskôr sa lieči v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh, odkrýva svoju minulosť. Nechce hovoriť o tom, čo bude potom, keď odíde zo sanatória.
• Phoebe Caulfieldová: Holdenova mladšia sestra, ktorú nadovšetko miluje. Phoebe je vtipná, píše romány, nie je spokojná so svojím stredným menom, a preto si stále vymýšľa nové. Sestra je preňho jedinečným, neskazeným človekom. Bezvýhradne ju miluje a ona miluje jeho. Smúti pre jeho neúspech. Nechce mu dovoliť, aby odišiel bez nej.
• Allie Caulfield: Holdenov zosnulý brat, na ktorého s láskou spomína. Bol mimoriadne inteligentný a veľmi milý, Holden ho mal veľmi rád. Ona rozumela tomu, že Holdena trápi smrť ich brata, aj ona ho mala veľmi rada, no teraz je mŕtvy. Bola ešte dieťa, so svojím detským rozumom dokázala prijať jeho smrť ako skutočnosť, ako niečo, čo sa nedá zmeniť. Holden vyčíta ľuďom, že po smrti svojho blízkeho naňho hneď zabudnú. Správajú sa povrchne, nie sú úprimní, svoje city len predstierajú.
• D.B.: Holdenov starší brat, ktorý pracuje v Hollywoode ako scenárista. Holden ho obviňuje z toho, že sa predal komerčnému úspechu. Zapojil sa do druhej svetovej vojny. Proti armáde pociťoval oveľa väčší odpor ako proti samotnej vojne. Je úspešným spisovateľom, je bohatý, kúpil si nové auto. Úspech ho zmenil.
• Stradlater: Holdenov spolubývajúci, ktorý je obľúbený u dievčat. Holden ho vníma ako povrchného a sebeckého. Vyniká krásou, citový život vníma ako flirt. Chce si získať povesť lámača sŕdc. Na prvé miesto kladie pôžitok a nie lásku. V HC sa vytvorí voči nemu pocit hnusu. Dochádza k bitke, pretože S si začne s HC dávnou láskou JANE, uvedomuje si, že sa stane jednou s jeho mnohých. HC sa obáva, že jej ublíži a využije ju.
• Ackley: Holdenov spolužiak, ktorý je neobľúbený a spoločensky neohrabaný. Bol čudák, nedbal o hygienu, všade chcel byť, všetko chcel vedieť, bol neodbytný.
• Jane Gallagherová: Dievča, s ktorým Holden prežil pekné chvíle počas leta. Holden ju vníma ako nevinnú a úprimnú. Mala otca opilca a často bola smutná. Bývala blízko pri nich a jej pes prechádzal do Holdenovej záhrady. Holdenova matka to nerada videla. Považovala Jane a jej matku za povýšenecké. Holden je bránil. S Jane zažil nesmelú prvú lásku, takmer sa naozaj pobozkali, ale z toho zišlo. Hrávali celé hodiny dámu, ale Jane si figúrku dámy šetrila, nikdy s ňou nepotiahla.
• Sally Hayesová: Dievča, s ktorým Holden chodí na rande. Holden ju vníma ako povrchnú a materialistickú. Namyslené snobské dievča, ktoré strávi s Holdenom popoludnie v divadle a na klzisku, Holden jej navrhol, aby s ním odišla preč.
• Profesor Antolini: Holdenov bývalý učiteľ, ktorý sa mu snaží pomôcť. Holden k nemu vzhliada, ale nakoniec sa v ňom sklamá.

Téma a idea diela

Téma románu je zameraná na tri dni zo života Holdena, ktoré prežil v New Yorku, keď ho vyhodili zo školy. Holden Caulfield začína rozprávať svoj príbeh odo dňa, ako odchádzal z Pencey, súkromnej strednej školy v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Bolo práve v sobotu, keď sa hral futbalový zápas so Saxon Hallom, čo znamenalo na tej škole veľa. Bolo počuť veľký rev domácich. Dievčat tam nebolo veľa, lebo len štvrtáci si mohli doviesť dievčatá. Jemu sa najviac páčilo, že sa nevychvaľovala, že jej otec je riaditeľ, lebo asi vedela, že je to veľký špinavec a farizej.

Hlavnou ideou diela je hľadanie a nachádzanie ľudských hodnôt v spoločnosti, ktorá sa od nich odkláňa. Amerika už dávno nepredstavuje idylický a bezpečný svet - pokojné žitné pole, v ktorom môžu deti vyrastať v harmónii. Deti sú budúcnosťou spoločnosti a Holdenovi záleží, aby sa im nič nestalo. Chce zachraňovať deti rútiace sa do priepasti, ktorá na nich číha v tomto žitnom poli. Holden má rád malé deti, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou - chce byť tým „kto chytá v žite“, záchrancom, ktorý nedovolí deťom hrajúcim sa v žitnom poli (v ich detskom svete) spadnúť do priepasti, symbolizujúcej falošný svet dospelých, ktorý on už zbadal.

Holden si v jednom kuse predstavuje, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ani jedinkého dospelého, myslím teda okrem neho. A vie, čo musí robiť? Musí chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumie, ak uteká a nedíva sa, kde beží, on musí odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by robil od rána do večera.

Dej románu

Rozprávanie príbehu začína dňom vylúčenia Holdena zo školy zvanej Pencey. Holden to tu z duše nenávidel, podľa neho tu boli samí kreténi a hlupáci, ktorí za nič nestáli. Po veľmi nepeknej roztržke so spolubývajúcim Stradlaterom sa rozhodol školu opustiť skôr. Mal odísť až v stredu, ale odišiel už v nedeľu. Odišiel do New Yorku, kde aj býval, ale domov chcel prísť až v stredu, lebo jeho rodičia by to asi neprežili. A tu začínajú tri dni plné dobrodružstva.

Holden sa potĺka ulicami New Yorku, navštevuje bary, stretáva sa s rôznymi ľuďmi. Opakuje sa motív jeho úvahy o kačiciach v Central Parku, ktoré v zime zamrznú. Nechápe, kam sa podeli a ako prežili. Toto opakované zamýšľanie sa nad osudom kačíc na zamrznutom jazere a ich záchrany dostáva hodnotu symbolu.

Počas svojho putovania sa stretáva so svojou bývalou priateľkou Sally Hayesovou, s ktorou sa nakoniec poháda. Odmieta aj sexuálne služby prostitútky, s ktorou sa chcel len porozprávať. Namiesto aby priznal, že dospelosť ho straší a že sa jej obáva, vymyslí si, že svet dospelých je plný pokrytectva, neosobnosti, klamstva, honby za peniazmi, zatiaľ čo svet detí je svetom nevinnosti, zvedavosti a cti.

Nakoniec sa rozhodne navštíviť svoju sestričku Phoebe, ktorú nadovšetko miluje. Prišiel v noci, aby mal istotu, že rodičia nie sú doma. Phoebe ho však rýchlo odhalí a vyčíta mu jeho neúspechy. Holden jej povie o svojom pláne odísť preč a žiť v chatke. Požičia si od nej peniaze a odíde. Prenocuje u svojho bývalého učiteľa angličtiny, profesora Antoliniho, ktorý sa mu snaží poradiť. Po tom, ako Holden ujde od profesora, rozhodne sa navždy odísť a kúpiť si chatu ďaleko v horách. Chce sa rozlúčiť so sestrou, no tá príde s kufrom a chce ísť s ním. Nakoniec neodišiel ani jeden ani druhý a zostali pekne doma.

Kniha končí slovami: „Nikdy nikomu o nikom nerozprávajte, lebo vám bude potom každý chýbať.“ Autor opisuje život neúspešného chlapca, ktorý to všetko berie s rezervou a aj keď ho už z viacerých škôl vyhodili, vždy vstane a ide ďalej.

Interpretácia diela

Kto chytá v žite je román o dospievaní, hľadaní identity a kritickom pohľade na spoločnosť. Holden Caulfield je postava, s ktorou sa mnohí mladí ľudia dokážu stotožniť, pretože prežíva podobné pocity neistoty, osamelosti a odcudzenia.

Román odhaľuje nedostatky medziľudských vzťahov. Autor chce týmto dielom povedať, aby sa ľudia správali prirodzene, zmenili sa a nezaujímali sa len o seba. Táto kniha sa nesnaží ukázať ideálneho človeka. Holden strieda školy, niekedy ani nepočká, kým ho vyhodia pre neprospech, hoci je mimoriadne talentovaný. Nevie sa prispôsobiť pretvárke, hrubosti, chce byť dospelým a zároveň nenávidí svet dospelých. Nemá silu poslušne a slepo ísť za kariérou, túži po slobode láske a po sexuálnych skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Okrem rodičov pozná len učiteľov a vo väčšine prípadov ho sklamú. Pocit stratenosti a osamelosti umocňuje osobný smútok nad stratou brata Allieho.

Holden ešte chce žiť spoločne so všetkými, nie izolovane v komunite ľudí s rovnakým životným štýlom, ako napr. beatnici. Preto bolestne prijíma správanie dospelých, ktorí sa ženú za úspechom a majetkom, ktorí bohatnú na zachraňovaní ľudí a nezachraňujú ľudí preto, lebo je to správne a spravodlivé. Vyčíta im, že ľudia, ktorých mali radi a ktorí zomreli, sú príliš rýchlo zabudnutí. Chodia na cintoríny ako na piknik, bez lásky v srdci. Jemu ešte záleží na stave sveta aj kvôli milovanej sestričke Phoebe a všetkým deťom. Nechce byť zbytočný, chce nad strmým útesom v žitnom poli zachytávať malé deti, aby nespadli do priepasti. Cíti, že Amerika už dávno nie je vlniacim sa, pokojným žitným poľom, bezpečným pre deti, ktoré miluje. Chce, aby niekto myslel na symbolické kačičky v newyorskom mestskom parku, keď príde zima a mráz.

Holden kritizuje svet dospelých, pretože je v ňom plno pretvárky, neúprimnosti, falošnosti, túžby po majetku, po peniazoch, plné ľahostajnosti - ľudia veľmi rýchlo zabúdajú. Napríklad, jeho otec bol advokát a Holden uvažuje o tomto povolaní, že by mohlo byť pekné, keby ho advokáti robili naozaj preto, aby pomáhali ľuďom. Ďalej kritizuje aj snobstvo - napr. riaditeľ školy v Elkton Hills síce podal ruku každému rodičovi, ale rozpráva sa len s tými, na ktorých bolo vidno, že sú bohatí, doslova sa im vtieral. Holden chodil už na 4. Kritizuje aj svojich rovesníkov, kvôli ich prioritám, aj oni už boli „obeťami“ konzumného spôsobu života: rozprávali sa stále o rugby a o autách, alkohole, sexe a babách. V tom bare stretáva 3 dievčatá, ktoré obdivujú slávnych hercov, mužov a bolo to ich zmyslom života, a nad nimi híkať.

Román Kto chytá v žite otváral nové obzory dnešným päťdesiatnikom v 60. rokoch a patrí do prúdu amerických „záchranárskych“ či „spasiteľských“ diel.

Vplyv a odkaz diela

Kto chytá v žite mal obrovský vplyv na americkú a svetovú literatúru. Román sa stal kultovou knihou pre mladú generáciu a ovplyvnil mnohých spisovateľov a umelcov. Jerome David Salinger bol známy svojou samotárskou povahou a striktne sa vyhýbal mediálnej pozornosti. Dával si veľký pozor na svoje autorské práva, čo sa potvrdilo aj v prípade pokusu o vydanie nepriameho pokračovania románu s názvom 60 Years Later: Coming Through the Rye, ktorého vydanie bolo súdom zakázané.

Kniha bola od začiatku kontroverzná hlavne kvôli vulgarizmom, vykreslenej sexualite a hnevu dospievajúcej mládeže. Napriek tomu, alebo možno práve preto, zostáva Kto chytá v žite relevantným dielom, ktoré oslovuje mladých čitateľov i dnes.

tags: #kto #chyta #v #zite #diskusny #prispevok