Slabozrakosť je stav, ktorý sa nedá napraviť okuliarmi ani operáciou. Je natoľko závažná, že sťažuje každodenné činnosti.
Slabé videnie môže zahŕňať rôzne typy zrakových porúch; nielen krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť, ale aj stratu periférneho videnia, slepú škvrnu alebo rozmazané videnie. Slabé videnie nie je úplná slepota - časť zraku zostáva.
Krátkozrakosť, alebo myopia, je refrakčná chyba oka, pri ktorej človek vidí dobre na blízko, ale má problémy s videním do diaľky. Hoci krátkozrakosť sama osebe nemusí znamenať invaliditu, v niektorých prípadoch môže viesť k závažným komplikáciám, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť vykonávať bežné denné činnosti a viesť k žiadosti o invalidný dôchodok.
Krátkozrakosť vzniká, keď sa svetlo dopadajúce do oka nezameriava priamo na sietnicu, ale pred ňou. To spôsobuje, že vzdialené objekty sa javia rozmazane. Medzi faktory, ktoré prispievajú ku krátkozrakosti, patria genetika, prostredie a nadmerná námaha očí pri práci na blízko, napríklad pri čítaní alebo používaní digitálnych zariadení.
Príčiny a klasifikácia slabozrakosti
Oftalmológ môže diagnostikovať vašu poruchu zraku pomocou rôznych testov zraku. Povie vám, o aký problém ide, aká je jeho závažnosť a či je liečiteľný alebo nie. Štandardným testom zrakovej ostrosti je Snellenova očná tabuľka. Meria jasnosť vášho videnia na vzdialenosť 20 metrov od objektu. Ak je vaše skóre 20/70, znamená to, že vaše videnie na 20 stôp je ako normálne videnie na 70 stôp. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje toto skóre ako stredne ťažkú poruchu zraku alebo stredne ťažkú slabozrakosť.
Nie je to však jediné skóre, ktoré oční špecialisti posudzujú. Ďalšie typy testov merajú iné aspekty vášho zraku. Napríklad test zorného poľa meria rozsah vášho videnia zo strany na stranu. Niektorí ľudia majú v testoch zraku nízke skóre, ale svoju poruchu sú schopní korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo operáciou. Ak sa vďaka týmto zákrokom vaše výsledky v testoch zvýšia, nemáte slabé videnie.
Medzi bežné očné ochorenia, ktoré môžu viesť k slabozrakosti, patria:
- Makulárna degenerácia. Toto ochorenie spôsobuje postupnú stratu centrálneho videnia. V centrálnom zornom poli sa vám môže vytvoriť rozmazaná alebo slepá škvrna.
- Sivý zákal. Sivý zákal je ďalším bežným očným ochorením s vekom spojeným. Katarakta je zákal na očnej šošovke.
- Glaukóm. Glaukóm je progresívne ochorenie, ktoré poškodzuje váš zrakový nerv. Zvyčajne najskôr postihuje periférne videnie a nočné videnie.
- Retinopatia súvisiaca s cukrovkou. Toto ochorenie spôsobuje, že krvné cievy vo vašom oku prepúšťajú tekutiny, ktoré vytvárajú tlak na sietnicu a časom ju poškodzujú.
- Retinopatia predčasne narodených detí. U detí narodených predčasne a liečených inkubátorom sa môžu vyvinúť abnormálne cievy v sietnici.
- Amblyopia (lenivé oko). Amblyopia je vrodená vada, ktorá spôsobuje rozmazané videnie na jednom oku.
- Refrakčné chyby. Refrakčné chyby ovplyvňujú tvar oka a spôsobujú krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť.
- Trachóm. Trachóm je bakteriálna infekcia, ktorá môže podráždiť a poškodiť vaše oči.
- Strabizmus (nesprávne nastavené oči). Strabizmus je problém so svalmi, ktoré ovládajú pohyby vašich očí a ich nastavenie.
- Nystagmus. Tento stav spôsobuje rýchle, nekontrolovateľné pohyby očí, ktoré môžu znemožniť zaostrenie zraku.
- Retinitis pigmentosa. Retinitis pigmentosa označuje skupinu dedičných očných ochorení, ktoré zabraňujú správnemu fungovaniu sietnice.
- Hypertenzná retinopatia. Chronický vysoký krvný tlak môže narušiť prietok krvi do vašich orgánov vrátane sietnice.
- Odlúčenie sietnice. Tento nebolestivý, ale závažný stav spôsobuje, že sa vaša sietnica oddeľuje od tkanív, ktoré ju podopierajú, a stráca prívod krvi.
- Atrofia zrakového nervu. Atrofia zrakového nervu spôsobuje, že váš zrakový nerv postupne chátra (odumiera).
- Poranenia oka. Traumatické poranenie oka môže spôsobiť trvalé poškodenie, najmä ak sa nerozpozná alebo nelieči hneď.
- Poranenia mozgu. Traumatické poranenie hlavy alebo mozgová príhoda môžu spôsobiť poškodenie mozgu, ktoré ovplyvní vaše videnie.
- Nedostatok vitamínu A. Vitamín A je pre váš zrak veľmi dôležitý. Ak ho nemáte dostatok v strave alebo ho vaše telo nedokáže dostatočne absorbovať, môže to spôsobiť stratu zraku.
- Rakovina oka. Všetky formy rakoviny oka sú veľmi zriedkavé, ale môžu spôsobiť stratu zraku.
Prijatie tejto diagnózy môže byť ťažké, najmä ak ste nevedeli, že vám hrozí nezvratná strata zraku. Pravdepodobne budete mať celý rad reakcií, od šoku a zmätku až po otupenie, popieranie, hnev alebo smútok.
Komplikácie krátkozrakosti a ich vplyv na invaliditu
Hoci mierna krátkozrakosť sa dá zvyčajne korigovať okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami, vysoká krátkozrakosť (nad -6 dioptrií) môže zvýšiť riziko vzniku vážnych očných komplikácií, ktoré môžu viesť k invalidite. Medzi tieto komplikácie patria:
- Odchlípenie sietnice: Ide o stav, pri ktorom sa sietnica oddelí od cievnatky, vrstvy tkaniva, ktorá ju vyživuje. V takýchto prípadoch môže byť osoba s ťažkou krátkozrakosťou a jej komplikáciami považovaná za invalidnú a môže mať nárok na invalidný dôchodok.
Závažné zníženie zrakovej ostrosti aj s korekciou (okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami) môže byť dôvodom na uznanie invalidity. Zorné pole je oblasť, ktorú človek vidí, keď sa pozerá priamo pred seba. Zúženie zorného poľa môže obmedziť schopnosť orientácie a pohybu, čo môže byť tiež dôvodom na uznanie invalidity. Prítomnosť závažných komplikácií, ako sú odchlípenie sietnice, glaukóm, katarakta alebo makulárna degenerácia, môže výrazne zhoršiť zrak a viesť k invalidite. Posudzuje sa, ako závažne obmedzuje zhoršený zrak schopnosť vykonávať prácu, učiť sa, starať sa o seba a vykonávať iné bežné denné činnosti.
Nárok na invalidný dôchodok
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať.
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:
- menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
- najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
- najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
- najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
- najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
- najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
- najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Žiadate o dávky v invalidite? Pozrite si toto ako prvé!
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali. Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.
Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Možnosti korekcie a liečby krátkozrakosti
Existuje niekoľko možností korekcie a liečby krátkozrakosti, ktoré môžu zlepšiť zrak a znížiť riziko komplikácií:
- Okuliare a kontaktné šošovky: Sú najbežnejšou metódou korekcie krátkozrakosti. Okuliare a kontaktné šošovky pomáhajú správne zaostriť svetlo na sietnicu.
- Laserové operácie očí: Laserové operácie menia tvar rohovky, aby sa zlepšilo zaostrovanie svetla na sietnicu. Tieto operácie môžu byť účinné pri korekcii krátkozrakosti, ale nie sú vhodné pre každého.
- Ortokeratológia (Ortho-K): Ide o nosenie špeciálnych tvrdých kontaktných šošoviek počas spánku, ktoré dočasne menia tvar rohovky a umožňujú jasné videnie počas dňa bez okuliarov alebo kontaktných šošoviek.
- Liečba komplikácií: Ak sa vyvinú komplikácie krátkozrakosti, ako napríklad odchlípenie sietnice, glaukóm alebo katarakta, je dôležité podstúpiť včasnú a adekvátnu liečbu, aby sa predišlo ďalšej strate zraku.
Najlepším spôsobom, ako zabrániť trvalej strate zraku, je dodržiavať pravidelné očné prehliadky a okamžite navštíviť svojho lekára, ak si všimnete niečo nezvyčajné. Nie každého so slabým zrakom trápia rehabilitačné služby, ale väčšina ľudí by z nich mohla mať veľký úžitok.
