Efektivita slovenských súdov je dlhodobo predmetom diskusií a potreba zmien v justícii je nesporná. Jedným z kľúčových aspektov zlepšenia efektivity je aj optimalizácia usporiadania súdov, vrátane špecializácie sudcov a efektívneho riešenia súdnych sporov. Tieto otázky sa dotkli aj usporiadania súdov, pričom bolo zrušených desať okresných súdov k 1. januáru 2005. Potreba zlepšiť efektivitu slovenských súdov je naliehavá, a preto je dôležité analyzovať konkrétne prípady a súdne pojednávania, ktoré môžu slúžiť ako príklad pri hľadaní riešení.
V tomto kontexte sa pozrieme na súdne pojednávanie týkajúce sa starobného dôchodku, ktoré prebehlo na Krajskom súde v Nitre. Ide o prípad navrhovateľa L. Y., ktorý sa domáhal starobného dôchodku proti Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave. Toto pojednávanie, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2011, poukazuje na komplexnosť posudzovania nárokov na dôchodkové zabezpečenie, najmä v kontexte medzinárodných zmlúv a predpisov.
Prípad starobného dôchodku na Krajskom súde v Nitre
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2011, č.k. 23Sd/70/2011-57. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. novembra 2011 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 20. januára 2011 v spojení s rozhodnutím z 31. marca 2011. Týmito rozhodnutiami bola navrhovateľovi priznaná suma starobného dôchodku vo výške 338,40 € mesačne s účinnosťou od 1. decembra 2010, ktorá bola neskôr zvýšená na 344,50 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2011. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bolo, že pri určení výšky starobného dôchodku musela Sociálna poisťovňa postupovať podľa právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území Slovenskej republiky.
Krajský súd pokladal za zákonný postup Sociálnej poisťovne, ktorá navrhovateľovi pre výšku starobného dôchodku zohľadnila obdobie dôchodkového poistenia získané od 1. januára 1993. Toto bolo odôvodnené tým, že jeho zamestnávateľom ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bola obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa o jeho diskriminácii vo výške starobného dôchodku, pretože za daného skutkového stavu Sociálna poisťovňa rovnako postupuje pri priznávaní starobných dôchodkov aj voči iným poberateľom. Preskúmavané rozhodnutia boli súdom pokladané za zákonné a vecne správne.
Krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nebol úspešný. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie.
Námietky navrhovateľa a stanovisko Sociálnej poisťovne
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že Sociálna poisťovňa aj krajský súd nesprávne posúdili sídlo zamestnávateľa ku dňu 31. decembra 1992. Tvrdil, že jeho zamestnávateľom k tomuto dňu bol Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, ktorý mal sídlo v Bratislave od 1. januára 1989 do dňa jeho výmazu z obchodného registra (29. júna 2001). Evidenčné listy sociálneho zabezpečenia za obdobie od 1. septembra 1975 až do 31. decembra 2004 vyhotovil Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava, divízia Slovtransgaz, právny nástupca štátneho podniku. Z tohto dôvodu sa doby zabezpečenia, ktoré dosiahol do 31. decembra 1992, nemohli považovať za doby dosiahnuté v Českej republike.
Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Argumentovala, že bolo dostatočne preukázané, že zamestnávateľom navrhovateľa, ktorý pracoval na prevádzke Kompresorovej stanice č. 4 v Nitre, bol Český plynárenský podnik, štátny podnik, Praha, ktorého organizačnou zložkou bol odštepný závod Tranzitný plynovod, Praha so sídlom v Prahe. Tento podnik existoval do 21. decembra 1993 a navrhovateľ bol 31. decembra 1992 v platnom pracovnoprávnom pomere k tomuto odštepnému závodu.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Zistil, že navrhovateľ 27. decembra 2010 požiadal o starobný dôchodok s účinnosťou od 1. decembra 2010. V žiadosti uviedol, že v deň rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (31. decembra 1992) vykonával zárobkovú činnosť na území Českej republiky pre zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Taktiež oznámil, že žiadosťou sa domáha priznania starobného dôchodku zo Slovenskej republiky a súčasne aj z Českej republiky.
Česká správa sociálního zabezpečení, Praha, v prílohe k svojmu vyjadreniu z 13. mája 2011 predložila Sociálnej poisťovni formulár E 205 CZ, podľa ktorého navrhovateľ získal do 31. decembra 1992 doby dôchodkového poistenia. V zmysle podmienok uvedených v článkoch 11 a 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal k 1. januáru 1993 na území Slovenskej republiky, sa považujú za doby poistenia v Českej republike.
Česká správa sociálního zabezpečení, Praha, rozhodnutím z 3. októbra 2010 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 8 475 Kč mesačne a od januára 2011 vo výške 8 791 Kč mesačne. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ splnil dobu poistenia potrebnú pre nárok na dôchodok bez prihliadnutia k dobám poistenia získaných podľa právnych predpisov iných členských štátov. V slovenskom dôchodkovom poistení navrhovateľ od 1. septembra 1975 získal 6 360 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (62 rokov, ak zákon neustanovuje inak). Sociálna poisťovňa po zistení, že navrhovateľ splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, priznala mu tento dôchodok v sume 338,40 € mesačne s účinnosťou od 1. decembra 2010. Podľa názoru odvolacieho súdu Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s medzinárodnou zmluvou a nemožno jej vytýkať, že pre dôchodkové účely zhodnotila len doby zamestnania, ktoré získal od 1. januára 1993. Navrhovateľ nepredložil ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz o tom, že ku dňu rozdelenia ČSFR, t.j. 1. decembra 1992, mal zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil nezákonnosť preskúmaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Ako vypočítať dávky sociálneho zabezpečenia [3 jednoduché kroky]
Tento prípad ilustruje, aké dôležité je správne posúdenie obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením Československa a aký vplyv majú medzinárodné zmluvy na priznávanie dôchodkov. Efektívnosť súdneho konania a presné aplikovanie právnych predpisov sú kľúčové pre spravodlivé rozhodnutia v oblasti sociálneho zabezpečenia.
tags: #krajsky #sud #nitra #pojednavania #starobne #dochodky