Trestný čin podvodu je na Slovensku definovaný v § 221 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon). Ide o úmyselné konanie, pri ktorom páchateľ obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku. Dosiahne to tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, keďže základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov.
Kľúčové aspekty trestného činu podvodu
Uvedenie do omylu a omyl
Jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu je uvedenie poškodeného do omylu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu alebo využitia niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba alebo iného.
Najvyšší súd SR ustálil definíciu omylu, ktorá hovorí, že:
- Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou.
- Musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii.
Ak však osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rovnako je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť.
Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama osebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb na základe svojich životných skúseností a vedomostí inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka: "Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí." Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. S tým súvisí aj obvyklá miera opatrnosti, ktorá spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že ide o nepravdivé skutočnosti.
Spôsobenie škody a obohatenie
Ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu je spôsobenie škody na majetku. Objektom, proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa, je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho, či majetok je alebo nie je cudzí, je fakt, či patrí, resp. nepatrí páchateľovi výlučne. Ak teda majetok nepatrí páchateľovi, resp. mu nepatrí výlučne, ide o majetok cudzí. Pod majetkom možno zase rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva.
Škodou sa vo všeobecnosti rozumie ujma, ktorá má majetkovú povahu. § 124 Trestného zákona definuje škodu ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Na účely tohto zákona sa škodou rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv. obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 Trestného zákona je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi: buď páchateľ tým, že podviedol poškodeného, zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť.
Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva, že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo.
K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby.
Trestné sadzby za podvod
Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 Trestného zákona.
Tabuľka: Trestné sadzby pre trestný čin podvodu podľa výšky škody
| Výška škody | Trestná sadzba (odňatie slobody) | Klasifikácia činu |
|---|---|---|
| Malá škoda (prevyšujúca 266 €) | Až dva roky | Prečin |
| Väčšia škoda (desaťnásobok malej škody, t.j. 2 666 €) | Jeden až päť rokov | Prečin (postačuje konanie z nedbanlivosti) |
| Značná škoda (stonásobok malej škody, t.j. 26 600 €) alebo osobitný motív/závažnejší spôsob konania | Tri až desať rokov | Zločin |
| Škoda veľkého rozsahu (päťstonásobok malej škody, t.j. 133 000 €) alebo člen nebezpečného zoskupenia/krízová situácia | Až desať až pätnásť rokov | Zločin |
Príklady podvodného konania
Podvod pri pôžičke
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka "Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu." V praxi sa veritelia v prípade nevrátenia dlhu zo strany dlžníka obracajú so žiadosťou o pomoc na orgány činné v trestnom konaní.
V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú skutočnosť, a síce to, že trestné právo má povahu tzv. ultima ratio, čiže nejakej poslednej možnosti. Inak povedané, ak je možné sa svojho práva domôcť prostriedkami občianskeho, či obchodného práva, potom je veriteľ povinný využiť najskôr tieto prostriedky.
Trestného činu podvodu sa pri zmluve o pôžičke možno dopustiť len ak páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedel, že peniaze nevráti. K tomu ustálená judikatúra uvádza, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sa zo subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť vôbec, alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu (R 57/1978). Nestačí teda len skutočnosť, že páchateľ nevrátil požičané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote.
Podvod v reštaurácii
Trestný čin podvodu by mohol byť spáchaný aj v prípade návštevy reštaurácie, či iného podobného podniku, v ktorom by po využití služieb, či konzumácii jedla a nápojov zákazník nezaplatil. Aj tu by však bolo potrebné veľmi dôkladne skúmať, či zákazník takéto zariadenie navštívil už s úmyslom, že nezaplatí, resp. s vedomím, že nebude mať na zaplatenie, alebo či túto skutočnosť (že nemá dostatok peňazí na zaplatenie) zistil až na mieste. V prvom prípade by sa jednalo o podvod, s čím súhlasí aj Okresný súd Bratislava I:
"Objednaný tovar v podniku je zákazníkovi poskytnutý zamestnancom podniku dobrovoľne, pričom zamestnanec podniku koná v omyle ohľadne zaplatenia ceny zo strany zákazníka. Prevzatie objednaného tovaru v podniku zákazníkom (páchateľom) na základe jeho dobrovoľného poskytnutia nemôže napĺňať obsah pojmu „zmocnenie“ v zmysle znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Povaha služieb poskytovaných v obdobných podnikoch (pohostinské prevádzky a im obdobné prevádzky) je logicky založená na tom, že zamestnanec podniku po objednaní služby a tovaru zákazníkom vychádza z predpokladu, že za tento tovar a službu je zákazník schopný zaplatiť a že z jeho strany aj k zaplateniu príslušnej ceny dôjde. Ak tomu tak nie je, ide o uvedenie do omylu v tejto otázke, a to bez ohľadu na to, či sa zákazník výslovne k otázke zaplatenia ceny vyjadrí, alebo nie."
Na druhej strane, ak by zákazník náhle zistil, že nemá na zaplatenie a z podniku by odišiel, nejednalo by sa o podvod, pretože objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v úmyselnom konaní a vzhľadom na to, že úmysel by absentoval, nebol by naplnený jeden zo znakov trestného činu podvodu a k jeho spáchaniu by logicky dôjsť nemohlo.
Stáčanie kilometrov
V súčasnosti sa často hovorí o stáčaní kilometrov na vozidlách, či o potrebe zavedenia špeciálneho trestného činu, ktorý by pokrýval práve manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa účinnej právnej úpravy však stáčanie kilometrov môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Preukázaná manipulácia s tachometrom motorového vozidla pri jeho predaji predstavuje naplnenie znaku uvedenia do omylu, pretože počet najazdených kilometrov je pri predaji motorového vozidla jednou z podstatných skutočností určujúcich výšku jeho predajnej ceny. Cenu a atraktívnosť ojazdeného motorového vozidla určuje predovšetkým jeho technický stav, rok výroby a intenzita, s akou bolo používané predchádzajúcim majiteľom.
Aktuálne v politike
Úverový podvod
Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu, vymedzeným v § 222 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Objekt a podmienky
Objektom je tu, podobne ako pri klasickom podvode, cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok, z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku (§ 497 ObchZ.), kde sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle zákona č. 513/1991 Z.z. (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Na to, aby konanie páchateľa bolo trestným, je potrebné, aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru.
Trestné sadzby pre úverový podvod
Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda:
- Pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov.
- Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov.
- Pri spôsobení značnej škody je trest päť až dvanásť rokov.
- Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.
Špecifickým je odsek 2 § 222 Trestného zákona, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.
Príklad úverového podvodu
Súdny prípad ilustruje úverový podvod: Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky W uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297,- Eur. V úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a typ pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur. Keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.