Interrupcie v krajinách s obmedzeným alebo úplným zákazom

Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je celosvetovo citlivá téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etického, morálneho, náboženského a právneho charakteru. Prístup k interrupciám sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, od úplného zákazu až po rozsiahlu dostupnosť.

Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách neustále vyvíja, existujú štáty, kde sú interrupcie zakázané úplne alebo sú povolené len za veľmi obmedzených podmienok. Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty. Tento článok poskytuje prehľad krajín, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a zároveň sa venuje aktuálnemu vývoju v tejto oblasti.

Krajiny s úplným zákazom alebo výrazným obmedzením interrupcií

V Európe je situácia rôznorodá. Väčšina krajín EÚ interrupcie povoľuje, avšak existujú výnimky. Donedávna boli Írsko, Poľsko a Malta jediné tri členské krajiny EÚ, kde bola interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená. Írsko však v roku 2018 v referende rozhodlo o zrušení ústavného zákazu interrupcií, čím sa situácia zmenila.

Malta

Malta je jednou z mála krajín v Európe, kde platí úplný zákaz interrupcií. Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa.

Lichtenštajnsko

Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku. V roku 2011 sa konalo referendum, v ktorom sa občania vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12. týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím.

Poľsko

Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších úprav interrupcií v Európe. V krajine, kde veľká väčšina obyvateľstva podporuje možnosť ukončiť tehotenstvo v prípade anomálie plodu, bolo vypuknutie demonštrácií otázkou času. Hoci aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky, tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života. Od minulého týždňa netreba v Poľsku na takzvanú „tabletku po“ recept. V krajine, kde je zakázaná interrupcia, to môže zmeniť život tisícom žien.

Oproti budove poľského parlamentu vo Varšave v piatok slávnostne otvorili prvé interrupčné centrum v krajine. Od sobotňajšieho sviatku Dňa žien doň budú môcť ženy prísť potratiť pomocou tabletiek samostatne alebo v spoločnosti iných žien. Centrum nebude fungovať ako bežná potratová klinika, ale skôr priestor, kde budú môcť ženy prísť samé absolvovať interrupciu v spoločnosti iných. Wydrzynska tvrdí, že je to "rovnaké, ako by to bežne robili doma". Poľské zákony nepostihujú ženy, pokiaľ interrupciu vykonajú samé, napríklad pomocou tabletiek objednaných cez internet. Asistovaná interrupcia sa v Poľsku trestá odňatím slobody až na tri roky. Wydrzynska bola v roku 2023 prvou takto odsúdenou aktivistkou. V súčasnosti majú ženy právo na interrupciu iba v prípadoch tehotenstva v dôsledku znásilnenia, incestu alebo ak gravidita predstavuje priame ohrozenie života alebo zdravia matky. Organizácia Aborcyjny Dream Team ročne pomáha vykonať približne 47-tisíc interrupcií. Podľa údajov skupiny Potraty bez hraníc sa v Poľsku ročne uskutoční až 150-tisíc potratov.

Niektoré štáty USA

V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. Po zrušení precedensu Roe vs. Wade prijali niektoré štáty zákony zakazujúce alebo výrazne obmedzujúce interrupcie, často s výnimkami len v prípade ohrozenia života matky. Napríklad, v štáte Georgia bol zablokovaný zákon zakazujúci umelé potraty po 6. týždni tehotenstva. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná. Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase, dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Louisiana.

V Spojených štátoch sa otázka potratov vyvíja právne od rozhodnutia Najvyššieho súdu v jednom z najznámejších sporov v histórii Roe vs. Wade (1973). Rozhodnutie, prijaté pomerom hlasov 7:2 v januári 1973, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 Ústavy USA. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd USA vyhlásil za protiústavné ustanovenie zákona, ktorým sa v Texase znemožňovalo dosiahnutie potratu. Daný spor bol rozhodnutý na základe odvodeného práva na súkromie, ktoré bolo stanovené súdnym sporom Skinner vs. Oklahoma (1942), keď súd uznal, že s plodením sú spojené základné práva, na ktoré sa nevzťahuje vládna jurisdikcia, pokiaľ ju k tomu nenúti ohrozenie verejnej bezpečnosti, toto rozhodnutie predchádzalo obhajobe ústavného práva na súkromie. V neskoršom spore Griswold vs. Connecticut (1965) Najvyšší súd rozhodol, že ústava implicitne chráni právo na osobné súkromie, ale samotní sudcovia sa nezhodli na tom, kde je táto výsada presne obsiahnutá. Právo na súkromie teda vychádza z precedensov a nie priamo z Ústavy USA.

Samotný spor Roe vs. Wade nevychádzal priamo z práv zaručených v Bill of Rights, ale bol nepriamo implikovaný a vychádzal z precedensov. Kritici daného rozhodnutia tiež argumentujú, že spor bol čisto teoretický a súd sa s ním nemal zaoberať, nakoľko sťažovateľka Jana Roe porodila a poskytla dieťa na adopciu predtým, ako sa spor dostal pred Najvyšší súd. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade boli určené základné pravidlá pre vstupovanie štátu do súkromia občianok USA vo veci interrupcií.

Na základe týchto pravidiel:

1. Počas prvého trimestra tehotenstva je úplne vylúčené zasahovanie štátu do súkromia ženy, vrátane jej práva rozhodnúť o svojom tehotenstve.
2. Počas druhého trimestra tehotenstva zasahovanie štátu pomocou právnej úpravy do súkromia ženy je možné v záujme rozumnej ochrany zdravia ženy, ale nie v záujme počatého plodu.

Aj keď sporom Roe vs. Supreme Court boli čiastočne reštriktívne. Mnohé ďalšie judikáty obmedzovali uplatňovanie potratov. V spore Webster vs. Reproductive Health Services (1989) Najvyšší súd rozhodol, že zákon štátu Missouri, ktorý zakázal štátnym zamestnancom vykonávať potraty v nemocniciach platených z daní občanov, nie je protiústavný. Modelovým príkladom obmedzovania potratov sa stal spor Planned Parenthood of Southeastern Pensylvania et. al. vs. Robert P. Casey et. al. (1992), keď bola napadnutá ústavnosť piatich ustanovení zákona štátu Pensylvánia o kontrole potratov z roku 1982.

Napadnuté boli paragrafy, ktoré vyžadovali, aby žena žiadajúca o potrat udelila informovaný súhlas najmenej 24 hodín pred samotným zákrokom; splnomocnenie jedného z rodičov maloletej žiadateľky; nariadenie, že okrem výnimiek v zákone musí vydatá žena podpísať vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že o veci potratu informovala manžela, paragraf, ktorý definoval stav „medicínskej núdze“ a paragrafy obmedzujúce potratové kliniky. Najvyšší súd rozhodol, že uvedený zákon nie je v rozpore s ústavou, zároveň však potvrdil samotné právo na potrat podľa sporu Roe vs. Po súdnom spore Dobbs v. Jackson Women's Health Organization z roku 2022 bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu vyplývajúce zo sporu Roe v. Wade zvrátené. Najvyšší súd takto rozhodol, že právo na interupciu ústava Spojených štátov nezaručuje a jednotlivé štáty sú slobodné interupciu obmedzovať, zakazovať alebo povoľovať podľa vlastného uváženia. Kvôli tomuto sa zákony ohľadom interrupcií v rôznych štátoch líšia a vo viacerých štátoch sa po zvrátení Roe v. Wade výrazne sprísnili.

Írsko (historický kontext)

V Írsku donedávna platili najprísnejšie zákony o potratoch v Európe. Ak sa ženy rozhodli ukončiť tehotenstvo, hrozilo im až 14 rokov väzenia. Nový zákon z roku 2018 povoľuje potraty počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Írsko je najznámejší príklad krajiny s výraznou antiinterrupčnou politikou. V samotnej írskej ústave bola zakotvená ochrana nenarodených detí (čl. 40, ods. 3 bod 3 dodatku: „Štát potvrdzuje právo na život nenarodeného a, s primeraným prihliadnutím na rovnaké právo na život matky, zaručuje vo svojich zákonoch re...“).

Dôsledky zákazov interrupcií

Zákaz alebo výrazné obmedzenie interrupcií má závažné dôsledky pre ženy a spoločnosť ako celok. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Nárast nelegálnych interrupcií: Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby. To vedie k zvýšeniu počtu komplikácií a úmrtí v dôsledku interrupcií. Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien.
• Nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti: Zákazy interrupcií najviac postihujú ženy s nízkymi príjmami a ženy žijúce v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.
• Porušovanie ľudských práv: Mnohé medzinárodné organizácie a odborníci považujú zákaz interrupcií za porušovanie ľudských práv žien, vrátane práva na zdravie, práva na súkromie a práva na slobodu od diskriminácie. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodoval o práve na život plodu v niekoľkých prípadoch. Vo všetkých rozhodnutiach stanovil, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život. ESĽP nikdy nepriznal plodu právo na život podľa článku 2 Európskeho dohovoru ani nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval liberálny interrupčný zákon. Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by totiž neodôvodnene obmedzilo práva žien ako osôb už narodených. V prípade Paton vs. Spojené kráľovstvo (1980) sa manžel snažil zabrániť, aby jeho tehotná manželka podstúpila interrupciu. Odvolal sa pritom na článok 2 Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na život a argumentoval, že interrupcia by znamenala v prípade plodu porušenie tohto práva. ESĽP rozhodol, že slovo „každý“ v dohovore nezahŕňa plody. Podľa komisie je „život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho. Ak by článok 2 mal zahŕňať plod a jeho ochrana podľa tohto článku by bola chápaná ako absolútna, interrupcia by musela byť považovaná za zakázanú dokonca aj vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život tehotnej ženy. To by znamenalo, že, nenarodený život‘ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.“ V prípade Vo v. Francúzsko (2004) ESĽP rovnako neuznal rozšírenie práva na život aj pre plod. Sťažovateľka sa stala obeťou omylu lekára (pomýlil si ju s inou osobou rovnakého mena), ktorá pre tento omyl potratila plod chceného tehotenstva. Vo svojej sťažnosti požadovala trestnú sankciu voči lekárovi založenú na neúmyselnom zabití, pretože jeho zákrok porušil právo plodu na život. Súd zrekapituloval predošlú jurisprudenciu chrániacu právo žien na interrupciu v zmysle Dohovoru o ľudských právach a uzavrel že „nenarodené dieťa nie je považované za „osobu“ priamo chránenú článkom 2 Dohovoru. Ak aj nenarodení majú ,právo na život‘, tak toto právo je bezvýhradne limitované právami a záujmami matky“. ESĽP vyslovil stanovisko, že aj keď štáty majú určitý stupeň voľnosti v rozhodovaní o legálnej dostupnosti interrupcií, ich obmedzenia zasahujúce do základných ľudských práv žien by znamenali porušenie Dohovoru.

Aktuálny vývoj v oblasti interrupcií

V posledných rokoch sme svedkami dynamických zmien v legislatíve a spoločenskom vnímaní interrupcií. Zatiaľ čo niektoré krajiny pristupujú k liberalizácii interrupčných zákonov, iné sa snažia o ich sprísnenie.

Európa

Európsky parlament schválil nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje vytvorenie finančného mechanizmu na pomoc ženám, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám vo svojej krajine. Mechanizmus by umožnil členským štátom EÚ poskytovať interrupcie ženám, ktorým to domáce zákony zakazujú. Účasť krajín by bola dobrovoľná a financovaná z európskych fondov. Rezolúcia upozorňuje, že v niektorých krajinách EÚ ženy stále nemajú úplný prístup k bezpečným a legálnym interrupciám. Podnet pre rezolúciu dala Európska občianska iniciatíva „My voice my choice“, ktorá zozbierala viac ako 1,1 milióna podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Rezolúciu podporili liberáli, socialisti a ľavicové frakcie, proti boli prevažne pravicové a extrémne pravicové skupiny. Európska ľudová strana bola v otázke rozdelená. Rada Európy prijala 16. apríla 2008 na svojom zasadnutí v Štrasburgu rezolúciu "Prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii v Európe", ktorá vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie.

Zo 46 členských štátov Rady Európy 40 dovoľuje žene prerušiť tehotenstvo v prvom trimestri bez obmedzenia spočívajúceho v uvedení dôvodu alebo na základe rozsiahlych terapeutických dôvodov. Iba niekoľko štátov - Andorra, Írsko, Lichtenštajnsko, Malta, Poľsko a San Maríno - ponecháva prísne obmedzenia interrupcie, umožňujúce len úzku škálu terapeutických výnimiek.

Latinská Amerika

V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. Agentúra AFP poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa situácia okolo interrupcií vyvíja opačným smerom než v Spojených štátoch, kde sa interrupčné obmedzenia v posledných rokoch naopak pritvrdzujú.

Desaťtisíce žien vyšli vo štvrtok do ulíc miest v krajinách Latinskej Ameriky, aby si pochodmi pripomenuli Medzinárodný deň bezpečných interrupcií. V Mexiku účastníci a účastníčky pochodu oslavovali nedávne rozhodnutie tamojšieho Najvyššieho súdu, ktorý interrupcie dekriminalizoval na federálnej úrovni a stanovil, že vnútroštátne zákony zakazujúce tento postup sú protiústavné a porušujú práva žien. Ženy v meste Mexiko niesli transparenty s nápismi "Je to moje rozhodnutie" a mávali zelenými šatkami, ktoré sa v Latinskej Amerike stali symbolom hnutia za právo na interrupciu - tzv. zelenej vlny. Pochody v Argentíne mali skôr ponurý tón. Argentínske feministky, ktoré už presadili rozšírenie práv na interrupcie, sa totiž obávajú, že prezidentské voľby v októbri môžu súčasný stav zásadne zmeniť. Milei je aj proti povinnej sexuálnej výchove na školách i bezplatnej zdravotnej starostlivosti pri zmene pohlavia. Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojom príspevku konštatovalo, že zatiaľ čo sa Spojené štáty, Rusko a niektoré európske krajiny snažia obmedziť reprodukčné práva žien, v Latinskej Amerike badať opačný trend. V posledných rokoch latinskoamerickí aktivisti presadzovali rozšírenie práv na interrupcie v Mexiku, Argentíne, Kolumbii a Ekvádore.

Cezhraničné interrupcie v Európe

V roku 2023 sa v Európe vydalo prerušiť tehotenstvo mimo svojho domovského štátu zhruba 6-tisíc žien. Uvádza to mediálny projekt Exporting Abortion, ktorý koordinoval španielsky spravodajský server Público. Od roku 2019 podniklo takúto cestu do iného štátu 25-tisíc žien. Podľa novinárov, ktorí získali údaje zo štátnych a štatistických úradov, môže byť skutočný počet vyšší. Medzi krajinami, kam ženy zo zahraničia jazdia za potratmi, je aj Česká republika. V niektorých krajinách je potrat až na veľmi striktné výnimky nelegálny, v ďalších sú potom požiadavky veľmi striktné. Naprieč európskymi štátmi sa napríklad veľmi líši počet týždňov tehotenstva, kedy je možné ho prerušiť. V roku 2023 sa počty cezhraničných potratov vrátili na úroveň roku 2019. Medzi rokmi 2020 až 2022 bol zaznamenaný pokles, čo autori prisudzujú okrem iného obmedzeniam pre cesty do zahraničia, ktoré boli zavedené v súvislosti s pandémiou Covidu-19.

Autori štúdie tvrdia, že sa podarilo aspoň čiastočne objasniť fenomén, ktorý často vykazuje nedostatok transparentnosti. Novinári podali počas jedného roka vyše 100 žiadostí o prístup k informáciám, aby získali údaje zo štátnych a štatistických úradov. Mnohé krajiny však nezbierajú údaje o trvalom pobyte ženy, ktorá vykonala prerušenie tehotenstva, takže je pravdepodobné, že skutočné počty zahraničných ciest za potratmi sú vyššie.

Najčastejšie destinácie pre cezhraničné interrupcie

Spomedzi európskych krajín zahraničné ženy najčastejšie odchádzali do Holandska, ktoré umožňuje ukončenie tehotenstva do 24. týždňa. Do Holandska cestovalo približne 1 200 žien z Nemecka, kde sú interrupcie povolené do 12. týždňa tehotenstva. Išlo o smer s najvyšším počtom žien. Druhou najčastejšou cestou potratov bola cesta z Portugalska do Španielska. Zdá sa, že aj v tomto prípade zohrali úlohu rozdielne právne predpisy. V Portugalsku je prerušenie tehotenstva povolené do 10. týždňa, v Španielsku do 14. týždňa.

Podľa projektu pricestovalo v roku 2023 do Česka potratiť 232 žien z Poľska, kde panuje veľmi rigidná úprava prerušenia tehotenstva. Od roku 2019 ich bolo 1 160. Do ČR prišlo prerušiť tehotenstvo od roku 2023 tiež 620 žien z Ukrajiny a 364 žien zo Slovenska. Podľa metodiky projektu je zdrojom údajov Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky.

Interrupcie a ich história

Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu „zbaviť“. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami. Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie bolo Rusko, a to v roku 1920. Potraty vykonávané v masovej miere spôsobili rýchle zníženie demografickej krivky. To viedlo J. V. Stalina k tomu, že v roku 1936 presadil v ZSSR úplný zákaz potratov, ktorý trval až do roku 1955, kedy bola obnovená ich legalizácia.

Prvým štátom západnej Európy, ktorý legalizoval interrupcie zo zdravotných dôvodov bol Island. V roku 1938 legalizovala potraty sociálnodemokratická vláda vo Švédsku. Dánsky parlament legalizoval v tom istom roku interrupcie pre záchranu života ženy. Vo Veľkej Británii bol súdne zavedený precedens umožňujúci potraty v prípade psychického alebo fyzického poškodenia ženy. V roku 1953 neboli potraty v Holandsku de facto trestané. V roku 1956 boli legalizované interrupcie v Poľsku, Maďarsku a Bulharsku. O rok neskôr bola prijatá právna norma v danej otázke v Česko-Slovensku, Rumunsku a Číne. V roku 1967 boli legalizované interrupcie vo Veľkej Británii, v roku 1969 v Kanade, v roku 1970 vo Fínsku, v roku 1972 v NDR. Na základe súdneho sporu Roe vs. Počas sedemdesiatych rokov 20. storočia boli postupne legalizované interrupcie v Rakúsku, Francúzsku, v Južnej Afrike, v NSR, v Izraeli, na Novom Zélande, v Taliansku, Nórsku a Juhoslávii. Zaujímavosťou je, že v tradične liberálnom Holandsku boli interrupcie povolené právnou normou až v roku 1981. Španielsko povolilo potraty zo zdravotných dôvodov a v prípade znásilnenia v roku 1985 a o rok neskôr ich nasledovalo Grécko. Po roku 2000 Švajčiarsko (2002) sa v národnom referende vyslovilo za legalizáciu potratov, ktorú navrhli vládnuci socialisti a v roku 2007 Portugalsko pod vedením socialistov presadilo legalizáciu potratov. Interrupcie však boli legalizované nielen počas ľavicových vlád, ale tie za obdobia vládnutia stredopravých strán.

Základnou právnou normou vzťahujúcou sa k umelému prerušeniu tehotenstva bolo v trestnom zákonníku ustanovenie o trestnoprávnom postihu ženy, ktorá sa interrupcii podrobila. Žena, čo tento zákrok podstúpila, bola trestne stíhaná spolu s tým, kto interrupciu vykonal. Po vzniku Česko-Slovenska ostal v platnosti v českých krajinách rakúsky právny poriadok, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi uhorský. Právny postih za prerušenie tehotenstva bol potom rôzny. Trestným bol i pokus o interrupciu a § 145 stanovoval trest žalára od šesť mesiacov do jedného roka. Uskutočnená interrupcia sa trestala ťažkým žalárom od jedného až do piatich rokov. Trestný postih sa vzťahoval aj na otca, ktorý sa na interrupcii podieľal, a mohol byť odsúdený v takom istom rozsahu, ale zostreným trestom. Právna úprava postihujúca interrupciu na Slovensku bola obsiahnutá v uhorskom trestnom zákonníku. Podľa neho "tehotná žena, ktorá svoj plod úmyselne vyženie, usmrtí, alebo to dá vykonať niekym iným buď potrestaná, ide-li o tehotenstvo mimo manželstva, žalárom do dvoch rokov, ináč do troch rokov. Rovnaký trest stihne toho, kto spácha tento zločin so zvolením tehotnej ženy; ak sa ho dopustil však zo zištnosti, buď potrestaný žalárom do päť rokov". Toto ustanovenie bolo zmenené počas slovenského štátu, keď sa zvýšila trestná sadzba pri tehotenstve mimo manželstva žalárom do troch, inak do piatich rokov. Pre toho, kto interrupciu vykonal so zvolením tehotnej ženy, bol stanovený trest do desať rokov a ten, kto interrupciu urobil zo zištnosti, mohol byť potrestaný od dvoch do desať rokov. V roku 1950 bol prijatý nový trestný zákon, ktorý za usmrtenie ľudského plodu stanovoval takéto tresty: tehotná žena, ktorá úmyselne usmrtí svoj plod alebo niekoho iného o usmrtenie svojho plodu požiada, alebo mu to dovolí, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok. Ďalej kto so súhlasom tehotnej ženy úmyselne usmrtí jej plod, alebo kto tehotnú ženu zvedie k činu uvedenému v odseku 1, alebo jej k takému činu pomáha, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 2 pre zárobok. Veľkým pokrokom oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo už povolenie interrupcie za stanovených podmienok. Patrilo k nim ohrozenie života ženy a výskyt dedičnej poruchy. Prelomovým rokom bolo prijatie zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (UPT). Stanovil beztrestnosť ženy, ktorá si tehotnosť sama umelo prerušila, alebo o to niekoho požiadala, alebo mu to dovolila. V tom čase bolo právoplatne odsúdených za prerušenie tehotenstva asi 1 000 osôb. K zákonu boli postupne vydané vykonávacie predpisy. Prvým bola vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá uvádzala i zoznam indikácií, na základe ktorých mohla byť interrupcia vykonaná. Bol medzi nimi uvedený i vek ženy do 16 rokov, ak bolo tehotenstvo zistené do troch mesiacov, a po 45. roku ženy. V § 5 vyhlášky sa stanovovali náklady za interrupciu od 200 do 500 Kčs. Ďalšou vyhláškou sa konkretizoval počet detí, pri ktorých sa interrupcia povoľovala, z "viacej" na najmenej tri. Súčasne sa zrušilo platenie za zákrok. V roku 1962 bolo vydané vládne nariadenie, ktorým sa zriaďovali interrupčné komisie a vykonával zákon o UPT. Boli stanovené jeho podmienky. Zdravotné dôvody stanovilo ministerstvo zdravotníctva. Boli nimi najmä: pokročilý vek ženy, najmenej tri žijúce deti, strata manžela alebo jeho invalidita, rozvrat rodiny, ohrozenie životnej úrovne v prípadoch, keď hospodárska zodpovednosť za výživu rodiny alebo dieťaťa spočíva prevažne na žene, obťažná situácia vzniknutá otehotnením u nevydatej ženy, okolnosť, ktorá nasvedčuje, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom. Vykonávacie predpisy zákona sa postupne dopĺňali o spresňujúce podmienky výkonu interrupcie. Ďalším prelomovým rokom bol rok 1986, keď SNR prijala zákon č. 73 Zb. o UPT. Dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, uviedla spravodajkyňa v ČNR. Konštatovala, že snaha ľudí určovať a regulovať počet svojich detí je neoddeliteľnou súčasťou modernej civilizácie. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 8. decembra 1979 dohodnutý v New Yorku podpísalo Česko-Slovensko v roku 1980. Platnosť nadobudol v marci 1982. S takouto úpravou zákona sa stotožnil aj Ústavný súd SR, ktorý na svojom pojednávaní 4. decembra 2007 odmietol návrh skupiny poslancov pod vedením KDH, ktorý napádal ústavnosť zákona. Podľa skupiny poslancov je v ústave zakotvené právo na život a interrupčný zákon to porušuje. Súd sa stotožnil s nálezmi ESĽP a vyslovil, že napriek možnosti legálneho prerušenia tehotenstva do 12. týždňa na žiadosť ženy je život dostatočne chránený a teda zákon č. 73 Zb. je v súlade s ústavou.

Typy interrupcií

Všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva „vysatím“ plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia.

Interrupčná tabletka ako alternatíva k chirurgickému zákroku je na Slovensku už roky kontroverznou témou. Mnohí gynekológovia pritom tvrdia, že medikamentózna forma potratu spôsobuje menej zdravotných komplikácií než chirurgický zákrok. „Nie je to na programe,“ vyjadril sa minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). „Pri jej použití odpadá potreba celkovej anestézie,“ vysvetlil gynekológ MUDr. Jozef Záhumenský, PhD. Pri umelom prerušení tehotenstva pomocou tabletky sa podľa neho využívajú dve účinné látky. Prvá ukončí tehotenstvo, druhá vyčistí maternicu. „Obe látky sa dajú získať na mimoriadny dovoz, zatiaľ však máme povolené používať len tú druhú - na vyprázdnenie plodového vajca pri odumretom tehotenstve,“ uviedol Záhumenský. Ženy najčastejšie spomínajú buď chirurgické vyčistenie dutiny maternice, alebo prirodzený priebeh, ktorý môže trvať aj mesiac. „Žena musí viackrát prísť na kontrolu, môže to byť nepríjemné a často je to spojené so silnými menštruačnými bolesťami,“ vysvetlil prednosta gynekologicko-pôrodnícko-neonatologickej kliniky nemocnice Bory MUDr. Ďalšou možnosťou je chirurgické čistenie maternice, ktoré však gynekológovia skôr neodporúčajú. „V komárňanskej nemocnici uprednostňujeme medikamentózne vedenie samovoľných potratov podľa platných štandardov, ktoré sú na Slovensku účinné už tri roky,“ uviedla gynekologička MUDr. „Sme jedna z mála nemocníc, ktoré ženám dávajú na výber, ako chcú samovoľný potrat ukončiť. „Každý lekár by žene mal túto možnosť ponúknuť. Ak tak nerobí, nekoná v súlade s najnovšími poznatkami vedy. Na Slovensku je povolená iba chirurgická interrupcia, medikamentózna forma, bežná vo svete, zatiaľ nie je legálna.

tags: #krajiny #kde #je #interrupcia #zakazane