Dôchodkový systém na Slovensku je mimoriadne zložitá téma, ktorá ovplyvňuje každého občana. Zatiaľ čo samotný vzorec na výpočet starobného dôchodku je jednoduchý, podstata systému skrýva mnoho úskalí a výziev. Jedným z kľúčových aktérov, ktorý sa aktívne vyjadruje k rôznym aspektom štátnej správy, vrátane sociálnych otázok, je Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.
Dôchodkový dlh a jeho dôsledky
Zásluhový priebežný dôchodkový systém, hoci je považovaný za víťazstvo novodobej spoločnosti, vytvára finančné záväzky medzi generáciami. Každý pracujúci, ktorý platí odvody, spláca takzvaný „dôchodkový dlh“. Tento dlh predstavuje nároky všetkých súčasných dôchodcov, keďže Sociálna poisťovňa nemá vlastné peniaze a funguje na princípe prelievania odvodov od pracujúcich k dôchodcom. Ak by zamestnávatelia neposlali peniaze, dôchodcovia by pravdepodobne nič nedostali, prípadne by si štát musel okamžite požičať. Z toho vyplýva, že dôchodkový systém je priamo závislý od počtu ľudí platiacich odvody a výšky odvodovej sadzby.
Demografické zmeny a budúcnosť dôchodkov
Jedným z najväčších problémov súčasného dôchodkového systému je klesajúci pomer pracujúcich k dôchodcom. V roku 2013 prispievalo na 100 dôchodcov 175 pracujúcich. Táto prognóza je alarmujúca, keďže sa predpokladá, že v roku 2060 bude na jedného dôchodcu pripadať už len jeden pracujúci.
Dnes je priemerný starobný dôchodok 415 EUR. S priemernou mzdou sa dnes zaplatí na sociálnych odvodoch 305 EUR vrátane odvodov zamestnávateľa. V tejto sume sú však zahrnuté aj odvody na nemocenské poistenie, invalidné či úrazové. Súčasná výška dôchodkov je zabezpečená dvoma spôsobmi:
- Vláda presúva časť daní zo štátneho rozpočtu do poisťovne, pretože odvody nestačia (takmer 10 % hodnoty dôchodkov).
- Všetky prebytky z ostatných poistení sú použité na výplatu dôchodkov.
Z hrubej mzdy v skutočnosti ide na dôchodky 25 %, a ak zarátame aj daňovú dotáciu, je to takmer 28 %. Len vďaka tomu dostanú dôchodcovia dôchodok pri pomere 1,7 pracujúceho na dôchodcu.
Dôchodkový systém
Možné scenáre pre budúcnosť dôchodkov
V čase, keď bude dôchodok dôchodcu platiť „jeho“ pracujúci, existujú tri hlavné možnosti, ktoré však nie sú ideálne:
- Ak zachováme výšku odvodov, priemerný dôchodok bude musieť klesnúť. V dnešných cenách by musel klesnúť k hranici 300 EUR, so štátnou dotáciou na 330 EUR, čo je tesne nad hranicou minimálneho dôchodku.
- Ak zostane výška dôchodku nezmenená, odvody budú musieť vzrásť. Zvýšenie odvodov o takmer 100 EUR mesačne by bolo pre zamestnancov s deťmi a hypotékami značnou záťažou.
- Treťou možnosťou je zachovať dôchodky aj odvody a zvýšiť dotáciu. Štvrtina hodnoty dôchodku by bola platená z daní. To by znamenalo trojnásobné zvýšenie súčasnej dotácie (z 0,5 miliardy eur na 1,5 miliardy eur), čo je pre súčasný rozpočet nerealistické.
Najpravdepodobnejšie dôjde ku kombinácii znižovania dôchodkov a zvyšovania dotácie. Vlády budú vymýšľať nové dane, ako sú dane z dividend či podivné odvody z neživotného poistenia, aby zabezpečili zdroje na dotáciu. Znižovanie dôchodkov bude prebiehať pomalými opatreniami.
Potrebné zmeny v systéme
Reforma prijatá v roku 2012 vyčerpala „ľahké“ úpravy, ako je dôchodcovská inflácia či pomalý rast veku odchodu do dôchodku. Súčasná vláda sa tieto úpravy chystá dokonca zjemniť. Je preto nutné siahnuť po nepríjemnejších úpravách, ako je rýchlejší rast veku odchodu do dôchodku a skutočné zníženie dôchodkových nárokov. Slovensko má priestor na zrýchlenie zvyšovania dôchodkového veku, keďže za posledných 12 rokov poberajú dôchodcovia dôchodok o 2 roky dlhšie a systém to v reforme „nepostrehol“.
V porovnaní s Českom dostane slovenský pracujúci vyšší dôchodok v pomere ku mzde, avšak to neznamená, že štát môže vyplácať dôchodky v súčasnej výške. Tie budú musieť byť nižšie. Podľa oficiálnej dôchodkovej prognózy Európskej komisie bude mať priemerný dôchodok sporiteľa od štátu hodnotu 300 EUR. Druhý pilier k tomu pridá odhadom 40 - 50 EUR.
KOZ a legislatívne zmeny: Príklad novely zákona o štátnej službe
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa aktívne stavia proti legislatívnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť odbornosť a stabilitu štátnej správy. Jedným z takýchto prípadov je žiadosť o okamžité stiahnutie novely zákona o štátnej službe a zákona o organizácii miestnej štátnej správy z rokovania parlamentu. KOZ zásadne nesúhlasí s návrhom, ktorý by umožnil odvolanie a vymenovanie vedúcich odborov okresných úradov na návrh príslušného ministra alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy.
„Pozície vedúcich odborov by mali byť obsadzované výlučne na základe jasne definovaných kritérií prostredníctvom transparentného výberového konania, čo zabezpečí potrebnú odbornosť a kvalitu uchádzačov. Politickými čistkami na základe politickej príslušnosti dosiahneme práve opačný efekt,“
Podľa KOZ je navrhované odvolanie a vymenovanie vedúcich odborov ukážkou politického kádrovania, ktoré ignoruje odbornosť, skúsenosti a schopnosti. Konfederácia sa domnieva, že je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktorá verejne deklarovala, že politické dosadzovanie prednostov okresných úradov bolo jediným a posledným zásahom do fungovania územnej štátnej správy.
Takáto právna úprava by podľa KOZ spôsobila, že nebude zabezpečená kontinuálna odborná činnosť úradov a s každou zmenou politickej garnitúry by sa menili stovky úradníkov na okresných úradoch. KOZ sa s požiadavkou o stiahnutie novely obrátila aj na premiéra Igora Matoviča.