Kompletný Sprievodca Starostlivosťou o Korytnačku Zelenkastú (Testudo hermanni)

Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) je fascinujúci a dlhoveký spoločník, ktorý si získal srdcia mnohých chovateľov. Tento druh suchozemskej korytnačky, pôvodom z južnej Európy, je známy svojou miernou povahou a zaujímavým správaním. Správny chov korytnačky zelenkastej však vyžaduje znalosti a prípravu, aby sa jej darilo a prežila dlhý a zdravý život. V tomto komplexnom sprievodcovi sa pozrieme na všetky kľúčové aspekty chovu, od ideálneho ubytovania cez správnu stravu až po bezpečné zimovanie.

Korytnačka zelenkastá patrí k najstarším stavovcom na svete a je najčastejšie chovaným druhom suchozemskej korytnačky na Slovensku. Ich chov je záväzkom na celý život, pretože tieto zvieratá sa môžu bez problémov dožiť vyše 50 rokov, často 60 až 80 rokov, niekedy aj viac.

Charakteristika a Výzor

Korytnačka zelenkastá sa podobá na korytnačku žltohnedú, ale odlišuje sa od nej tým, že má chvost zakončený rohovinovým tŕňom. Nadchvostový štítok (scutum supracaudalia) je párový. Na predných nohách má 5 a na zadných 4 pazúry. Zafarbenie je variabilné. Vysokoklenutý karapax je olivový s čierno-hnedými škvrnkami. Chrbtový pancier je mierne vyklenutý, základná farba je olivová až žltá s kontrastnými čiernymi škvrnami. Brušný pancier je pri dospelých samcoch vydutý mierne dovnútra, pri samiciach prechádza rovno.

Jednoznačným poznávacím znakom korytnačky zelenkastej je prítomný rohový necht na konci chvostu u oboch pohlaví. Korytnačky patria k skrytokrkom (Cryptodira), ktoré svoju hlavu zaťahujú v smere stredu tela. Ide o malú až stredne veľkú korytnačku, ktorej pancier dorastá až do 30 centimetrov.

Pohlavia najlepšie rozoznáme na základe chvosta, ktorý je u samcov dlhší a má ostrejší koniec.

Dôležité informácie pred chovom

Skôr ako si domov zadovážite nejakú korytnačku, mali by ste získať predstavu o chove svojho nového zverenca. Korytnačka zelenkastá je chránený druh a spadá pod dohovor CITES. To znamená, že každý jedinec musí mať registračný list (tzv. žltý papier) a musí byť označený mikročipom. Korytnačku Testudo hermanni si preto kúpte výlučne u nejakého seriózneho chovateľa. Môžete sa však obrátiť aj na záchytnú stanicu pre korytnačky, ak chcete dopriať nový domov zvieratám bez majiteľa.

Korytnačky sa považujú za samotárov a dajú sa dobre chovať samotné. Možný je však tiež chov v háreme alebo skupine samíc. V čase párovania môžu byť samčie korytnačky dotieravé voči samiciam, preto by ste mali vždy dbať na prevahu samíc v skupine, a síce na jedného samca aspoň tri samice.

Neodporúča sa ich spájať s inými európskymi suchozemskými korytnačkami, teda korytnačkou vrubenou alebo korytnačkou žltohnedou, pretože už často dochádzalo k nechcenému kríženiu zvierat. Korytnačky zelenkasté žijú v zásade rady osamote.

Ubytovanie a prostredie

Správne ubytovanie je základom úspešného chovu. Korytnačka zelenkastá potrebuje dostatok priestoru, správne teplotné podmienky a predovšetkým kvalitný zdroj UVB žiarenia. Ubikácia by nikdy nemala byť umiestnená v prievane.

Chov v exteriéri (záhrade)

Celkom jednoznačné - suchozemská korytnačka potrebuje pre prirodzený spôsob života veľkorysý výbeh v záhrade. Chov na balkóne by mal byť, ak vôbec, len druhou voľbou, pretože čím bude zviera väčšie, tým obmedzenejšie bude miesto na balkóne. Okrem toho môže poludňajšie slnko na balkóne s južnou polohou spôsobiť prehrievanie zvierat. Balkóny s prievanom môžu zasa spôsobiť prechladnutie zvierat. Takisto by ste mali upustiť od dlhodobého bytového chovu v teráriu.

Chov v exteriéri je pri zabezpečení vhodných podmienok časovo aj energicky nenáročný a pre korytnačky zelenkasté aj najvyhovujúcejší. Preto ak máme dostatočne veľkú záhradu, túto možnosť by sme určite mali zvážiť. Vkusne zhotovený výbeh zároveň dokáže byť zaujímavým spestrením záhrady.

Výbeh by mal byť orientovaný na južnú stranu, aby sme korytnačkám zabezpečili čo možno najviac slnečného svetla a tepla. Ohradiť by sme ho mali dostatočne vysokým plotom (cca 45 cm) - využiť môžeme drevo, no využívajú sa aj betónové tvárnice. Nezabúdame na to, že korytnačky vedia hrabať, preto by sme plot mali zapustiť do zeme aspoň do hĺbky 5-10 cm. Nad zemou by mal mať výšku od pol metra po meter, v závislosti od druhu chovaných korytnačiek a koniec múrika musí byť zahnutý dovnútra, lebo niektoré korytnačky vedia iba zvislý plot preliezť.

Najviac si ale dávame pozor na rohy, lebo tam sa najčastejšie snažia utiecť, preto sa odporúčajú zaobliť. Pre menšie druhy a mladé je dobré vytvoriť nad múrikom voliéru z pletiva. Výška voliéry by potom mala byť asi 2 m aj s múrikom, aby sme do nej mali dobrý prístup aj my.

Pôvodným životným priestorom suchozemskej korytnačky sú svetlé borovicové a dubové lesy, stepi, krovité a stepné krajiny, ako aj skultúrnené plochy ako lúky, orné pôdy, olivové a citrusové háje. Snažte sa vytvoriť čo najprirodzenejší korytnačí výbeh, aby ste čo najviac napodobnili prirodzený životný priestor svojej korytnačky zelenkastej.

Pri voľných plochách dbajte na slnečné miestečka, ako aj na tienisté miesta. Vytvorte krajinu s kopčekmi, kameňmi a rastlinami, v ktorej Vaša korytnačka zelenkastá nájde veľa možností na skrývanie. Na vytvorenie ďalších úkrytov môžete použiť napríklad polovičné hlinené hrnce, väčšie konáre, korene stromov alebo aj lístie.

Suchozemské korytnačky majú navyše rady rôzne kamenisté, ako aj zemné pôdne substráty, do ktorých môžu hrabať. Tieto malé praveké zvieratá okrem toho ocenia, keď vedľa suchých oblastí nájdu aj vlhšie zóny. Dielčie oblasti môžete vystlať napríklad vlhkou slamou. Tým sa zabezpečí potrebné dusno-teplé prostredie a mláďatám to okrem toho ponúka možnosti úkrytu.

Pri chove mláďat by ste tiež mali upevniť nad výbehom sieťku alebo drôtené pletivo, ktoré chráni malé korytnačky pred vtákmi. Ak by ste chceli svoju korytnačku zelenkastú chovať celoročne v záhrade, potom potrebujete počas studených dní parenisko alebo skleník. Z hľadiska technického vybavenia pareniska by ste mali myslieť na svetlo, teplo a dostatočný prísun UVB žiarenia.

Chov v interiéri (terárium)

Asi najčastejšie sa pre chov využívajú teráriá. Ideálne rozmery sú 100x50cm (plocha dna), ale všeobecne platí, že čím väčší, tým lepší. Nie je potrebné príliš vysoké terárium, aby sme zabezpečili dostatočnú cirkuláciu vzduchu a nedržala sa v ňom príliš vysoká vlhkosť, ktorá by korytnačke mohla škodiť.

Zariadenie terária

• Substrát: Medzi najčastejšie využívaný substrát patrí rašelina zmiešaná s pieskom alebo univerzálne teraristické substráty. Výška substrátu by mala byť aspoň 5-10 cm. Je potrebné zabezpečiť, aby aspoň v 1/3 terária bol substrát vlhký, kde sa budú môcť korytnačky zahrabať - najmä mladé kusy sa potrebujú zahrabať do vlhkého substrátu - vlhkosť priaznivo ovplyvňuje správny rast panciera.
• Misky: Pre korytnačky volíme plytké misky na vodu a potravu. Miska s vodou by mala byť dostatočne priestranná, aby sa korytnačka do nej zmestila, no zároveň by nemala byť príliš vysoká, aby sa z nej a do nej dokázali pohodlne dostať. Potravu rovnako vkladáme do misky, ale využiť tiež môžeme aj plochý kameň (bridlica). Miska s potravou by mala byť umiestnená v „suchej“ časti terária, miska s vodou vo vlhšej a chladnejšej časti.
• Dekorácie a úkryty: Pri výbere dekorácií by sme mali stále myslieť na to, aby mali korytnačky dostatočný priestor pre pohyb. Vyvarovať by sme sa mali umelým rastlinám, ktoré by mohli pokladať za potravu. Volíme najmä prírodný dekor, ktorý nebude korytnačkám výrazne prekážať pri pohybe a nemali by sa v dekorácii zaseknúť, môžeme využiť napríklad kamene či korene. Pod výhrevnou lampou by nemali byť umiestnené dekorácie - ak by sa korytnačky prevrhli, hrozilo by riziko prehriatia. Korytnačky potrebujú úkryt, ten by mal byť dostatočne priestranný a bezpečný, umiestňujeme ho do chladnejšej časti ubikácie.

Technická výbava terária

Pre zdravie a pohodu korytnačiek je rozhodujúce kvalitné osvetlenie a teplota - zdroj tepla, denného svetla a zdroj UVB svetla. Svetelný režim by mal byť približne 10-14 hodín a snažíme sa simulovať prirodzené predlžovanie svetelného režimu od jari do leta a postupný pokles na jeseň a zimu. Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej Európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu.

Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia. Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť. V teráriu sa snažíme vytvoriť teplotný gradient - t.j. chladnejšiu a teplejšiu časť. Teplejšiu časť zabezpečíme prostredníctvom výhrevnej žiarovky, ktorú umiestňujeme na niektorú zo strán terária (nie do stredu) - bezprostredne pod žiarovkou môže byť lokálna teplota aj 35 stupňov, teplota v iných častiach terária by sa mala pohybovať od 20 do 30 stupňov (pri korytnačkách nevyužívame výhrevné kamene). Watáž výhrevnej žiarovky prispôsobujeme veľkosti terária.

UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo, ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek. Ako zdroj UVB môžeme využiť žiarivky, no tiež žiarovky adekvátneho výkonu vzhľadom k veľkosti ubikácie. Skôr, ako umiestnime korytnačku do terária, by sme mali premerať teplotu v jednotlivých častiach terária, či je vyhovujúca.

Strava a výživa

Korytnačka zelenkastá sa živí vegetariánskou stravou bohatou na vlákninu. Jej jedálniček by mal byť čo najpestrejší a skladať sa predovšetkým z lúčnych bylín. Ovocie a granule by mali byť podávané len ako občasná maškrta. Základom stravy by mali byť voľne rastúce byliny, ktoré môžete zbierať na lúke (ďaleko od ciest a chemicky ošetrených plôch).

Na dennom jedálničku by mali mať čerstvé divoké rastliny, divoké byliny a listy rastlín. Vhodnými rastlinami, ktoré od jari do jesene podávame sú: púpava (vrátane kvetu), skorocel, ďatelinka, hviezdica, pŕhľava, čakanka, rôzne druhy tráv a kvalitné seno. Občas ich môžete kŕmiť aj zeleninou a šalátmi. Svojej korytnačke však nesmiete dávať žrať ovocie, pretože obsahuje príliš veľa cukru, čo môže viesť k zažívacím problémom a premnoženiu parazitov.

V zimnom období, keď čerstvé byliny nie sú dostupné, môžete kŕmiť opunciou, pekinskou a čínskou (Pak choi) kapustou, rukolou, poľníčkom alebo čakankou. Pre zdravý rast panciera a kostí je potrebný dostatok vápnika. Je dôležité nielen množstvo vápnika, ale aj jeho pomer k fosforu (Ca:P), ktorý by mal byť ideálne 2:1 a vyšší. Väčšina bežne podávanej zeleniny tento pomer nespĺňa, preto je potrebné vápnik dopĺňať.

Namiesto ovocia je optimálnou každodennou doplnkovou stravou sušené bylinkové seno. Do stravy korytnačiek pravidelne pridávame kvalitné výživové doplnky s obsahom vápnika - stačí ich pravidelne posypať na ponúkanú potravu. V teráriu či výbehu rovnako môžeme umiestniť sépiovú kosť, ktorá doplní korytnačke vápnik, no rovnako si na nej obrúsi zobák.

Tabuľka pomeru vápnika a fosforu v bežnej zelenine

Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.

Suchozemské korytnačky kŕmime ráno každý deň. Množstvo potravy plne závisí od veľkosti korytnačky, prípadne od jej hmotnosti a berieme do úvahy aj to, či sa korytnačka práve nechystá na zimný spánok. Ich strava musí byť pestrá a každá kŕmna dávka by mala obsahovať čo najviac druhov jedla.

Reprodukcia a odchov

Korytnačky zelenkasté dospievajú vo veku 8. až 12. Hlavným obdobím párenia sa korytnačiek je obdobie po zimnom spánku. Pári sa začiatkom apríla po prebudení sa zo zimného spánku. V tom čase začnú samce medzi sebou bojovať o samicu a to narážaním panciera do súpera a pretláčaním. Víťaz potom zvádza samicu, pričom rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu.

Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka. Keď samec oplodní samicu, samica po nejakom čase nakladie vajíčka. Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V máji až júni samička znáša takmer okrúhle vajcia (2-5ks). Priemerne nakladú európske suchozemské korytnačky štyri až šesť vajec.

Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou. V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Ak korytnačie samice nemôžu naklásť vajíčka, môže nastať retencia vajíčok, ktorá môže mať pre zvieratá občas smrteľný priebeh. Zariaďte preto svojej korytnačke kopček na kladenie, ktorý navrstvíte záhradnou zeminou, ornicou a pieskom. Tento by mal byť optimálne vyhrievaný slnkom.

To, kedy sa mladé vyliahnu, bude závisieť od druhu, ale aj od teploty. Preto je vždy lepšie vajíčka pozbierať a dať do inkubátora. Inkubačné obdobie je 73-104 dní, v chladnejších letách sa predlžuje. Korytnačky sa vyliahnu po inkubačnej dobe asi 90 dní. Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme.

Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie. Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky. V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni.

Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária, pričom suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu a misku s vodou. Prvé 2 až 3 dni kŕmenie potrebovať nebudú, keďže ešte budú mať v sebe zvyšok žĺtka z vajíčka. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu.

Zimný spánok (hibernácia)

Korytnačka zelenkastá aktívna cez deň patrí k studenokrvným zvieratám, ktoré v chladnom ročnom období upadajú do niekoľkomesačnej zimnej strnulosti. Zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Pri dlhodobom poklese teplôt klesnú telesná teplota, dýchanie a srdcová frekvencia korytnačky na minimum.

Hibernácia je pre korytnačky zo stredomorskej oblasti prirodzenou súčasťou ročného cyklu. Aj keď nie je pre prežitie v zajatí bezpodmienečne nutná, má pozitívny vplyv na ich zdravie, hormonálne cykly a dlhovekosť. Zimovať by sa však mali iba korytnačky, ktoré sú v perfektnej zdravotnej kondícii. Príprava na hibernáciu začína na jeseň, obvykle v septembri.

Prvým signálom, že sa korytnačka chystá na zimný spánok je ten, že začne menej jesť, čiže ju aj treba stále menej kŕmiť. Približne 3-4 týždne pred plánovaným uložením na zimný spánok prestaňte korytnačku kŕmiť. Stále jej však poskytujte prístup k vode a pravidelne ju kúpte v plytkej vlažnej vode, aby sa vyprázdnila. Zimná strnulosť je obzvlášť dôležitá pre blaho a zdravie zvierat a mala by sa nevyhnutne dodržiavať každý rok medzi novembrom a marcom.

Najbezpečnejšou a najodporúčanejšou metódou je tzv. "chladničková metóda", ktorá umožňuje presnú kontrolu teploty. Ideálna teplota pre hibernáciu je stabilne medzi 4-6 °C. Počas hibernácie korytnačku pravidelne (cca raz týždenne) kontrolujte a vážte. Mesačný úbytok na váhe by nemal presiahnuť 1 % jej celkovej hmotnosti. Dĺžka hibernácie by mala byť u dospelých korytnačiek približne 3 mesiace.

Po uplynutí plánovanej doby hibernácie korytnačku postupne prebuďte. Presuňte ju do miestnosti s izbovou teplotou a po niekoľkých hodinách ju umiestnite do terária pod zapnuté zdroje tepla a svetla. Ponúknite jej kúpeľ vo vlažnej vode, aby sa napila a doplnila tekutiny. Potravu začnite podávať, keď bude plne aktívna.

Po zimnej strnulosti sa u korytnačky zelenkastej začne doba párovania, po ktorej nasleduje v máji u samíc kladenie vajíčok. Korytnačky vtedy potrebujú nejaké vhodné slnečné miesto na kladenie vajíčok.

Zdravotná starostlivosť a hygiena

Pravidelná kontrola zdravotného stavu korytnačky je nevyhnutná. Medzi najčastejšie zdravotné problémy korytnačiek patrí začervenie, ku ktorému dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. Ďalším častým problémom sú parazity, ktorí môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. Čistota v teráriu je kľúčová pre prevenciu chorôb. Podklad by mal byť pravidelne menený a terárium dôkladne čistené. Miska na vodu by mala byť denne vymývaná a doplňovaná čerstvou vodou.

Suchozemské korytnačky kúpeme raz do týždňa. Používame na to vlažnú vodu a po kúpaní im treba pancier natierať napríklad indulonou, alebo kuchynským olejom, aby ostal pekný a lesklý. Počas horúcich letných dní ju treba vykúpať vo vode teplej 28°C-30°C.

tags: #korytnacka #zelenkasta #starostlivost