Kooperatívne vyučovanie a mentálne mapovanie: Inovatívne prístupy k efektívnemu učeniu

Skupinové vyučovanie a mentálne mapovanie predstavujú progresívne prístupy vo vzdelávaní, ktoré sa snažia prekonať tradičné metódy a podporiť aktívnejšie a efektívnejšie učenie. Tieto metódy kladú dôraz na spoluprácu, kritické myslenie a kreatívne riešenie problémov, čím pripravujú žiakov na výzvy 21. storočia.

História a vývoj skupinového vyučovania

Skupinové vyučovanie patrí ku koncepciám, ktoré sa začali rozvíjať koncom 19. a začiatkom 20. storočia ako protiklad vtedajšieho vyučovania. Rozvoj vedy a techniky, nové technické vynálezy a rozvoj spoločnosti si vyžadovali novú prípravu mládeže. Pod vplyvom reality nastal „boom“ v hľadaní nových možností edukácie, ktoré mali zabezpečiť kvalitnejšie vzdelávanie. Ak vychádzame zo súčasnej reality v školách, nezdráhame sa vyjadriť, že skupinové vyučovanie nie je v školách ničím novým a neznámym. Na druhej strane nie je ani úplnou samozrejmosťou. V školách stále pretrvávajú tzv. klasické prístupy k edukácii, ktoré nerozvíjajú viaceré stránky osobnosti žiaka tak, ako treba. Tieto prístupy sú poznačené encyklopedizmom, malou, ba až žiadnou spoluprácou žiakov. Získané vedomosti sú statické bez využívania transferu v iných oblastiach.

M. Rehúš píše: „Jedným z podstatných problémov slovenského kurikula je prílišné zameranie obsahu niektorých predmetov na nadobúdanie teoretických a encyklopedických vedomostí. Deje sa tak namiesto rozvíjania porozumenia vzťahov a súvislostí, ako aj namiesto rozvíjania kognitívnych a ďalších zručností potrebných pre budúci život žiakov“ (Rehúš, M., 2019). Nejde tu len o kurikulum, ale aj o jeho realizáciu v edukačnej praxi.

Charakteristika skupinového vyučovania

Za výstižné a aj komplexné považujeme definovanie C. Kupisziewicza (2012). Žiaci v triede sa delia do niekoľkých skupín po troch až šiestich členoch. Skladba skupín je stála. Žiaci ju tvoria sami, skupiny sú utvorené podľa záujmu, zvláštností učenia. Prácu skupiny riadi predseda. Všetky skupiny pracujú na hodine pod vedením učiteľa, buď riešia rovnaké problémy, alebo každá skupina rieši iný problém. Forma skupinovej práce môže byť uskutočňovaná po celý rok alebo podľa potreby na jednotlivých hodinách. Skutočnosťou je, že pri niektorých problémoch je vhodnejšie pracovať s celou triedou ako so skupinami. Výsledky získané skupinou referuje na pokyn učiteľa jeden zo žiakov, spravidla najslabší, hoci to nemusí byť pravidlom. Skupinovej práci na riešení problémov predchádza diskusia alebo beseda s celou triedou. V tejto časti hodiny sa obyčajne špecifikuje téma, delí sa na podtémy, na ktorých žiaci pracujú v skupinách atď. Po skončení skupinovej práce sa začína hromadné vyučovanie. Jeho úlohou, realizovanou hlavne besedou, je utriedenie a zosumarizovanie výsledkov práce všetkých skupín a utvrdenie prebraného materiálu.

Kritériá pre utváranie skupín

Ak má byť skupina nositeľkou nových vedomostí, musí byť utvorená tak, aby podporovala aktivitu žiakov. V živote detí možno každodenne pozorovať tzv. prvotné neformálne (spontánne) utváranie skupín (priateľstiev). Neskôr začínajú prevažovať rovnaké ciele, záujmy, perspektívy a pod. Ide tu o tzv. funkcionálne vzťahy, ktoré odrážajú vzťahy medzi žiakmi. Pri formálnom utváraní skupiny sa učiteľ môže opierať o kritériá. Podľa V. Švajcera (1967), Mechlovej, E. a Foráka, F. (1986) sú to:

• Kritérium kompenzácie (náhrady) - skupiny sú utvorené tak, aby pomer dobrých a slabších žiakov bol vyrovnaný, alebo aby v skupine bol jeden dobrý žiak, okolo ktorého sa zoskupia slabší žiaci.
• Kritérium diferencovanej kooperácie (spolupráce) - znamená zoskupenie žiakov rozličných sklonov, schopností, zručností okolo istého problému. Tým, že žiaci sa vyznačujú rôznou úrovňou schopností, dochádza pri riešení problémov a úloh k vzájomnej spolupráci.
• Kritérium rovnosti mentálnej úrovne - je to tendencia zoskupovania žiakov, ktorí prevyšujú priemer triedy (môže ísť aj o skupiny podpriemerných žiakov). Skupina utvorená podľa tohto kritéria (často ide o spontánnu skupinu) vyhovuje len niektorým žiakom. Nevytvára podmienky pre dynamiku práce. Dobrí žiaci nemusia pracovať v skupine, slabší alebo slabí žiaci by nemuseli byť schopní vyriešiť zadané úlohy. Treba poznamenať, že za istých okolností možno pracovať aj s takto vytvorenými skupinami.
• Kritérium funkcionálnej homogénnosti - prevláda pri spontánnom zoskupovaní a preskupovaní žiakov. Môže slúžiť na vytváranie nových vedomostí a zručností žiakov - žiaci riešia úlohy a problémy, navzájom si vysvetľujú postupy, pracujú s literatúrou a inými pomôckami, formulujú definície, hľadajú vzťahy atď. Môže byť využitá na uplatňovanie vedomostí v iných zmenených situáciách alebo na aplikáciu vedomostí. Môže mať charakter upevňovania, prehlbovania, preverovania vedomostí žiakov - možno uplatniť na začiatku alebo pred koncom hodiny. Nejestvuje žiadny univerzálny návod, kedy treba na skupinové vyučovanie využiť len časť hodiny, kedy celú hodinu.

Skupinové vs. kooperatívne vyučovanie

J. Maňák a V. Švec (2003) nerobia rozdiel medzi pojmami skupinové a kooperatívne vyučovanie. Ide o dve veľmi príbuzné koncepcie. Rozdiel vysvetlíme slovami H. Kasíkovej, ktorá hovorí, že kooperatívne vyučovanie nie je skupinová práca, pretože v skupinovej práci nemusí dochádzať k ozajstnej kooperácii žiakov. V kooperatívnej výučbe sa kladie dôraz na vzájomnú spoluprácu žiakov. Z uvedeného vyplýva, že táto práca, resp. ciele hodiny musia byť učiteľom starostlivo pripravené (Kasíková, H., 2010). Obidve koncepcie vyučovania majú veľa spoločného. Porovnanie klasického a skupinového vyučovania uvádza tabuľka:

Skupinové aj kooperatívne vyučovanie sú našim učiteľom známe z rôznych článkov a literatúry, napr. E. Schimo, J. Urbánková (2014). Podstata skupinového alebo kooperatívneho vyučovania nespočíva len v inej organizácii vyučovacej hodiny, v tom, že spolu pracujú a na základe spolupráce prídu k riešeniu úlohy, problému, pochopeniu niečoho, naučeniu sa nového a pod. Sociálne interakcie prispievajú k novým skúsenostiam, k novému poznaniu atď. Individuálne prístupy žiaka sa prelínajú s prístupmi iných spolužiakov, čo vedie k získavaniu nových skúseností a aj k rozvoju schopností. Pri práci v skupinách nejde len o spoluprácu žiakov, naučenie sa učiva. Dochádza tu aj k poznávaniu iných pohľadov iných spolužiakov, k počutiu iných názorov, prístupov a pod. Takáto spolupráca je pre žiakov často viac motivujúca ako len práca s učiteľom. V neposlednom rade je pre učiacich sa aj motivujúca, pretože jej sprievodnými javmi sú napr. rôzne nápady a pohľady spolužiakov. Vzniká tzv. Skupinová práca poskytuje možnosť pre vzájomné rozhovory a výmenu názorov. To má vplyv na to, že žiaci sa učia vyjadrovať svoje názory, prezentovať svoje pohľady a vedomosti, učia sa aj vyjadrovať zrozumiteľne, konštruktívne, úsporne atď. Zdôrazňujeme, že popri učení si spontánne a neformálne opakujú a v pamäti vybavujú vedomosti, ktoré by v klasickom vyučovaní ani nevyužili. Skupinové či kooperatívne môžu byť rôzne obmeny práce žiakov. P. Gasser (2003) uvádza, že v skupinovom vyučovaní je veľké množstvo variácií a kombinovania jednotlivých druhov činností žiakov. Treba zdôrazniť, že aj žiakov treba postupne zvykať na takúto prácu a spoluprácu.

Pripomenieme názory J. S. Brunera a L. S. Wygotského, ktorí veľmi významne doceňujú vzájomné učenie sa žiakov. J. S. Bruner je zástanca konštruktívneho kognitivizmu. Podľa neho ide o to, že žiak pri učení mení svoje doterajšie prekoncepty, dáva ich do nových súvislostí atď. L. S. Wygotski bol zástanca sociálneho konštruktivizmu, ktorého podstata spočíva v tom, že žiak alebo učiaci sa si konštruuje nové vedomosti v interakcii s inými účastníkmi vzdelávacieho procesu alebo s prostredím. Podľa neho je učenie optimálne vtedy, ak dochádza k rôznorodým interakciám (Turek, I., 2008). Žiak a vôbec človek sa veľmi veľa naučí v spolupráci s inými. Nemecký pedagóg W. Matte (2002) tiež zdôrazňuje význam interakcie. Uvedené vyučovanie je časovo náročnejšie. Na rozdiel od tradičného, učiteľ nesprostredkúva hotové vedomosti, ale žiaci sa k ním dopracúvajú. Skupinové a kooperatívne vyučovanie by mali byť vyučovaniami dneška. Nejde len o akúsi modernosť. Napokon o skupinovom vyučovaní môžeme povedať, že prežilo storočnicu. Pravdaže, za roky sa vyvíjalo, dotváralo o nové pedagogické a psychologické poznatky a pod. Ak dnes o ňom hovoríme, ako o vyučovaní v 21. storočí, potom je to aj preto, že v mnohých školách nie je úplnou samozrejmosťou. Skupinové vyučovanie je ideálne pre uplatňovanie konštruktivizmu v reálnej edukačnej praxi. Konštruktivizmus je prínosom pre získavanie nových vedomostí najmä v tom, že vedie žiaka k poznávaniu nového, pretvára doterajšie jeho poznatky (konštruuje nové vedomosti), v skupinovom vyučovaní dochádza k sociálnemu sprostredkovaniu - porovnávanie názorov, diskusie o zistenom a pod. U žiaka môže nastať „poznávací zlom“ - zistil, „objavil“ niečo, čo si predtým neuvedomoval, nepripisoval tomu dôležitosť, vážnosť a pod. Výsledný konštrukt je to, že žiak dospel od prekonceptu k novému poznaniu. Skupinové a kooperatívne vyučovanie veľmi výrazne obmedzujú encyklopedické získavanie vedomostí a podporujú, okrem už opísaných sociálnych aspektov, aj rozvoj kreativity žiakov.

Mentálne mapovanie ako nástroj podpory učenia

Mentálne mapovanie je metóda, ktorá si získava popularitu v rôznych oblastiach, od vzdelávania až po podnikanie. Umožňuje vizualizovať myšlienky, organizovať informácie a podporovať kreativitu. Tento článok sa zameriava na princípy a aplikácie mentálneho mapovania, pričom vychádza z poznatkov odborníkov a praktických príkladov. Mentálne mapovanie je vizuálna metóda organizácie informácií, ktorá využíva diagramy na reprezentáciu myšlienok, konceptov a vzťahov medzi nimi. Táto metóda podporuje kreatívne myslenie, zapamätávanie a porozumenie učiva.

Tony Buzan a mentálne mapovanie

Autorom pojmu mentálne mapovanie je Angličan Tony Buzan, ktorý sa narodil v roku 1942 v Londýne. Získal ocenenia v psychológii, angličtine, matematike a iných vedách na University of British Colombia. Založil Brain Trust Charity, bol vedúcim Brain Clubs, redaktorom denníka spoločnosti ľudí s vysokým IQ Mensa a pracoval pre Daily Telegraph. Je tvorcom koncepcie Radiant Thinking and Mental Literacy a patrí k svetovým profesionálom v otázke skúmania činnosti mozgu a vyučovania. Prednášal publiku počnúc päťročnými deťmi cez školákov až po študentov vysokých škôl, ale aj riaditeľom škôl, manažérom. Pripravoval programy pre svetové firmy a ich vlády. Je zakladateľom šampionátu v rýchlom čítaní, svetového pamäťového šampionátu, poradcom pre vládne a medzinárodné firmy, ako sú BP, Barclays International, General Motors, Oracle, Microsoft, British Telecom, IBM, British Airways atď. Stal sa vládnym konzultantom a poradcom pre Veľkú Britániu, Singapur, Mexiko, Austráliu, krajiny v Golfskom zálive a Lichtenštajnsko, ale aj poradcom Medzinárodnému olympijskému výboru trénerov a športovcov. Je členom Medzinárodnej rady psychológov a Fellow inštitútu vzdelávania a rozvoja.

Jeho kniha "Mentálne mapovanie" predstavuje názory na činnosť mozgu, na možnosti a spôsoby využívania jeho činnosti, ktorými by mal byť úspech nielen v učení sa, ale aj v organizovaní osobných, rodinných či pracovných aktivít.

Čo je mentálna mapa?

Mentálna mapa je organizačný nástroj nášho mozgu, ktorý má nahradiť lineárne myslenie a uvádza do činnosti mozog ako celok. Je prostriedkom, ako dostávať informácie do mozgu aj von, a spôsobom písania poznámok, ktorý mapuje naše úvahy. Autor prirovnáva mentálnu mapu k mape mesta. Slúži na plánovanie, rozvoj komunikácie, tvorivosti, pomáha šetriť čas, koncentrovať sa, pamätať si, efektívnejšie sa učiť, vnímať svet ako celok a chrániť stromy. Je najlepším zviditeľnením myšlienok, pretože ich názorne zobrazuje. Tvorba mentálnej mapy spočíva v troch krokoch:

1. Hlavný pojem: Umiestnený v strede mapy.
2. Vetvy: Lúčovito vychádzajúce vetvy symbolizujú predstavy súvisiace s hlavným pojmom.
3. Asociácie: Zaznamenanie asociácií vznikajúcich v súvislosti s jednotlivými vetvami.

Poznajte svoj mozog, uvoľnite svoj potenciál

Táto kapitola podrobne opisuje činnosť mozgových buniek aj mozgu s jeho jednotlivými časťami. Porovnávanie, bohatý obrázkový materiál, ale aj dotazník, na ktorého otázky si môže čitateľ odpovedať, slúžia na vysvetlenie, ako mozog pracuje. Uvádza sa tu prehľad historických názorov na štruktúru mozgu a jeho činnosť. Na označenie mozgových buniek sa používa pojem superbiočipy, ktoré má nielen človek, ale všetky živočíchy. Činnosť mozgovej bunky je ilustrovaná príkladom činnosti včely, priemerná mozgová bunka je prirovnaná k priemernému osobnému počítaču a autor uvádza aj to, že ak by mal byť mozgový potenciál človeka znázornený ako poschodová budova, tak by išlo o budovu neporovnateľne vyššiu než stoposchodový mrakodrap. V kapitole je vysvetlená činnosť obidvoch mozgových hemisfér, princíp mozgovej synergie, asociácií, na základe čoho je zdôvodnená úloha učenia sa. Dôležité je aj opakovanie. Tak sa vytvárajú vzorce myslenia a správania. V kapitole sú takisto humorné úvahy, napríklad o tom, že do ľudského mozgu sa zmestí nekonečné množstvo hlúpostí (v angličtine garbage), pretože mozog môže myslieť nekonečne veľa myšlienok.

Dokonalý vzorec úspechu

Pre dnešnú dobu populárne slovo úspech je centrálnym pojmom tretej kapitoly, ktorá sa volá Dokonalý vzorec úspechu. Autor si poslúžil mnemotechnickou pomôckou, akronymom PUSOPÚ (po česky PUZOPÚ). Ide o šesť krokov: pokus, udalosť, spätná väzba, overenie, prispôsobenie, úspech. Je to vzorec na dosiahnutie úspechu, a tým je naučiť sa učiť sa. Autor uvádza, že schopnosť vedieť sa učiť je najdôležitejšou zo všetkých zručností v procese učenia sa. Kapitola obsahuje úvahy o úspechu, ale aj o neúspechu, o ich príčinách a reakciách na ne - tie sú verbálne a neverbálne a stretneme sa s nimi u ľudí na celom svete. Treba sa učiť vyjsť zo zaužívaných vzorcov myslenia a nebáť sa chýb. V tejto kapitole sa neuvádza, že múdry sa učí na chybách druhých a hlupák na chybách vlastných, ale že poučenie aj z tej najmenšej chyby zvyšuje pravdepodobnosť úspechu. Nevyhnutnou súčasťou je princíp vytrvalosti, ktorý je z hľadiska mentálnych máp myslenia motorom učenia sa a inteligencie, nie znakom nepružnosti, tvrdohlavosti či obmedzenosti, ako sa to vo verejnosti často prezentuje.

Trénujeme myseľ pre duševný úspech

V súčasnosti je veľmi aktuálnym slovom tvorivosť, ktoré je východiskovým výrazom štvrtej kapitoly pod názvom Trénujeme myseľ pre duševný úspech. Troma piliermi, na ktorých tvorivosť stojí, sú podľa Buzana plynulosť, flexibilita a originalita. Všetky pojmy autor vysvetľuje. Odvoláva sa na tvrdenia z predchádzajúcich kapitol o činnosti mozgu, jeho pravej a ľavej hemisféry, synergetickom spôsobe myslenia. Len keď sa bude rozvíjať činnosť obidvoch hemisfér, bude sa rozvíjať aj tvorivosť. Človek, ktorý má skutočne tvorivé myslenie, je schopný stavať na nápadoch, rozvíjať ich, zvyšovať ich krásu a príťažlivosť, rozpracovávať ich a uvádzať do života. Tvorivosť je kľúčom k duševnému úspechu. V kapitole sú uvedené mená významných osobností, ktoré boli tvorivé, a zdôvodnenie - prečo boli tvorivé. Mentálne mapy sú nástrojom, ktorý pomáha myslieť v súvislostiach, a teda kreatívne. Príkladom toho, že je to tak, je Charles Darwin, ktorého rukopisy „mentálnych máp“ sa zachovali. Súčasťou kapitoly je test kreativity spočívajúci v napísaní zoznamu, na čo všetko sa dá použiť ramienko na šaty. Niekoľko ďalších strán kapitoly venuje autor vyhodnoteniu a zdôvodneniu testu. Ďalej uvádza, čo znamená pokročilejšia tvorba mentálnych máp a dáva ju do súvislostí so zmenou paradigmy v myslení. Vysvetľuje, čo je tvorivá produktivita, aký je vzťah medzi kvantitou a kvalitou myslenia, tvrdí, že predstavivosť pomáha pamäti. Aj v tejto kapitole je časť venovaná sile asociácií, ako aj vzťahu opakovania a pamäti. V procese učenia sa a tvorivosti zohrávajú veľkú úlohu prestávky.

Fyzická kondícia pre duševné výkony

Fyzická kondícia pre duševné výkony je názov piatej kapitoly, ktorá sa začína „rýchlym preverením mozgu“ - krátkym dotazníkom s uzatvorenými otázkami. Ak má naša myseľ fungovať „na plné obrátky“, treba sa o ňu starať aj fyzicky, aj duševne. Kapitola je o vzťahu tela a myslenia a o ich „trénovaní“. Ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výkony v testoch duševných zručností než ľudia, ktorí nie sú v dobrej telesnej kondícii. Tréning tela je teda tréningom mozgu. Kapitola sa zameriava na:

• Správne držanie tela
• Aerobikové cvičenia a telesná kondícia
• Pružnosť
• Sila

Jednotlivé oblasti sú v kapitole priblížené cez príklady, návrhy cvičení a odôvodnenia, prečo sú potrebné. Každá z piatich kapitol je popretkávaná radami, príkladmi a mapami. Ide o teóriu ilustrovanú na príkladoch.

Praktické aplikácie mentálneho mapovania

Posledná, šiesta kapitola je praktická a je zameraná na tvorbu konkrétnych mentálnych máp v konkrétnych - modelových - situáciách. Prvá je mapa na vedenie schôdze. Využívajú ju nielen humanitné vedy, ale aj informatika a prírodné vedy. Je blízkou brainstormingu i metóde riešenia problémov. Ide o vizuálne spojenie medzi nápadmi alebo získanými informáciami. Umožňuje zobraziť fakty aj štruktúru a vzťahy medzi nimi. Pomáha pri vytváraní prepojení, ktoré by mohli uniknúť. Aj keď sú mentálne mapy využívané v edukačnom procese, máloktorý z pedagógov si uvedomuje teoretické zdôvodnenia ich existencie a možnosti ich ďalšieho využitia. Kniha je veľkým prínosom pre pedagogickú prax, no nie je zameraná len na ňu.

Myšlienkové mapy sú v edukácii efektívnym nástrojom, ktorý sa používa aj na školách. Myšlienková mapa sa dá používať naozaj v ktorejkoľvek situácii - od plánovania dovolenky, cez zariaďovanie bytu a vzdelávanie až po riadenie firmy. Pomocou nej si vytvoríte prehľadnú štruktúru a logicky ju prepojíte.

Ako vytvoriť myšlienkovú mapu

Myšlienkovú mapu viete vytvoriť doslova za pár minút. Poznačte si hlavné témy, ktoré sa chystáte rozvíjať a začnite s ústrednou témou. Samozrejme, myšlienková mapa je tu na to, aby rozvíjala aj kreativitu, a preto sa nemusíte držať tejto štruktúry. Pokojne si vytvorte bubliny s rôznymi slovami, ktoré vám napadnú, a štruktúra sa už vyjaví sama na základe toho, ako ju budete ďalej prepájať. Fantázii sa medze nekladú, a preto používajte neštandardné písmo, alebo doplňte text obrázkami. Tie totiž ešte viac stimulujú mozgovú činnosť. Rovnako sa snažte používať aj čo najviac farieb a farebne si rozlíšte jednotlivé vetvy myšlienkovej mapy. Vďaka asociáciám sa vám budú formovať myšlienky jedna za druhou, ktoré budú navyše v súvislosti s riešením konkrétneho problému. Základné kroky pri tvorbe mentálnej mapy:

• Začnite písať do prostriedku čistého bieleho papiera otočeného na šírku.
• Buďte kreatívny a používajte farby.
• K hlavnému obrázku napíšte hlavné vety.
• Pridajte k nim vety druhej a tretej úrovne atď.
• Vytvorte si toľko asociácií, koľko sa len bude dať.
• Postupujte podobne ako stromy.
• Jednotlivé vetvy spájajte pomocou kriviek a nie rovných čiar.
• Ku každej vete pripojte iba jedno kľúčové slovo.

Nástroje na tvorbu mentálnych máp

Myšlienkové mapy je možné vytvárať v digitálnej forme prostredníctvom aplikácie, alebo ich jednoducho nakresliť na papier. Tvorba mapy na papieri je rýchlejšia a vďaka kresleniu a písaniu sa podporuje kreativita a pamäť. Keď pracujete s papierom a perom, sú vaše zmysly zapojené viac, než pri používaní elektroniky. Táto fyzická interakcia môže podporiť kreatívny proces a lepšie zapamätanie informácií. Navyše, na papieri máte takmer neobmedzenú slobodu. Môžete kresliť, písať, škrtať, bez akéhokoľvek obmedzenia formátu alebo softvéru.

Príklady softvéru na tvorbu mentálnych máp:

• XMind: Štandardný program na počítači, ktorý funguje v programoch Windows, Mac a Linux. Aplikácia dokáže exportovať mapu iba ako PDF, obrázok, textovú alebo hypertextovú osnovu. Nedostatkom XMind je nemožnosť exportu na webovú stránku. Jednotlivé vetvy môžu byť označené ikonami s rôznym významom, vďaka čomu sa budú vzájomne odlišovať. Môžete k nim pridať aj výzvu k akcii, hodnotenie, rôzne obrázky, súbory a v platenej verzii aj zvukové poznámky. Toto všetko dokážete navzájom prepojiť. XMind je myšlienková mapa na stiahnutie, čiže open-source aplikácia, ktorá sa dá stiahnuť bezplatne.
• MindMup: Myšlienkovú mapu MindMup môžete používať priamo vo webovom prehliadači. Ukladá sa na Google Drive, takže máte všetko na jednom mieste. Ďalšie štruktúry pridáte do mapy jednoducho - pravým tlačidlom na myši. Najprv však treba vždy pridať hlavný uzol. Negatívom môže byť grafické spracovanie a aj skromnejšie možnosti tohto programu. Verzia, ktorá je zadarmo, je obmedzená úložiskom na 6 mesiacov.
• Coggle: Mentálna mapa Coggle funguje v prostredí cloudu, podobne ako MindMup alebo Octopus.
• FreeMind: Ďalšou myšlienkovou mapou vhodnou pre začiatočníkov je napríklad FreeMind.

Vplyv technológií na duševné zdravie

V posledných desaťročiach sme obkolesení technológiami, sme neustále online, aký to má vplyv na naše duševné zdravie? Naše duševné zdravie súvisí s našim postojom k sebe, spôsobu svojho života, pracovnému nasadeniu aj umeniu relaxovať. Životný zhon a neustále stresy okolo nás spôsobujú, že súčasný človek sa nie vždy dokáže uvoľniť a relaxovať. Do toho celý deň trávime medzi ľuďmi, mobilmi, vzruchmi, podnetmi a naša psychika dostáva zabrať. No ak aj na svoj relax použijeme počítač a pripútame sa k nemu, tak si nepomôžeme. Používanie technológií je nevyhnutné, no miera je merítkom, kedy to celé ešte máme pod kontrolou.

Sociálne siete vznikli a aj sú na to, aby sme seba prezentovali a rozdelí nás to na kategóriu, ktorá uvádza len svoje pozitíva a úspechy, chváli sa a ostatní ju povzbudzujú a tešia sa, a tých, ktorí chcú vzbudiť v okolí iné pocity a dávajú tam svoje starosti, obavy, a hľadajú pre seba vo svojom trápení “spriaznené duše” či pomoc.

Syndróm FoMO a digitálny detox

Rozsiahle analýzy potvrdzujú silné prepojenie medzi FoMO (Fear of Missing Out) a nadmerným používaním sociálnych sietí. Každý z nás ten pocit dôverne pozná. Ráno sa zobudíme a okamžite kontrolujeme, kto pridal nové príbehy alebo príspevky. Sledujeme, kto koho označil, kde sa nachádzajú naši známi a čo práve robia. Často si to nahlas nepriznáme, no tieto aktivity vykonávame na dennej báze s takmer rituálnou presnosťou.

Problém však siaha hlbšie, až k narušeniu systému odmeňovania v mozgu. Sociálne siete sú dizajnované tak, aby stimulovali uvoľňovanie dopamínu, pretože ich cieľom je udržať nás pri obrazovke čo najdlhšie. Technologické spoločnosti zarábajú peniaze doslova na našom čase. Ich cieľom nie je, aby sme sa cítili dobre, ale aby sme na obrazovku pozerali čo najdlhšie. Tento systém nepredvídateľnej odmeny funguje podobne ako pri iných závislostiach, napríklad od alkoholu, drog či cukru.

Svetový deň bez mobilu je ideálnou príležitosťou na prehodnotenie nášho vzťahu k smartfónom. Mali by byť našimi sluhami, napríklad nám pomáhať s komunikáciou, s rýchlymi poznámkami, platením cez bankovú aplikáciu či so zachytením momentov z reálneho života pomocou fotoaparátu.

tags: #kooperativna #metoda #a #mentalne #mapovanie