Komplexný sprievodca kontrolou posudzovania invalidity po 3 rokoch

Invalidný dôchodok predstavuje pre osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré majú obmedzenú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, dôležitý zdroj príjmu. Na Slovensku sa problematike invalidity a s ňou spojených nárokov venuje rozsiahla legislatíva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o kontrole posudzovania invalidity, s dôrazom na zmeny a postupy, ktoré ovplyvňujú poberateľov invalidného dôchodku po 3 rokoch od jeho priznania.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

• byť uznaný za invalidného,
• získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
• ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Invalidný dôchodok je osobitný druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo sa predpokladá, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Upozornenie - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenej podmienky: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vtedy je možné túto mieru len zvýšiť, a to najviac o 10 % za ďalšiu diagnózu ovplyvňujúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Napríklad pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu - ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok).

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 3 ZSP pre občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Pre invalidov z mladosti alebo doktorandov, ktorí majú nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňajú podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, a majú percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa suma invalidného dôchodku určí v súlade s § 73 ods. 5 ZSP. Pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa suma invalidného dôchodku určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP, a pre invalidov z mladosti alebo doktorandov s rovnakým poklesom schopnosti sa suma určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia), vyplácané k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) alebo priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného roka.

Kontrolné lekárske prehliadky a prehodnocovanie invalidity

Sociálna poisťovňa pravidelne preveruje trvanie invalidity prostredníctvom kontrolných lekárskych prehliadok. Poberatelia invalidného dôchodku s diagnózou, pri ktorej je možnosť zlepšenia zdravotného stavu, musia počítať s prehodnotením priznanej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, a to po prvom roku a následne podľa druhu diagnózy. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Zmeny v posudzovaní invalidity

Sociálna poisťovňa v spolupráci s odborníkmi pripravuje novelu prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorá má reagovať na najnovšie medicínske poznatky. Cieľom je aktualizovať pravidlá posudzovania invalidity a zohľadniť nové prípady. Zmeny by nemali mať retroaktívny charakter a nemali by viesť k odoberaniu už priznaných invalidných dôchodkov. Od 1. 11. 2021 sa v zákone o sociálnom poistení dopĺňa príloha, upravujúca percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, o novú skupinu duševných chorôb. Parlament totiž schválil návrh zákona, ktorým zákon č. 461/2003 Z. z. V Prílohe č. 4 sa dopĺňa kapitola V duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb - Poruchy autistického spektra, a to vrátane ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Cieľom je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná. Novelou zákona sa stanoví aj percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri týchto chorobách. V súvislosti s doplnením prílohy č. 4 sa prechodným ustanovením ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni prehodnotiť trvanie invalidity v najbližšej lehote kontrolnej lekárskej prehliadky uskutočnenej po 31. októbri 2021 u tých poistencov, ktorým bol právoplatne priznaný invalidný dôchodok do 31. októbra 2021. Súčasne sa zabezpečuje, aby títo poistenci, ktorým lehota kontrolnej lekárskej prehliadky nebola určená, mali možnosť požiadať o prehodnotenie trvania invalidity. Po prehodnotení trvania invalidity a určení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2021, Sociálna poisťovňa rozhodne o invalidnom dôchodku v štandardných procesných lehotách. Sociálna poisťovňa v poslednom období zaznamenala zo strany invalidných dôchodcov nárast počtu žiadostí o prehodnotenie miery invalidity.

Sociálna poisťovňa začne od augusta prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, proces je naplánovaný na dva roky. Percento invalidity Sociálna poisťovňa preskúma zo zákona. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4. Príloha mení, resp. dopĺňa niektoré percentá invalidity podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov tak, aby zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom. Zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. augusta 2023. Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely, ale aj vytvorená nová Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. stavy po transplantácii obličky, pľúc, pečene, srdca atď.).

Napríklad mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín doteraz mohli byť posúdené maximálne na 70 %, to znamená na úrovni čiastočnej invalidity. Podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %, to znamená na úroveň plnej invalidity. Ľahká mentálna retardácia bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %, po novom pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %. Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana, boli doteraz posudzované maximálne na 70 %, po novom 75 %. Pri chronických ochoreniach podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu - bola doteraz maximálna hranica 70 % zmenená na 75 %. Chondrodystrofia sa posudzuje v prípadoch s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie jednotne hodnotou 75 %, odstránilo sa meranie výšky v centimetroch a posúdenie v rozmedzí 40 až 50 %.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmeny v Prílohe č. 4 sa netýkajú všetkých zdravotných postihnutí. Prehodnotenie percenta invalidity poberateľov invalidného dôchodku bude Sociálna poisťovňa vykonávať v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o stav trvalý (kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná), alebo je lehota kontrolnej lekárskej prehliadky určená až po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa bude postupne prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to zo zákona (EX OFFO), t. j. z vlastného podnetu. Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky. Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav. Sociálna poisťovňa začne z vlastného podnetu prehodnocovať percento invalidity najskôr pri zdravotných stavov trvalých, ktoré si vyhľadá v informačnom systéme. Z týchto prípadov budú prioritne posudzované tie prípady, u ktorých bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na „hraničných“ 70 %. V týchto prípadoch teda pôjde o ťažké stavy. Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá v lehote 90 dní rozhodnutie. Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %. Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú od 1. augusta 2023 posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4. Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov tzv. plných invalidných dôchodkov. K 30. júnu 2023 poberalo invalidný dôchodok s invaliditou do 70 % 142 278 ľudí v priemernej výške 260,72 eura.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti. Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží. Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Integrovaná posudková činnosť a peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Základným kameňom posudzovania invalidity je integrovaná posudková činnosť, upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. a vykonávacia vyhláška č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť sa zameriava na zjednotenie a zefektívnenie procesov posudzovania zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Hlavným cieľom je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní a zaviesť lepšiu koordináciu medzi jednotlivými zložkami posudkového systému. Po novom, posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe jednotných metodík pre sociálnu a lekársku posudkovú činnosť. Proces posudzovania invalidity je rozdelený na dve hlavné časti:

1. Sociálna posudková činnosť: Zameriava sa na posúdenie sociálnej situácie osoby, jej potrieb v domácom a sociálnom prostredí.

2. Lekárska posudková činnosť: Posudkový lekár ÚPSVaR posudzuje zdravotný stav osoby, pričom zohľadňuje prílohu č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z.

Výsledkom tohto komplexného posúdenia je integrovaný posudok, ktorý slúži na viaceré účely, vrátane rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), preukazoch ŤZP a parkovacích preukazoch.

Osoby s ŤZP majú nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu, ktoré im pomáhajú zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ich postihnutia. Kompenzácia zahŕňa poskytovanie peňažných príspevkov a sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z., a toto postihnutie bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré osoba zažíva v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná sama prekonať. Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňujú aj majetkové pomery žiadateľa. Ak hodnota majetku osoby s ŤZP presiahne 50 000 €, príspevok sa neposkytne. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom osoba požiadala o príspevok.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Legislatíva sa snaží podporovať zapájanie občanov so zdravotným postihnutím do pracovného procesu. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ) vytvára právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza možnosti na vytváranie vhodných pracovných podmienok. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov, majú povinnosť plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

tags: #kontrola #posudzovania #invalidity #po #3 #rokoch