Dlhodobá starostlivosť o osoby so špecifickými potrebami predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Táto starostlivosť zahŕňa koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, poradenstva a kompenzačných pomôcok s cieľom nahradiť stratu schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na komunitnú starostlivosť, pričom zohľadňuje perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva.
Definícia dlhodobej starostlivosti a jej formy
Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie je koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho a zdravotného poradenstva a sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok a dávok v takom rozsahu, aby bola nahradená strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a ďalšie sociálne a pracovné funkcie. Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie sa poskytuje podľa individuálnych potrieb každého klienta primeraných jeho veku a miere funkčnej poruchy v jeho prirodzenom sociálnom prostredí alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť sa klientovi poskytuje priamo prostredníctvom poskytovateľa alebo poskytnutím pomôcky, alebo nepriamo vo forme peňažných príspevkov a dávok, ktorými si zaplatí sociálnu službu alebo pomôcku.
Samotná starostlivosť o starších ľudí je poskytovaná rôznymi formami. Medzi tieto formy patrí:
- Ambulantná starostlivosť: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb v ambulantných zariadeniach.
- Domáca starostlivosť: Starostlivosť poskytovaná v domácom prostredí klienta.
- Ústavná starostlivosť: Starostlivosť poskytovaná v zariadeniach dlhodobej starostlivosti (napr. domovy dôchodcov).
- Komunitná starostlivosť: Kľúčový prvok dlhodobej starostlivosti, ktorý sa zameriava na poskytovanie služieb a podpory v prirodzenom sociálnom prostredí klienta. Cieľom komunitnej starostlivosti je umožniť osobám so špecifickými potrebami zotrvať v domácom prostredí čo najdlhšie a podporovať ich sociálnu integráciu.
Perspektívy rôznych vedných odborov na komunitnú starostlivosť
Pri analýze problematiky komunitnej starostlivosti je dôležité zohľadniť pohľady rôznych vedných odborov, ktoré sa na jej poskytovaní podieľajú.
Sociálna práca
Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá na profesionálnom základe zaisťuje starostlivosť o klienta, ktorého vzťah s prostredím, v ktorom žije, je narušený. Realizuje sa hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi a ich cieľom je realizovať sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, predmety - dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov. Profesionálni sociálni pracovníci poskytujú informácie a služby klientom v najrozmanitejších životných situáciách.
Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“.
Právo
Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 161 zo dňa 25. februára 2004 schválila Koncepciu sociálnej a dlhodobej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť legislatívny zámer zákona o sociálnej a dlhodobej starostlivosti. Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Podľa prognózy Infostatu (2002) sa bude počet obyvateľstva nad 65 rokov každoročne zvyšovať, výraznejšie po roku 2011. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb.
Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému. Pojem sociálne zabezpečenie sa u nás v odbornej právnickej literatúre z predchádzajúcich rokov ustálil ako pojem zahŕňajúci predovšetkým vzťahy.
Ošetrovateľstvo
Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. „Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý“. V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Chápanie pojmu zdravie závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a od jej kultúry. Existuje niekoľko známych modelov chápania zdravia, s ktorými sa v rôznej miere môže stotožniť aj starší jedinec.
Potreby osôb so špecifickými potrebami v komunitnej starostlivosti
Východiskovým bodom pri práci a starostlivosti o starších ľudí sú ich potreby. Spôsob uspokojovania potrieb nás upozorňuje na rastúce očakávanie po lepšej kvalite služieb. Viacerí autori zdôrazňujú, že aj napriek tomu, že sú starší ľudia pri rôznych činnostiach odkázaní na pomoc druhých ľudí, je dôležité človeku, ktorému pomáhame, umožniť, aby vykonával čo najviac vecí sám. Prílišná starostlivosť demotivuje.
Analýza potrieb osôb so špecifickými potrebami v kontexte komunitnej starostlivosti ukazuje, že každý analyzovaný vedný odbor sa primárne orientuje na potreby staršieho človeka. Menší rozdiel bol len v tom, ako vnímali potreby jednotlivé vedné odbory. Ošetrovateľstvo ponúka širšie možnosti foriem starostlivosti o starších ľudí ako ďalšie dva analyzované odbory.
Financovanie komunitnej starostlivosti
So starnutím obyvateľstva súvisí aj zvyšovanie nárokov na financovanie dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Porovnanie možností financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva nás doviedlo k zisteniu, že v sociálnej práci sa analyzovaná jednotka „financovanie“ prejavuje cez slovné spojenie zvyšovanie nárokov na financovanie. V práve sa stretávame so slovným spojením financovanie smerované na klienta. Dlhodobá starostlivosť je náročná na finančné zdroje.
Analýza a komparácia pohľadov na dlhodobú starostlivosť
Cieľom štúdie bola analýza a komparácia pohľadov troch vedných odborov na problematiku dlhodobej starostlivosti. Teoretické aspekty problematiky práce a prístupu k starším ľuďom odzrkadľujú základnú filozofiu jednotlivých vedných odborov, ktoré vychádzajú zo spoločného holistického chápania ľudskej bytosti, disponujúcou paletou ľudských potrieb, ktoré treba saturovať, či už vlastnými silami, alebo pomocou ďalšej osoby.
Metodológia analýzy
Aby sme bližšie porozumeli spôsobu nazerania pomáhajúceho pracovníka, konkrétne sociálneho pracovníka, právnika či ošetrovateľky na človeka - klienta, realizovali sme kvantitatívno - kvalitatívnu obsahovú analýzu vybraných dokumentov. Pri spracúvaní obsahovej analýzy sme pracovali so slovami. Vychádzali sme zo zdrojov, uvedených ďalej v texte.
Analýza z pohľadu sociálnej práce
Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce sme spracovali na základe textov vybraných zo zdrojov: Krajčík (2000) Geriatria (kapitola zaoberajúca sa organizáciou starostlivosti o starých ľudí), Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo (kapitola o sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach Slovenskej republiky) a diela Hrozenskej et al. o formách sociálnej starostlivosti a pomoci určených starším ľuďom a dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.
Tabuľka 1 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 47. Z tohto počtu je najviac zastúpený pojem starostlivosť. Tvorí až 55,32 % z celku. Druhým najviac zastúpeným výrazom je inštitúcia, 14,89 %. Slová potreby a „domáca“ sú v rovnakom zastúpení, 6,39 %. Pojmy ústavná, rodina, komunita, tvoria 4,25 % z celku. Najmenšie percentuálne zastúpenie dosiahli výrazy individuálny a financovanie, 2,13 %. Termíny kvalita, sebestačnosť, ambulantná, sa v analyzovanom texte nenachádzajú.
Analýza z pohľadu práva
Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu práva sme spracovali na základe textov vybraných z publikácií a internetových textov. Konkrétne Rievajová et al. (2006) Sociálne zabezpečenie (kapitola Sociálna poisťovňa a financovanie sociálneho poistenia), Klevetová - Dlabalová (2008) Motivační prvky při práci se seniory (kapitola Moderní doba a etapa stáří); osobitnú pozornosť sme venovali analýze zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (s akcentom na § 12). Ďalším zdrojom bol Medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia (2002), kľúčovým zdrojom bol Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím (2005), analýze sme podrobili tiež Doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Formy poskytovania dlhodobej starostlivosti vo vybraných krajinách boli vyňaté z diela Bohovicovej (2006) Vývoj sociálnej práce.
Tabuľka 2 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 70. Najviac zastúpený pojmom je starostlivosť, 72,86 % z celku. Ďalšími najzastúpenejšími výrazmi sú potreby a domáca, 5,71 % z celkového počtu. Slovo ústavná tvorí 4,29 % z celku. Termíny kvalita, ambulantná, inštitúcia, sú zastúpené v 2,86 %. Pojem komunita tvorí 1,43 % z celkového počtu.
Analýza z pohľadu ošetrovateľstva
Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu ošetrovateľstva sme spracovali na základe textov vybraných diel a internetových textov - Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetřovatelstvo (kapitola Gerontologické ošetřovatelstvo). V diele Pavlíkovej (2006) Modely ošetřovatelství v kostce nás zaujímala kapitola Kategorie filozofických názorů v ošetřovatelství. Potreby chorého boli predmetom záujmu Trachtovej (2005) v diele Potřeby nemocného v ošetřovatelském procesu. Ďalej sme analyzovali dielo Žiakovej (2007) Ošetrovateľské konceptuálne modely. Z publikácie Kalvacha et al. (2008) Geriatrické syndromy a geriatrický pacient sme vybrali kapitolu Pojetí geriatrického pacienta a oboru geriatrie. Staršia publikácia Bartka (1984) Moderná psychohygiena bola pre nás zaujímavá z perspektívy životného štýlu seniorov. Z diela Hegyiho (1994) Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológi (kapitola Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách) sme vybrali a analýze podrobili tri príspevky: Litomerický - Starý človek a jeho rodina, Palát - Rehabilitácia v komunite ako model dlhodobej starostlivosti v geriatrii, Čunderlíková - Varsányiová Je domov dôchodcov skutočne domovom?
V tabuľke 3 pracujeme s celkovým počtom analyzovaných jednotiek, ktorých je 70. Tiež je najviac zastúpená pojmom starostlivosť. Tvorí 44,28 % z celku. Druhý výraz, ktorý tvorí 10,00 % z celku, je domáca. Slová potreby, rodina, komunita tvoria 8,57 % z celkového počtu. Termíny sebestačnosť a ústavná tvoria 4,29 % z celku.
Deinštitucionalizácia a budovanie komunitných služieb
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR postupne realizuje svoj záväzok na zmenu starostlivosti o ľudí so zdravotným znevýhodnením, dlhodobo chorých a seniorov. Vďaka reformám v oblasti sociálnych služieb a finančným možnostiam z Plánu obnovy a odolnosti napĺňame Vládou SR prijatú Národnú stratégiu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti na roky 2022-2026. Cieľom je vytvoriť adekvátne podmienky pre vznik nových zariadení sociálnych služieb, ktoré prijímateľom ponúkajú život v komunite v podobe rodinného bývania. Zámerom deinštitucionalizácie v oblasti sociálnych služieb je vytvoriť podmienky na poskytovanie sociálnych služieb na komunitnom princípe, aby mohol človek čo najdlhšie zotrvať vo svojom prirodzenom prostredí. Znamená to prednosť v poskytovaní terénnych a ambulantných sociálnych služieb (napr. denný stacionár, opatrovateľská služba) pred pobytovou formou v závislosti od individuálnych potrieb. Pre prijímateľov sociálnych služieb (seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, ľudia s mentálnym postihnutím) to zase znamená napĺňanie ich potrieb a podmienok na nezávislý život. Deinštitucionalizácia v prvom rade prináša zmenu poskytovania danej sociálnej služby a tá vychádza predovšetkým z prístupu zamestnancov k prijímateľom.
Nové komunitné služby prispievajú k tomu, aby si klienti vytvárali priateľské kontakty aj blízke sociálne siete. Budovanie nových kapacít v podobe rodinného bývania im takýto priestor poskytujú. Na základe vlastných skúseností o tom vedia v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých v Okoči - Opatovský Sokolec, ktoré je zapojené do procesu prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť. Riaditeľ zariadenia Mgr. Tibor Veres vyjadril presvedčenie, že proces deinštitucionalizácie nie je len o stavbách, ale najmä o postojoch. Zmena postojov zamestnancov, postupné zapojenie prijímateľov do života komunity a tiež zmena postojov samotných obyvateľov obce im priniesla inú kvalitu života. Ukázalo sa, že človek s inými alebo špecifickými potrebami nie je žiadnou hrozbou pre komunitu. Skôr naopak - svojou aktívnou účasťou v spoločenskom živote pozitívne ovplyvňuje myslenie ľudí a stáva sa prirodzenou súčasťou komunity, v ktorej zvláda rôznorodé činnosti. Nové bývanie v rôznych lokalitách rovnako prináša silnejšie osobné kontakty a väzby.
Ministerstvo práce realizuje v oblasti deinštitucionalizácie národný projekt Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - podpora transformačných tímov (NP DI PTT). Prostredníctvom neho ponúka akreditované vzdelávanie a odborné konzultácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb na komunitnej úrovni, podporu pri začleňovaní klientov a ich uplatnenie v novom rodinnom prostredí. Do projektu sa zapojilo už 93 zariadení sociálnych služieb. „V týchto zariadeniach sa realizuje vstupný monitoring a hodnotenie pripravenosti, tiež akreditované vzdelávanie zamerané na riadenie prechodu z poskytovania inštitucionálnych na komunitné sociálne služby. Zamestnancom zariadení sociálnych služieb poskytujeme podporu od partnerov projektu vo forme konzultácií pri tvorbe transformačného plánu. Tie sú zamerané na zmeny prostredia zodpovedajúce princípom univerzálneho navrhovania (Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania STU), na aktivizáciu a zamestnávanie (Slovenská únia podporovaného zamestnávania) a sociálne služby (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci). Všetko pod dohľadom Implementačnej agentúry Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,“ vysvetľuje doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD., člen expertného tímu národného projektu (expert pre sociálne služby).
Finančná podpora a reformy z Plánu obnovy a odolnosti
Nové finančné možnosti pre zmeny v oblasti poskytovania sociálnych služieb prináša Plán obnovy a odolnosti - konkrétne Komponent 13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Ide o sériu reforiem a postupných krokov, ktoré sú orientované na samotného prijímateľa sociálnych služieb v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami SR. Patria k nim nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, reforma posudkového systému, reforma financovania sociálnych služieb, podpora budovania nových komunitných služieb a reforma zákona o sociálnych službách. Spoločným cieľom je zmena v poskytovaní sociálnych služieb a ich financovaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci Plánu obnovy a odolnosti zabezpečuje obsahovú a projektovú prípravu. V spolupráci s Fakultou architektúry STU už pripravilo konkrétne architektonické štúdie pre projekty z financovania Plánu obnova a odolnosti SR, aby tak žiadateľom zjednodušilo a sprístupnilo požadované podmienky pre výstavbu takýchto budov. Tzv. katalóg architektonických štúdií prináša jednotlivé typy štúdií pre ambulantné služby, nízkokapacitné pobytové sociálne služby s kapacitou do 12 miest a sociálno-zdravotné zariadenia s kapacitou do 30 miest. Riešenia nových objektov komunitného typu v rodinnom prostredí musia zabezpečovať účelovosť, kvalitu a efektivitu sociálnych služieb. Samozrejmosťou sú všeobecné technické požiadavky aj pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom. Nechýbajú podmienky energetickej úspornosti a tepelnej ochrany zariadení. Plán obnovy a odolnosti počíta s rozšírením kapacít pobytových služieb komunitného charakteru a zdravotno-sociálnych nízkokapacitných zariadení a tiež kapacít ambulantných služieb. Tento cieľ je dôležité naplniť aj s ohľadom na starnutie obyvateľov Slovenska a výraznou preferenciou starostlivosti v domácom (prirodzenom) prostredí.
tags: #komunitna #starostlivost #o #soby #so #specifickymi