Komunitná rehabilitácia: Komplexný prístup k integrácii osôb so zdravotným postihnutím

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Tento článok sa zameriava na komunitnú rehabilitáciu ako kľúčový prvok v procese integrácie a zlepšenia kvality života osôb so zdravotným postihnutím.

Definícia komunitnej rehabilitácie

Komunitná rehabilitácia je definovaná ako koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. Komunitná rehabilitácia sa zaoberá tým, že postihnutých ľudí učí novým zručnostiam a ako maximalizovať ich momentálne zručnosti a schopnosti, ako aj tým, že pomáha komunite pochopiť, že postihnutí ľudia môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi svojich komunít (Twible a Henley, 1993).

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity. Rodina sama nie je schopná znášať všetku mnohostrannú a náročnú starostlivosť o osoby s postihnutím, pretože musí riešiť aj iné svoje funkcie a tiež preto, že vzťahy v rodine sú často zaťažené rôznymi emocionálnymi väzbami. Preukázateľne zo zistení vyplynulo, že bez adekvátnej podpory sú ľudia s postihnutím, ich rodinní príslušníci a komunity nedostatočne vybavení na to, aby zvládali nároky, ktoré sú na nich kladené.

Ciele komunitnej rehabilitácie

Cieľom komunitnej rehabilitácie je zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností. Medzi hlavné ciele komunitnej rehabilitácie patrí:

• Aktivizácia vnútorných schopností: Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Dosiahnutie samostatnosti: Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
• Rozvoj schopností: Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.
• Obnova alebo rozvoj schopností: Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Princípy komunitnej rehabilitácie

Komunitná rehabilitácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch, ktoré zabezpečujú jej efektívnosť a udržateľnosť:

• Právo na sebaurčenie: Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia.
• Účasť: V procese komunitnej rehabilitácie je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii mohli zapojiť do rozvoja komunity, aby mohli sami presadzovať svoje práva a pomenovávať svoje potreby. Je ich právom byť súčasťou komunity a byť pre ňu prínosom. Na presadenie svojich potrieb musia byť občania so zdravotným postihnutím sebavedomí, mať znalosti a byť zruční.
• Multidisciplinárny prístup: Vzhľadom na multidisciplinárny rozmer sociálnej rehabilitácie je potrebné zabezpečovať v zariadeniach a prostredníctvom inštitúcií, ktoré budú zabezpečovať služby dostupné a efektívne, využívať viaczdrojovosť financovania a synergický efekt integrovaných služieb.
• Individuálny prístup: Pri plánovaní, poskytovaní a rozširovaní sociálnych služieb sa kladie dôraz na individuálnosť - individuálny prístup ku každému žiadateľovi o poskytnutie sociálnej služby, dôraz na akceptáciu a sebaurčenie klienta - žiadateľa. Dôraz sa kladie na podporu samostatnosti, nezávislosti na pomoci iných, na spoluprácu s rodinou resp. podporu rodinného života. Služby sa snažíme prispôsobiť „šiť na mieru“ potrebám žiadateľov.

Komplexná rehabilitácia a jej zložky

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Východiskom komplexnej rehabilitácie musí byť diagnostika, čo znamená zmeranie a monitoring funkčnej sebestačnosti vo viacerých oblastiach každodennej činnosti. Monitoring informuje nielen o aktuálnom stave a sociálnej situácii klienta, ale aj o jeho vývoji.

Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie. Zložky komplexnej rehabilitácie sú:

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, na aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe. V rámci sociálnej rehabilitácie obyvateľ absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu čo najväčšej sebestačnosti s ohľadom na jeho zdravotné postihnutie. Najväčší dôraz je kladený na rozvoj komunikačných zručností, na rozvíjanie sociálnych zručností, zručností rozhodovania, zručností spojených s plánovaním, aby sa predišlo zabúdaniu už naučeného.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno-pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Metódy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia môže mať rôzne formy a využívať rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a možnostiam osôb s postihnutím. Medzi najčastejšie formy a metódy patria:

• Programy sociálnej rehabilitácie: Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom.
• Spoločné stretnutia a kurzy: Jednou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú. Kurzy sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých zahŕňajú témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení.
• Komunity a kluby: Zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
• Športová činnosť: Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
• Upravené jogové cvičenie: Jedna z možností takého pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie. Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ.
• Rozvoj a tréning poznávacích schopností: Je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.
• Zmyslové vnímanie: Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.
• Komunikačné zručnosti: Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
• Zvládanie emócií: Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii.
• Spoločenské správanie a vzťahy: Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova.
• Nácvik sebaobsluhy a domácich prác: Konkrétne ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.
• Fyzický rozvoj: Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Právny rámec a legislatíva

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, ... alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva:

• Zákon 448/2008 o sociálnych službách: Upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. V paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.
• Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Úloha samosprávy v komunitnej rehabilitácii

Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím. V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie.

Medzi hlavné úlohy samospráv patrí:

• Vytváranie podmienok: Samospráva má vytvárať podmienky na napĺňanie potrieb občanov žijúcich na území mesta (obce).
• Informovanosť: Mesto Banská Bystrica zabezpečuje informovanosť pre občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom „Sociálneho sprievodcu“, ktorého pravidelne aktualizuje. V súčasnosti počas spracovávania komunitného plánu sa pripravuje ďalšia (v poradí štvrtá) aktualizovaná verzia sociálneho sprievodcu, do ktorého budú zapracované aj aktuálne informácie, ktoré priniesol nový zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
• Spolupráca s MVO: Významným nástrojom pri napĺňaní potrieb osôb v nepriaznivej sociálnej situácii je spolupráca samospráv s MVO a inými inštitúciami v rámci partnerstiev. Prostredníctvom partnerstiev je možné realizovať spoločné projekty, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov pri napĺňaní potrieb osôb so zdravotným postihnutím.
• Zvyšovanie kvality sociálnej práce: Zvýšiť kvalitu sociálnej práce sa samospráva mesta Banská Bystrica usiluje prostredníctvom projektov, napr. v novembri 2008 ukončený projekt na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability sociálnych pracovníkov, ktorý bol podporený z Európskeho sociálneho fondu. Komunitný prístup bol deklarovaný aj v tomto projekte, keď účastníkmi vzdelávacích aktivít projektu boli okrem zamestnancov samosprávy aj zástupcovia (sociálni pracovníci) MVO.
• Podpora integrovaných služieb: Mesto Banská Bystrica sa usiluje vytvárať integrované komunitné služby, čoho dôkazom je aj založenie neziskovej organizácie STADETORE n. o., ktorej zakladateľom je mesto a OFTAL s.r.o. Integrované komunitné služby znamenajú, že sa v jednom zariadení „pod jednou strechou“ poskytujú služby zdravotnícke, sociálne a služby školstva - vzdelávanie.
• Individuálny prístup: Mesto Banská Bystrica pri plánovaní, poskytovaní a rozširovaní sociálnych služieb kladie dôraz na individuálnosť - individuálny prístup ku každému žiadateľovi o poskytnutie sociálnej služby, dôraz na akceptáciu a sebaurčenie klienta - žiadateľa. Dôraz sa kladie na podporu samostatnosti, nezávislosti na pomoci iných, na spoluprácu s rodinou resp. podporu rodinného života. Služby sa snažia prispôsobiť „šiť na mieru“ potrebám žiadateľov.

Príklady dobrej praxe samospráv

Mesto Banská Bystrica realizuje niekoľko konkrétnych aktivít na podporu komunitnej rehabilitácie, ktoré môžu slúžiť ako príklady dobrej praxe:

1. Prepravná služba: Pre občanov, ktorí majú obmedzenú schopnosť pohybu, obmedzenú možnosť použiť prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Služba sa poskytuje prostredníctvom tzv. sociálnych taxíkov, z ktorých dve z troch motorových vozidiel majú špeciálnu úpravu pre prepravu invalidného vozíka. Prepravná služba sa poskytuje na území mesta, v prípade ak klient potrebuje prepravu zabezpečiť mimo územia mesta (napr. boli požiadavky na zabezpečenie prepravy u občana so zdravotným postihnutím na rehabilitačný pobyt).
2. Požičiavanie kompenzačných pomôcok: Túto službu prevádzkuje mesto už niekoľko rokov a má uľahčiť zabezpečenie starostlivosti v domácom prostredí do doby, pokiaľ klient si zaobstará pomôcku prostredníctvom poisťovne.
3. Zabezpečenie stravovania vrátane dovozu stravy: Je vytvorená možnosť stravovania v rôznych častiach mesta v jedálňach, s ktorými má mesto uzavretú zmluvu o dodávke stravy a občanom - osobám so zdravotným postihnutím, ktorí majú záujem o stravovanie poskytuje príspevok na stravovanie, ktorý je závislý na výške príjmu osoby, ktorá o stravovanie žiada. Maximálna výška príspevku je 70 % z ceny obeda.
4. SOS služba: Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci - prostredníctvom telekomunikačných pomôcok v prípade krízy (náhlej udalosti, ktorá môže ohrozovať život, náhla nevoľnosť, pád a pod.) je možné stlačením tlačidla na náramku sa napojiť na centrálny dispečing, kde okamžite identifikujú volajúceho, pokiaľ je možné s ním komunikovať - komunikujú, resp. ak nie, vyhodnotia situáciu aj na základe údajov v databáze, vyhodnotia situáciu a zabezpečujú okamžitú pomoc.
5. Rehabilitačné služby: Ktoré sa poskytujú jednak ambulantne, ale aj v domácnosti, v prirodzenom prostredí klienta, keď rehabilitační pracovníci pomáhajú a zacvičujú rodinných príslušníkov a poskytujú rehabilitačné úkony, ktoré je možné poskytovať aj v domácom prostredí. Táto forma sa najčastejšie využíva v poúrazových stavoch, náhlych cievnych príhodách, ale aj pri iných formách postihnutia resp. diagnóz.
6. Denné centrá: Kde sa vytvárajú podmienky pre záujmovú činnosť rôznych občianskych združení (ďalej len OZ) združujúcich občanov - osoby so zdravotným postihnutím. Poskytnutím priestorov na ich činnosť a aj podporou programov, ktoré realizujú pomáhame pri ich integrácii do života.
7. Zariadenie opatrovateľskej služby: Kde poskytujeme služby na krátkodobo - na dobu určitú (do 3 až 6 mesiacov) v prípadoch, keď občan je po ústavnej zdravotnej liečbe, stav je stabilizovaný, ale nie je možné zvládať starostlivosť v domácom prostredí.
8. Integrované komunitné služby: Mesto Banská Bystrica sa usiluje vytvárať integrované komunitné služby, čoho dôkazom je aj založenie neziskovej organizácie STADETORE n. o., ktorej zakladateľom je mesto a OFTAL s.r.o. Názov neziskovej organizácie tvoria začiatočné slabiky Stacionár detský, očný, rehabilitačný. Ako už z názvu vyplýva, poskytujú sa tu služby pre deti s poruchami zraku (očná časť stacionára) a pre deti s obmedzenou možnosťou pohybu resp. kombinované postihnutia telesné a mentálne v rehabilitačnej časti stacionára.
9. Bývanie: V oblasti bývania mesto pri zabezpečovaní výstavby nájomných bytov vymedzenú kvótu zabezpečuje pre občanov so zdravotným postihnutím. Dostupnejšiu formu nezávislého bývania zabezpečuje mesto v Dome s opatrovateľskou službou, kde občan býva nezávisle v jednoizbovom byte a má možnosť odoberať niektorú formu podporných služieb, ktoré sa v tomto dome zabezpečujú.

Výzvy a prekážky

Napriek významu a potenciálu komunitnej rehabilitácie existuje niekoľko výziev a prekážok, ktoré bránia jej efektívnemu uplatňovaniu:

• Bariérové priestory: Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové.
• Nedostatočná podpora po úraze: Je veľký problém, keď sa po úraze po miechovej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu.
• Psychická podpora: Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím, tak aj ich rodinám.
• Postoj spoločnosti: Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.
• Nedostatočná pripravenosť: Je možné konštatovať, že ako občania so zdravotným postihnutím nie sú dostatočne pripravení, tak ani samosprávy na uplatnenie rehabilitačného procesu k skvalitneniu života týchto občanov.
• Nízky príjem: Problémom pri prenájme bytov určených pre občanov so zdravotným postihnutím je ich nízky príjem, z čoho nie sú schopní kryť prevádzkové náklady a zábezpeky, ktoré sa pri prenájme týchto bytov uplatňujú.

tags: #komunitna #rehabilitacia #praca