Efektívna komunikácia so sluchovo postihnutým pacientom v ošetrovateľskej praxi

V ošetrovateľskej praxi je kvalitná a efektívna komunikácia medzi pacientom a opatrovateľkou mimoriadne dôležitá. Bez nej je ťažké si predstaviť starostlivosť o chorého človeka. Opatrovateľka musí správne pochopiť a interpretovať informácie poskytované pacientom, jeho potreby a obavy. Rovnako je kľúčové, aby pacient prijal a porozumel informáciám, ktoré mu opatrovateľka poskytuje. Ako však efektívne komunikovať s pacientom, ktorý nepočuje alebo má ťažkosti s rečou?

Druhy komunikácie a ich význam

Komunikáciu delíme na verbálnu a neverbálnu. Prostriedkom verbálnej komunikácie je hovorené alebo písané slovo. Verbálnu komunikáciu väčšinou podvedome podporuje aj neverbálna komunikácia, ktorá zahŕňa gestá, mimiku a reč tela. Neverbálna komunikácia, hoci nevyjadruje slová, prenáša aj dôležité informácie. Niekedy stačí na niekoho len pozrieť, aby sme vedeli, či je nahnevaný, šťastný alebo smutný. Z výrazov tváre možno vyčítať mnohé emocionálne stavy, ako sú strach, utrpenie, hnev alebo zúrivosť.

Komunikácia s pacientmi so sluchovým postihnutím

Pacienti, ktorí od narodenia nepočujú, používajú posunkovú reč. Ideálne je, ak sa o takého pacienta stará opatrovateľka, ktorá hovorí posunkovou rečou. U prevažnej väčšiny dospelých pacientov so sluchovým postihnutím k poruche sluchu dochádza pomerne neskoro a sluch sa im vekom systematicky zhoršuje. Títo pacienti väčšinou nevedia používať posunkovú reč, takže komunikujú zvyčajne písomnou formou.

Praktické tipy pre komunikáciu s nepočujúcimi pacientmi:

• Naviazanie kontaktu: Pred začatím rozhovoru s nepočujúcim mu musíte nejakým spôsobom dať najavo, že chcete hovoriť. Môžete napríklad zamávať rukou tak, aby vás videl. Nikdy sa však k pacientovi nepribližujte zozadu, aby ste ho nevystrašili.
• Zreteľnosť a pomalosť: Aby pacient vedel prečítať slová z pohybu vašich pier, hovorte pomaly a zreteľne.
• Jednoduchosť viet: Vety by mali byť krátke a mali by ste sa vyhýbať ťažkým slovám.
• Trpezlivé opakovanie: Ak má pacient problémy s pochopením určitej vety alebo slova, trpezlivo ho opakujte.
• Písomná forma: Keď pacient stále nerozumie, vetu napíšte na papier veľkými paličkovými písmenami. Praktické je mať po ruke tabuľu s kriedou, či bielu popisovaciu tabuľu a fixu. Slová po prečítaní tak môžete zotrieť.

Komunikácia s pacientmi s poruchami reči

Starostlivosť o chorého človeka s poruchami reči je mimoriadne náročná. Pacientovi je ťažké rozumieť a navyše často, keď človek s rečovými ťažkosťami vidí, že je nepochopený, znervóznie, hnevá sa a môže byť aj agresívny. Opatrovateľka takéhoto pacienta musí byť najmä chápavá a trpezlivá. Aj keď je vzájomná komunikácia s takýmto pacientom veľmi obmedzená, nie je nemožná.

Alternatívne spôsoby komunikácie:

Opatrovateľka musí v prvom rade posúdiť alternatívne spôsoby komunikácie s pacientom. Napríklad, či vie pacient čítať, písať, kývať hlavou, hýbať rukami a pod.

• Písané slovo pre mobilných pacientov: V prípade mobilného pacienta môžete opäť využiť písané slovo.
• Komunikácia s imobilnými pacientmi: V prípade imobilného pacienta, kedy nie je možné slová písať na papier, postupujte nasledovne:
• Odstránenie hluku: Pri rozhovore s klientom odstráňte všetky zdroje hluku: vypnite rádio, zatvorte okno.
• Pomalá a zreteľná reč: Hovorte pomaly a zreteľne a používajte jednoduché a krátke vety bez zložitých slov.
• Otázky áno/nie: Otázky formulujeme tak, aby pacient vedel odpovedať jedným slovom (áno / nie) alebo jedným gestom hlavy či žmurknutím.
• Pomôcky pre áno/nie: Môžete si pripraviť kartičky so slovami „áno“ a „nie“ a dohodnúť si, aké gesto budete používať pri súhlase a aké pri nesúhlase.

Dôležité aspekty pri komunikácii s nepočujúcimi a pacientmi s poruchou reči:

Pri rozhovore treba vždy trpezlivo čakať na odpoveď pacienta. Nenaliehajte na neho, aby to urobil, a nezodpovedajte zaňho. Pochopenie informácií si vyžaduje veľa pozornosti a sústredenia.

tags: #komunikacia #so #sluchovo #postihnutym #pacientom #v