Sociálne podnikanie sa v posledných rokoch stáva modernou formou podnikania aj na Slovensku. Označuje sa ako podnikanie 21. storočia, ktoré do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp. Sociálne podniky sa podieľajú na riešení spoločenských problémov, zvyšujú kvalitu života obyvateľstva a sú kľúčovou súčasťou európskej sociálnej ekonomiky, zameranej na podporu sociálnejšej Európy.
Sociálne podnikanie je inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy a podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Je to osobitný typ podnikania, ktoré sa odvíja od vnútornej motivácie riešiť problémy a zmeniť nedostatky na príležitosti. Jeho primárnym cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý mení kvalitu života jednotlivcov, komunít, obcí, regiónov, či spoločnosti ako takej.
Čo je to sociálny podnik a prečo sa registrovať?
Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý umiestňuje svoje tovary a služby na trhu, pričom jeho hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho (minimálne 51%) reinvestuje do svojho hlavného cieľa. Do svojej činnosti sociálny podnik zapája svojich zamestnancov, spotrebiteľov, miestnych obyvateľov alebo iné osoby, ktorým záleží na úspešnom napĺňaní jeho poslania.
Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:
- Prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
- V prípade hospodárskeho zisku, investuje po jeho zdanení aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
- Zapájať zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. Zainteresované osoby sú zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa nachádza sociálny podnik, fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.
Sociálny podnik musí byť životaschopný a finančne udržateľný, čo zahŕňa aj schopnosť splácať úvery, ktoré mu môžu byť poskytnuté za zvýhodnených podmienok.
Registrácia sociálneho podniku je vstupenkou do sveta podnikania, ktorého prioritou je nielen zisk, ale najmä pozitívny vplyv na spoločnosť a prírodu. Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Navyše, práve status registrovaného sociálneho podniku zvyšuje dôveryhodnosť voči zákazníkom, partnerom i donorom.
Legislatíva a typy sociálnych podnikov
V roku 2018 bol schválený Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý upravuje podmienky sociálneho podnikania na Slovensku. Od jeho schválenia vzniklo vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, v ktorých si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb, ktoré by sa inak nezamestnali. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva.
Zákon o sociálnych podnikoch ich člení na podniky s napĺňaním verejného záujmu (prínosné pre spoločnosť ako celok) a podniky s napĺňaním komunitného záujmu. Spoločensky prospešnú službu zákon vymedzuje nasledovne:
- zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci,
- tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd,
- edukácia a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb,
- ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.
Z hľadiska hlavného cieľa sociálnych podnikov, teda dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, zákon člení sociálne podniky na tri hlavné typy:
- Integračný sociálny podnik: vykonáva verejnoprospešnú činnosť, ktorej úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených a zraniteľných osôb. Tieto osoby tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti.
- Sociálny podnik bývania: patrí tiež k verejnoprospešným podnikom, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu. Ak ste vlastníkmi nehnuteľnosti a radi by ste prevádzkovali nájomné sociálne bývanie, tento typ podniku je pre vás vhodný.
- Iný registrovaný sociálny podnik (všeobecný): vykonáva akúkoľvek verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia). Ak by ste radi podnikali a tým napĺňali verejnoprospešný alebo komunitno-prospešný záujem, napríklad v oblasti životného prostredia, vyberte si všeobecný podnik.
Kto môže byť registrovaným sociálnym podnikom?
Registrovaným sociálnym podnikom môže byť občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo, alebo fyzická osoba - podnikateľ. Rozhodujúce je, že podnik vykonáva (alebo plánuje vykonávať) činnosť, ktorá má cieľ napĺňať verejnoprospešný alebo komunitno-prospešný záujem, teda riešiť reálny spoločenský problém.
O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik. Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Pre žiadosť zákon predpisuje písomnú formu a je potrebné jej podanie na ustanovenom tlačive.
Postup a podmienky registrácie
Ak si chcete založiť sociálny podnik, najskôr je potrebné sa oboznámiť so základnou terminológiou v tejto oblasti: sociálne podnikanie, sociálny podnik a jeho funkcie, legislatívne požiadavky. Pre úspešnú registráciu je dôležité splniť všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sú uvedené v § 6 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Pred podaním žiadosti je vhodné:
- Vypracovať si podnikateľský plán. Pri vypracovaní podnikateľského plánu je potrebné dodržať štruktúru podľa Metodického usmernenia pre žiadateľov o štatút r.s.p. Pokiaľ sa na sociálny podnik netransformuje už existujúci subjekt, ale zakladá sa nový subjekt, ktorý sa bude uchádzať o štatút registrovaného podniku, odporúčame najprv vypracovať podnikateľský plán a až následne zakladateľské dokumenty.
- Pripraviť základný dokument (napríklad stanovy, spoločenskú zmluvu, štatút alebo zakladateľské listiny) s jasne opisovaným sociálnym cieľom, spôsobom merania vplyvu a pravidlami rozdeľovania zisku. Forma základného dokumentu závisí od formy subjektu. Napr. ak je žiadateľom občianske združenie, základným dokumentom sú stanovy.
- Dôležité je preveriť si aj bezúhonnosť a záväzky voči štátu (nesmú byť nedoplatky na daniach ani poistení).
Postup registrácie krok za krokom:
- Podanie žiadosti: Elektronicky cez portál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
- Výber typu podniku: Vo formulári sa určí, o aký druh sociálneho podniku máte záujem (integračný, podnik bývania, všeobecný), či jeho prínos je pre verejnosť alebo komunitu.
- Priloženie povinných príloh:
- Základný dokument podniku podľa typu právnej formy.
- Podnikateľský plán (alebo projekt činnosti pre už existujúce podniky).
- Výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace) a ďalšie údaje, ktorými preukážete bezúhonnosť.
- Potvrdenia o bezúhonnosti a dôveryhodnosti (čestné vyhlásenie).
- Potvrdenia, že nemáte nedoplatky na povinnom verejnom zdravotnom poistení, na sociálnom poistení, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a na daniach.
- Informáciu o tom, či v podniku uplatňujete demokratickú správu alebo máte zriadený poradný výbor (viac informácií o fungovaní poradného výboru sa dozviete v zákone §9 a §10).
- Ak žiadate o registráciu integračného sociálneho podniku, musíte už byť zamestnávateľom najmenej 2 zamestnancov na polovičný pracovný úväzok v prípade, že ste obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba podnikateľ. Ak ste OZ alebo nezisková organizácia, tak postačuje 1 zamestnanec na polovičný úväzok. Avšak minimálne 30% Vašich zamestnancov musia byť tzv. znevýhodnené a/alebo zraniteľné osoby.
- Potvrdenie o zamestnávaní stanoveného počtu znevýhodnených/zraniteľných osôb (pri integračnom podniku).
- Ďalšie špecifické dokumenty podľa právnej formy a typu činnosti.
- Posúdenie žiadosti: Ministerstvo skontroluje kompletnosť, splnenie všetkých podmienok a môže vykonať aj kontrolnú návštevu v podniku.
- Zapísanie do registra: Po úspešnom schválení je podnik zapísaný do verejne dostupného registra a získava štatút bez časového obmedzenia. Priznanie štatútu sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje.
Po registrácii je registrovaný sociálny podnik povinný naďalej napĺňať stanovené podmienky, pravidelne preukazovať dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“ pri názve a dodržiavať transparentnosť používania zisku. V prípade nesplnenia zákonných povinností môže byť štatút podniku odobratý. V rámci svojej činnosti musí dodržiavať vo svojej vnútornej organizácii a činnosti vymedzené podmienky podľa Obchodného zákonníka (ako napr. demokratickú správu).
Najčastejšie chyby pri registrácii:
- Neúplnosť alebo nesprávnosť predkladaných dokumentov.
- Nedostatočne formulovaný podnikateľský plán či nedoloženie merateľného pozitívneho vplyvu.
- Neuvedenie všetkých povinných príloh.
- Nevysporiadané záväzky voči štátu alebo nedodržanie štruktúry zamestnancov podľa požiadaviek zákona.
- Nesprávne zapísaný cieľ v základnom dokumente alebo nepripravená štruktúra riadenia podniku (poradný výbor, demokratická správa).
Ak by ste sa o postupe a podmienkach registrácie chceli dozvedieť viac, radi vás prevedieme jednoduchými krokmi, ktoré musíte spĺňať, ak chcete prispieť svojou snahou k lepšej a sociálnejšej spoločnosti. Zvoľte si najjednoduchší spôsob a kontaktujte Regionálne centrá sociálnej ekonomiky vo vašom kraji.
Podpora sociálnych podnikov na Slovensku
Sociálna ekonomika na Slovensku stojí na troch pilieroch: legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (zákon č. 112/2018 Z. z.) upravuje priamu a nepriamu formu podpory. Rozhodujúca je registrácia sociálneho podniku, ktorá umožňuje plné využitie finančných a nefinančných nástrojov.
Formy podpory sociálnym podnikom:
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje tieto formy podpory:
- Priama podpora: investičná a kompenzačná pomoc.
- Nepriama podpora: daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podpora dopytu (servisné poukážky).
Priama forma podpory - Investičná pomoc
Investičná pomoc, upravená v § 17 zákona, je určená na podporu investícií alebo prípravy projektov a poradenských služieb. Môže byť poskytnutá aj pre neregistrované sociálne podniky. Medzi investičné náklady patria obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným projektom a prevádzkové náklady spojené s projektom.
Formy investičnej pomoci:
- Finančný nástroj (návratná forma: úver, pôžička).
- Finančný nástroj (kombinácia návratnej a nenávratnej formy: odpustenie záručných poplatkov).
- Podmienečne vratný finančný príspevok (podmienečný grant).
- Nenávratný finančný príspevok (príspevok z európskych fondov).
- Dotácie pre registrovaný sociálny podnik.
Poskytovanie nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním návratnej formy. Ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Investičná pomoc (návratná zložka) je poskytovaná od finančného sprostredkovateľa (napr. Slovenská záručná a rozvojová banka).
Priama forma podpory - Kompenzačná pomoc
Kompenzačná pomoc, upravená v § 19, je určená subjektom sociálnej ekonomiky, ktoré sú znevýhodnené oproti bežným podnikateľom v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci, v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie nie je potrebné schválenie návratnej zložky.
Nepriama forma podpory - Daňové úľavy a podpora od obcí a VÚC
Registrované sociálne podniky môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane, ak 100 % zo zisku po zdanení použijú na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (socializácia zisku). Môžu tiež využiť úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak si neuplatňujú úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, stimulov, alebo odpočet výdavkov na výskum a vývoj. Zákon umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, obcí a VÚC formou predaja alebo nájmu nehnuteľností za nižšiu cenu. V určitých prípadoch môžu byť sociálne podniky aj lacnejšie.
Nepriama forma podpory - Vyhradené zákazky
Ďalším nepriamym nástrojom sú vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní, ktoré podporujú integračné sociálne podniky. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.
Verejní obstarávatelia, ktorí realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), musia najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov. Zadávaním vyhradených zákaziek je možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Podpora dopytu formou servisnej poukážky
V širšom priestore sociálnej ekonomiky je možná podpora dopytu formou servisnej poukážky. Prijímateľ podpory môže získať servisnú poukážku za zvýhodnenú sumu a registrované sociálne podniky môžu servisnú poukážku predať štátu, obci, mestu alebo VÚC. Servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) v hodnote 10 eur. Poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik. MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom (ÚPSVaR, obec alebo VÚC), od ktorých si občan/spotrebiteľ kúpi servisnú poukážku a použije ju na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku (napr. pranie, žehlenie, kosenie).
Servisná poukážka sa vydáva v dvoch farbách:
- Modrá: pre bežných občanov (cena 10 eur).
- Ružová: pre odkázané osoby (cena 5 eur).
Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch novelizoval aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku, upravených v § 53f a §53 g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Umiestňovací príspevok: Poskytuje sa integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru. Podmienkou je, aby odo dňa skončenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru.
Vyrovnávací príspevok: Prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53 g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Je tiež poskytovaný na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné. Ale môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné. V takom prípade ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce ich schopnosti a ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Príspevok je taktiež poskytovaný na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám.
Príklady úspešných projektov a kritika systému
Miroslav Beblavý založil investičný fond CB ESPRI Impact One na podporu sociálnej ekonomiky na Slovensku. Fond investuje do projektov so sociálnymi dopadmi v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne veci, životné prostredie, kultúra, vzdelávanie, ochrana ľudských práv, regionálna zamestnanosť či bývanie. Medzi príklady patrí zamestnávanie nízkokvalifikovaných ľudí z osady, zdravotnícky startup, inovatívne školy či firmy v oblasti elektromobility. Fond ponúka flexibilný a nebyrokratický prístup, rýchlosť a možnosť podpory aj sezónnych projektov. Investície majú podobu rizikového kapitálu, ekvity a kvázi-ekvity.
Na druhej strane, systém sociálnych podnikov čelí aj kritike. Strana SaS upozorňuje na zneužívanie statusu sociálnych podnikov a predražené zákazky. Mnohí starostovia sa obávajú, že obecný sociálny podnik by bol skôr záťažou. Je dôležité, aby všetky sociálne podniky boli poctivé a brali to tak, že robia verejne prospešnú činnosť a nezneužívali systém, ktorý tu vznikol.