Systém sociálnej pomoci na Slovensku zahŕňa rôzne dávky a príspevky, ktorých cieľom je pomôcť občanom v rôznych životných situáciách. Medzi tieto príspevky patrí aj osobitný príspevok, ktorý je zameraný na podporu osôb v hmotnej núdzi. Tento článok sa podrobne zaoberá osobitným príspevkom, jeho účelom, podmienkami nároku a dátumami výplaty.

Úvod do systému pomoci v hmotnej núdzi
Pomoc v hmotnej núdzi je forma podpory poskytovaná jednotlivcom alebo rodinám, ktoré sa nachádzajú v závažnej sociálno-ekonomickej situácii a nemajú dostatočné finančné prostriedky na uspokojenie svojich základných potrieb. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a v niektorých prípadoch aj cez obec, v ktorej občan žije (napríklad jednorazové dávky). Cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky pre osoby, ktoré sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Filozofia systému je postavená na tom, že dávky v hmotnej núdzi by mali byť až poslednou možnosťou po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných zdrojov.
Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 183/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2015. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Tlačivo žiadosti je dostupné na úrade práce alebo si ho môžete stiahnuť online na stránke. K žiadosti je potrebné priložiť doklady preukazujúce príjem a majetok žiadateľa, ako aj ďalšie doklady podľa požiadaviek úradu práce. Ak sa občan nachádza v hmotnej núdzi, prvým krokom je podať žiadosť na ÚPSVaR vo svojom mieste trvalého pobytu. Žiadosť je možné si vytlačiť a vyplniť, alebo si ju vyzdvihnúť priamo na úrade. Ak občan potrebuje pri vyplnení žiadosti pomoc, pracovníci úradu sú pripravení mu asistovať. Po podaní žiadosti nasleduje obdobie čakania na vyjadrenie úradu, ktoré môže trvať od okamihu podania až do 60 dní v náročnejších prípadoch. Dávka v hmotnej núdzi sa následne vypláca na účet alebo na adresu uvedenú v žiadosti.
Osobitný príspevok: Motivácia pre návrat do práce
Osobitný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje príjemcovi, ktorému sa poskytuje alebo poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Cieľom osobitného príspevku je zvýšiť motiváciu občanov v produktívnom veku, ktoré sú dlhodobo nezamestnané alebo dlhodobo neaktívne a poskytuje sa im pomoc v hmotnej núdzi, a to uplatnením sa na trhu práce, nájdením a udržaním si zamestnania a tým aj podieľaním sa vlastným pričinením na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie.
Komu patrí osobitný príspevok?
Podľa nového znenia ust. § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. má na osobitný príspevok nárok fyzická osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý bol dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
Takisto osobitný príspevok patrí aj fyzickej osobe, ak v období 12 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a).
Podmienky nároku na osobitný príspevok
Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na ÚPSVaR doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu - pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu dohodnutého najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutom príjme najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu podľa § 16 ods. 1 písm. c).
Osobitný príspevok nepatrí ak osoba:
- nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo na obdobný príjem v cudzine;
- neplnila povinnú školskú dochádzku;
- nepripravovala sa na budúce povolanie dennou formou štúdia;
- nepoberala nemocenské, materské alebo starobný dôchodok;
- nepoberala invalidný dôchodok, výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ak dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.

Trvanie a výška osobitného príspevku
Podľa nového znenia, osobitný príspevok patrí fyzickej osobe počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. A to:
- vo výške 126,14 € mesačne prvých 6 kalendárnych mesiacov;
- a vo výške 63,07 € mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.
Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe aj vtedy, ak v období 12 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Osobitný príspevok podľa prvej vety patrí v rozsahu a vo výške, v ktorom by patril, ak by pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.
Čo je to sprepitné a ako ho evidovať? | Účtovníctvo ľudskou rečou | UOL Účtovníctvo
Zánik nároku na osobitný príspevok
Osobitný príspevok nepatrí fyzickej osobe odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil z dôvodu ochrannej doby podľa osobitných predpisov. Nárok na osobitný príspevok môže vzniknúť fyzickej osobe až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že príjemca neplní podmienku podľa odseku 1 písm. a).
Osobitný príjemca
S cieľom zabezpečiť, aby poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi alebo štátna sociálna dávka (prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok) plnili svoj účel, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže určiť osobitného príjemcu. Podľa § 23 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úrad určí osobitného príjemcu, ak sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol účel, na ktorý je určená alebo možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi sa nedosiahne účel, na ktorý je určená. Osobitný príjemca sa určuje najmä v prípadoch, ak poberateľ pomoci v hmotnej núdzi z poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi nehradí výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb členov domácnosti. Osobitný príjemca je obec, v ktorej má poberateľ pomoci v hmotnej núdzi trvalý pobyt. O určení osobitného príjemcu na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo štátnej sociálnej dávky rozhoduje úrad v správnom konaní v súlade s osobitnými predpismi. Osobitný príjemca spravuje zverené finančné prostriedky a zabezpečuje poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a štátnej sociálnej dávky v peňažnej forme. Pomoc v hmotnej núdzi môže taktiež poskytovať vo vecnej forme, prípadne ich kombináciou. Osobitný príjemca je povinný tieto príspevky použiť v prospech občana.
Dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu
Podľa § 5 zákona č. 544/2010 Z. z. sa dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu poskytuje žiadateľovi mesačne do 25. dňa. Dotáciu na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti, pričom žiadosť o dotáciu na príslušný rozpočtový rok sa predkladá úradu do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Povinnou prílohou k žiadosti o dotáciu na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. Úrad posudzuje žiadosť o dotáciu na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu, schvaľuje poskytovanie tejto dotácie a jej sumu.
Dátumy výplaty dávok a príspevkov
Dávky zo Sociálnej poisťovne v podobe dôchodkov majú fixný výplatný termín v párne dni od 2. do 24. dňa v mesiaci. Každý dôchodca má svoj výplatný termín stanovený pri priznaní dôchodku. Ak sa dávka vypláca cez poštu a výplatný termín pripadne na sobotu, dávka sa vyplatí v piatok. Ak výplatný termín pripadne na nedeľu, dávka sa vyplatí v pondelok. V prípade sviatkov sú s poštou vopred dohodnuté mimoriadne termíny výplaty. Výplatný termín pre hromadné poukazy do zariadenia sociálnych služieb je 15. deň v mesiaci. Zákon nestanovuje termíny výplat dávok z nemocenského poistenia. Pobočky majú interným predpisom zjednotené hraničné termíny výplat. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Ide o hraničné termíny, v ktorých vyplatené dávky odchádzajú zo Sociálnej poisťovne. Do prvého výplatného termínu (15. deň) sú zaradené napríklad nemocenská dávka či pandemické ošetrovné. V prípade mimoriadnych situácií si môžu pobočky stanoviť viac výplatných termínov. Dávka v nezamestnanosti býva vyplatená spravidla od 15. do 27. dňa v mesiaci. Peniaze sa spravidla posielajú okolo 15. dňa. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. dňa v mesiaci. Všetky dávky z úradu práce sa vyplácajú spravidla od 13. do 15. dňa v mesiaci. Je dôležité si uvedomiť, že spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlhšie. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorázovo spätne za niekoľko mesiacov.

Ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi
Okrem osobitného príspevku existujú aj iné formy pomoci v hmotnej núdzi, ktoré môžu pomôcť občanom v nepriaznivých životných situáciách:
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad. O výške príspevku rozhodne obec na základe podanej žiadosti. Príspevok sa vypláca na základe preukázaných nákladov (bločku). Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti býva v byte alebo rodinnom dome, ktorého je vlastníkom alebo nájomcom uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
Jednorazová dávka
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Rozšírila sa aj skupina osôb, ktorých sa nebude týkať povinnosť vykonávania aktivačnej činnosti. Okrem súčasnej skupiny osôb, po novom nebude vykonávať aktivačnú činnosť ani poberateľ predčasného starobného dôchodku a tehotná žena, od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Ak povinná osoba poruší dohodu o vykonávaní aktivačných prác, úrad práce už nemá povinnosť od zmluvy odstúpiť.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.
Povinnosti členov domácnosti v hmotnej núdzi
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Zvyšovanie dávok
Dávky sú zvyšované rovnako ako životné minimum, teda maximálne o infláciu. Od roku 2023 sa zákon zmenil, takže životné minimum sa zvyšuje o infláciu. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. januáru príslušného kalendárneho roka do 31. decembra príslušného kalendárneho roka určené.