Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku chránené nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavou Slovenskej republiky. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má svoje špecifické pravidlá, ktoré je dôležité poznať.
Definícia občana so zdravotným postihnutím
Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. To znamená, že jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je invalidný poistenec ten, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesných, duševných a zmyslových schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopnosťami zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči inštitúciám
Zdravotná poisťovňa
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov v zmysle § 24 ods.1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. To znamená, že je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní, spôsobom určeným úradom. Výnimkou je zmena platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Dôležité je, že ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká. To znamená, že zamestnávateľ nemusí oznamovať napríklad poberanie rodičovského príspevku, ošetrovného, materského, nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou, alebo nemocenského vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia, ak tieto údaje oznamujú priamo príslušné inštitúcie. Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c). Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP)
Pokiaľ zamestnávateľ zamestnáva aspoň jedného poistenca VšZP, má povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. 1. 2011 si zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby na PN, OČR, na materskej dovolenke. Zamestnávateľ je vždy povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Mesačný výkaz (dávka 514) zasiela každý mesiac, ak má aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP.
Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Základné povinnosti definuje § 158 a 159 Zákonníka práce (ZP) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
- Zamestnávanie na vhodných pracovných miestach: Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, ktoré zodpovedajú jeho zdravotnému stavu a schopnostiam.
- Umožnenie získania kvalifikácie: Zamestnávateľ by mal umožniť zamestnancovi so ZŤP získať potrebnú kvalifikáciu prostredníctvom výcviku alebo štúdia a starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a považuje sa za prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase.
- Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
- Poskytovanie údajov úradu práce: Na základe žiadosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ povinný poskytovať údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).
- Prispôsobenie pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. To zahŕňa aj prispôsobenie pracovného prostredia a pracovného času potrebám zamestnanca so ZŤP. Zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve, za podmienky, že to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je občan uznaný za invalidného podľa ZSP. Do povinného podielu sa započítavajú len zamestnanci so ZŤP, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy, nie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov.
Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite (t.j. o percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ako osobu so zdravotným postihnutím, ktorú máte zamestnanú. Ak ste zamestnávateľ, ktorý má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemáte povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.
Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania
Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:
- Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
- Náhradné plnenie: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, alebo odberom výrobkov alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
- Odvod do štátneho rozpočtu: Ak zamestnávateľ nezamestnáva stanovené percento ZŤP ľudí ani neposkytol zákazku chráneným dielňam, stav sa vyrovnáva peňažnou kompenzáciou.
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Pri zadávaní zákazky na prijatie služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce.
Chránené dielne a pracoviská
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov
Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Výhody zamestnávania občanov so ZŤP pre zamestnávateľa
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj určité výhody:
- Zníženie odvodov: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške (5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca). Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí poistenie v nezamestnanosti.
- Príspevky od štátu: Zamestnávatelia môžu požiadať o rôzne príspevky, napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska.
- Náhradné plnenie: Možnosť splniť povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP formou náhradného plnenia, čo predstavuje odber produktov alebo služieb od chránených dielní.
- Daňové úľavy: Zamestnávatelia môžu získať nárok na daňové úľavy.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Kedy nie je potrebný súhlas úradu práce pri výpovedi?
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhlas nie je potrebný, ak:
- Zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok.
- Výpoveď je daná z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca).
- Sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Dôležité je zdôrazniť, že ochrana sa vzťahuje len na výpoveď, nie na iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Zmeny v legislatíve v roku 2022
Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Povinnosť informovať zamestnávateľa o invalidnom dôchodku
Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o tom, že poberá invalidný dôchodok. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnanec so zdravotným postihnutím považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ sa o tejto skutočnosti dozvie aj pri platení odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Neoznámením tejto skutočnosti sa zamestnanec vystavuje riziku rozviazania pracovného pomeru. Zamestnávateľ však nemá právo vedieť konkrétny dôvod invalidity. Zamestnanec nie je povinný informovať zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave, resp. rozsahu zdravotného postihnutia.