Práceneschopnosť (PN) predstavuje významný aspekt sociálneho zabezpečenia na Slovensku, ktorý ovplyvňuje zamestnancov, zamestnávateľov aj štátny rozpočet. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistík PN, identifikáciu príčin a trendov, ako aj na skúmanie dopadov na rôzne skupiny obyvateľstva.
Úvod do problematiky práceneschopnosti
Práceneschopnosť je stav, keď osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. PN môže byť spôsobená mnohými faktormi, ako sú choroby, úrazy, psychické problémy, operácie či rizikové tehotenstvo. Podľa zákona má zamestnanec právo na náhradu mzdy počas doby, počas ktorej je preukázateľne neschopný pracovať z dôvodu choroby alebo úrazu.
Nemocenské dávky predstavujú dôležitú súčasť sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Slúžia ako finančná náhrada pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby, ktoré sa ocitnú v dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu, prípadne im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.
Aktuálne štatistiky a trendy
Počet práceneschopných ľudí v prvom polroku 2024 medziročne mierne vzrástol. Zo štatistických údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku tohto roka medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712. Za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. V tomto roku ich má poisťovňa viac ako tri milióny, zatiaľ čo minulý rok ich bolo 2,97 milióna.
Napriek nárastu novohlásených prípadov PN celkové ukazovatele týkajúce sa priemerného percenta PN zaznamenali priaznivý vývoj. Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo 3,785. Tieto pozitívne ukazovatele boli ovplyvnené aj skrátením priemernej doby trvania PN, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb.
Priemerná PN pre chorobu a úraz v I. polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roku sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Hoci maródujeme častejšie, maródujeme kratšie. V porovnaní s prvým polrokom 2023 to bolo o pol dňa kratšie. Od januára do júna 2024 bolo najčastejšie práceneschopných obyvateľov Prešovského a Žilinského kraja.
Regionálne rozdiely v dĺžke trvania PN
Štatistiky práceneschopnosti odhaľujú zaujímavé regionálne rozdiely v dĺžke trvania PN. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní. V porovnaní s tým, v bratislavskom prvom okrese sa v rovnakom čase liečilo len 1,521 percenta ľudí.
Kým najkratšie vlani maródovali ľudia v okrese Bratislava IV, kde priemerne trvala jedna PN pre chorobu či úraz 29,94 dňa, v okresoch Stropkov sa ľudia liečili 72,76 dňa a vo Svidníku až 74,13 dňa. A rovnaké okresy vedú aj rebríček v počte chorých. Vo Svidníku v januári maródovalo 6,818 percenta poistencov z tohto okresu a v Stropkove až 7,698 percenta.
Rozdiely v trvaní PN závisia aj od postavenia poistenca - či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Ako vyplýva zo štatistík Sociálnej poisťovne, najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci. Jej priemerná dĺžka bola takmer 45 dní.
Možné príčiny regionálnych rozdielov:
- Zdravotný stav obyvateľstva: Regionálne rozdiely v zdravotnom stave obyvateľstva môžu ovplyvniť dĺžku trvania PN.
- Pracovné podmienky: Pracovné podmienky v rôznych regiónoch sa môžu líšiť, čo môže mať vplyv na vznik chorôb a úrazov.
- Socioekonomické faktory: Socioekonomické faktory, ako je nezamestnanosť a úroveň príjmov, môžu ovplyvniť správanie ľudí v súvislosti s PN.
- Dostupnosť zdravotnej starostlivosti: Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka poukazuje na to, že dlhšie PN môžu byť spôsobené horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, čo vedie k dlhšiemu čakaniu na termín u lekára alebo na diagnostické vyšetrenia.
Dôvody pre vysokú práceneschopnosť
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže byť práceneschopnosť na Slovensku vysoká. Okrem spomínaných faktorov ako zdravotný stav, pracovné podmienky a socioekonomické faktory, sa často spomína aj zneužívanie systému PN.
Zneužívanie systému PN
Podľa bývalého ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála, čím dlhšie sú PN, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ide o špekulovanie. Ľudia sa odchodom na péenku často chránili pred výpoveďou či stratou príjmu aj po tom, čo ich zo zamestnania prepustili. Okresy ako Svidník či Stropkov sú aj na popredných priečkach v štatistikách nezamestnanosti. Keď je zamestnanec PN, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, čo predlžuje pracovný pomer. Aj keď nepracuje a nemá príjem, žije z nemocenskej. Je to pre neho reakcia, aby nemohol dostať výpoveď. Možno sa spolieha na to, že za ten polrok-rok sa vo firme niečo zmení a zamestnávateľ to prehodnotí.
Ďalším spôsobom zneužívania PN je predlžovanie výpovednej lehoty. Ak aj dostane výpoveď, výpovedná lehota sa predlžuje o čas práceneschopnosti. Pani Mária zo Sabinova, ktorá pracovala v podniku na spracovanie dreva, priznáva, že po strate zamestnania sa „hodila na péenku“, aby si zabezpečila príjem pred prechodom na úrad práce. Tvrdí, že s lekárom nemala problém, pretože „tu tomu rozumejú a chápu nás“. Tento prípad poukazuje na to, že práceneschopnosť môže byť vnímaná ako forma sociálnej pomoci alebo ako spôsob, ako predĺžiť pracovný pomer a vyhnúť sa výpovedi.
Výhody pre zamestnávateľov
Pre mnoho zamestnávateľov je niekedy výhodnejšia práceneschopnosť ako zrušenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ napríklad vie, že nebude mať ďalší mesiac zákazku, ale nechce prepustiť pracovníka. Tak sa využije péenka na tento účel. Zamestnávateľ totiž nemusí počas péenky platiť mzdu, a tak ušetrí prostriedky.
Nedostatočné kontroly
Sociálna poisťovňa síce vykonáva tisícky kontrol, ale dokazovanie, že človek bol pred kontrolou na PN zbytočne, je poriadne zložité. V roku 2013 prebehlo desať konaní vo veci povinnosti lekára nahradiť nemocenské dávky vyplatené pacientom neprávom. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne, posudkoví lekári v roku 2023 stopli takmer 80-tisíc prípadov práceneschopnosti z vyše 648-tisíc skontrolovaných priamo u lekárov, čo predstavuje 12,3 percenta z kontrolovaných. Až štvrtine zo 105-tisíc skontrolovaných ukončili péenku! V roku 2013 pritom vyplatila Sociálna poisťovňa na nemocenských dávkach 264,3 milióna eur.
Kontroly a sankcie
Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Napríklad predvlani poisťovňa vykonala 64 059 kontrol dodržiavania liečebného režimu, pričom zistila 635 porušení. Ide o prípady, kedy ošetrujúci lekár po vykonanej kontrole a zistení podozrenia z porušenia liečebného režimu péenku ukončí. Zamestnanci Sociálnej poisťovne pravidelne kontrolujú, či ľudia počas práceneschopnosti dodržiavajú liečebný režim. Zameriavajú sa aj na to, či sa nachádzajú na svojej adrese mimo povolených vychádzok.
„Tých kontrol Sociálna poisťovňa vykoná pomerne veľa, až 52-tisíc za prvý polrok roka 2024,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Porušenie liečebného režimu zistila iba v štyroch percentách prípadov, keď poistenci nevedeli vysvetliť, prečo neboli doma alebo nemali ako svoje tvrdenia preukázať.
Existujú aj sankcie za nedodržiavanie liečebného režimu. V takom prípade pacient nemá nárok na výplatu nemocenskej od toho dňa, keď kontrolóri zistili porušenie, až do skončenia péenky. Ľudia môžu okrem toho dostať aj pokutu. Udeľuje sa vtedy, ak neumožnia vykonať kontrolu alebo neoznámia zmenu pobytu počas péenky.
Pochopenie štátnych dôchodkov a príspevkov na národné poistenie (NIC) v Spojenom kráľovstve
Ako funguje práceneschopnosť?
Systém práceneschopnosti je komplexný a riadi sa jasnými pravidlami. Tu sú základné informácie o výške dávok, podmienkach nároku a zodpovednostiach:
- Výška dávky: Za prvé tri dni PN dostanete 25 percent poslednej hrubej dennej mzdy. Ďalšie dni 55 percent z hrubej mzdy. Maximálna dávka je ohraničená na 30 dní choroby a 655 eur. Priemerná výška nemocenskej dávky bola v prvom polroku 2024 viac ako 411 eur. Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského v roku 2024, maximálna denná výška nemocenského predstavuje sumu vyše 47 eur, čo je pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1462 eur.
- Kto platí: Prvých desať dní platí zamestnávateľ. Pri zamestnancoch prvých desať dní hradí zamestnávateľ. Samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) vzniká nárok na nemocenskú dávku už od prvého dňa PN-ky. Zamestnanec platí nemocenské poistenie vo výške 1,4 percenta hrubého príjmu a ďalších 1,4 percenta za neho odvádza zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba 4,4 percenta.
- Zníženie nemocenského: Nemocenské sa zníži na polovicu, ak si práceneschopnosť privodil sám poistenec požitím alkoholu alebo iných návykových látok.
- Kontroly: Kontrolu liečebného režimu robí iba Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ nemôže kontrolovať, čo robí jeho zamestnanec na PN. Kontrolu lekárov a opodstatnenosti PN robia posudkoví lekári Sociálnej poisťovne.
- Podmienky nároku: Nárok na PN vzniká, až keď si človek platí nemocenské najmenej 90 dní. Ak ochoriete do siedmich dní od prepustenia z práce, dostanete nemocenské - je to takzvaná ochranná lehota.
- Výpovedná lehota: Výpovedná lehota sa predlžuje na čas trvania PN.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Na zistenie výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné určiť denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 € / 365 = 49,3150 €
Výpočet náhrady príjmu počas dočasnej PN:
- 1. až 3. deň trvania PN (1.2. - 3.2.2024): (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. až 14. deň trvania PN (4.2. - 14.2.2024): (55 % zo sumy 49,3150 €) * 11 dní = 298,971125 €
Za obdobie 1.2. - 14.2.2024 dostane pani Zuzana od zamestnávateľa náhradu príjmu vo výške 335,96 €, po zaokrúhlení 335,96 €.
- 15. až 27. deň trvania PN (15.2. - 27.2.2024): (55 % zo sumy 49,3150 €) * 13 dní = 351,39425 €
Za obdobie 15.2. - 27.2.2024 dostane pani Zuzana od Sociálnej poisťovne nemocenské vo výške 351,39 €, po zaokrúhlení 351,39 €.
Zmeny v systéme nemocenských dávok
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. „ePN“. Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Pacientovi už lekár nevystavuje žiadne dokumenty. Od januára do júna 2024 využilo službu elektronickej práceneschopnosti (ePN) až 358.760 Slovákov, pričom na PN boli niektorí z nich aj viackrát. V prvom polroku 2024 bolo do Sociálnej poisťovne doručených 460.363 ePN, z toho bolo 426.348 na účely sociálneho poistenia, čiže vznikol nárok na vyplatenie dávky nemocenské.
Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Zamestnanec je o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 14 dní, Sociálna poisťovňa začne konanie o nároku na nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
Zmeny od 1. januára 2026
Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Zamestnanec dostáva prvých 14 kalendárnych dní PN náhradu príjmu od zamestnávateľa, od 15. dňa nemocenské od Sociálnej poisťovne.
Pandemické nemocenské a jeho zmeny
V období pandémie COVID-19 bolo zavedené tzv. pandemické nemocenské, ktoré bolo výhodnejšie ako bežná nemocenská (od prvého dňa tvorilo 55 percent denného základu). Vláda plánuje zrovnoprávniť pandemickú PN so štandardnou PN, čo znamená, že prvé tri dni bude dávka predstavovať 25 percent denného základu a od štvrtého dňa 55 percent.
Doplnkové poistenie a invalidný dôchodok
Doplnkové poistenie
Úlohou poistenia je kompenzácia príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Preto je poistenému za každý kalendárny deň práceneschopnosti vyplatená dohodnutá denná dávka.
Invalidný dôchodok ako alternatíva k PN
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé.