Dedičské konania môžu byť mimoriadne komplexné, najmä ak sú do nich zapojení maloletí dedičia. V takýchto situáciách sa právna zodpovednosť výrazne zvyšuje a pre dotknuté rodiny to často znamená dodatočné náklady a neistotu ohľadom práv a povinností. Kľúčovú úlohu v týchto prípadoch zohráva inštitút kolízneho opatrovníka.
Kedy je kolízny opatrovník potrebný?
Kolízny opatrovník je vymenovaný v dedičskom konaní vždy vtedy, keď zákonný zástupca, napríklad rodič, nesmie zastupovať maloleté dieťa, pretože existuje takzvaný konflikt záujmov (riziko kolízie). V takýchto prípadoch súd vymenúva nezávislého kolízneho opatrovníka, ktorý chráni práva dieťaťa. Kolízny opatrovník zastupuje maloletých v dedičskom konaní, ak sú ich rodičia vylúčení z dôvodu vlastných záujmov.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Toto ustanovenie určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v konaní (v občianskom súdnom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom a pod.) alebo o zastupovanie pri úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky.
Príkladom, kedy je ustanovenie kolízneho opatrovníka namieste, je situácia, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu. Konanie o schválenie úkonu v mene maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v odmietnutí dedičstva v mene maloletého dieťaťa, je konaním, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) spravidla vylúčení zo zastupovania. Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou, pri ktorom môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.
Postavenie maloletých v právnom konaní
Maloleté deti, vzhľadom na svoju obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nie sú oprávnené samostatne vystupovať v konaniach pred súdom. Vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, alebo v špecifických prípadoch kolíznym opatrovníkom. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú spravidla jeho rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, ktoré patria obidvom rodičom.
Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Za iné než bežné veci možno považovať napríklad nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne.
Kto môže byť vymenovaný za kolízneho opatrovníka?
Ktorá osoba prichádza do úvahy, nie je obmedzené na právnikov alebo notárov. Túto funkciu môžu prevziať aj advokátski koncipienti, notárski kandidáti alebo vo výnimočných prípadoch neprávnici. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.
Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa. Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Úloha a práva kolízneho opatrovníka
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu.
Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené. Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice.
Vyjadrenia kolízneho opatrovníka sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Dôležitosť názoru dieťaťa
V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.
Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté.
Náklady na kolízneho opatrovníka
Náklady kolízneho opatrovníka vznikajú dodatočne a riadia sa individuálnymi dohodami o honorári. Dôležité je, že súdny komisár aj pri vymenovaní vlastného zástupcu plní svoje zákonné úlohy a nárokuje si za to svoj honorár. Spravidla sa náklady uhrádzajú z dedičstva. V závislosti od situácie môže dôjsť aj k inému rozdeleniu nákladov.
Náklady nie sú zákonom paušálne upravené. Závisia od rozsahu zastúpenia a okolností konkrétneho prípadu. Líšia sa náklady medzi právnikmi a neprávnikmi ako kolízny opatrovník? Náklady sa riadia vynaloženým úsilím. Keďže právnici väčšinou uplatňujú honorárový poriadok, môžu existovať rozdiely.
Právna podpora a jej výhody
Vymenovanie kolízneho opatrovníka ukazuje, aké komplexné môžu byť dedičské konania. Pre dotknuté rodiny to znamená dodatočné náklady a často aj neistotu ohľadom práv a povinností. Skúsený právnik zabezpečuje, aby záujmy dedičov boli jasne chránené, aby sa predišlo zbytočným dvojitým zastúpeniam a aby existovala transparentnosť ohľadom očakávaných nákladov. Prostredníctvom právneho sprievodu možno konanie nielen zefektívniť, ale aj právne zabezpečiť.