Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý je určený na podporu a zlepšenie podmienok zamestnancov. Jeho tvorba a čerpanie sú detailne upravené legislatívou, pričom kľúčovú úlohu v tomto procese často zohráva kolektívna zmluva. Ak v spoločnosti nepôsobí odborová organizácia, vzniká otázka, aké možnosti má zamestnávateľ pri tvorbe a čerpaní sociálneho fondu.
Tvorba sociálneho fondu
Vytváranie sociálneho fondu sa riadi Zákonom o sociálnom fonde (152/1994 Z. z.). Zákon rozlišuje tzv. povinný prídel a ďalší prídel.
Povinný prídel
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond vo výške tzv. povinného prídelu. Tento prídel sa vypočítava zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok. Minimálne či maximálne limity nie sú zákonom ustanovené (ako to bolo v predchádzajúcej úprave zákona), sú predmetom dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov.
Ďalší prídel
Možnosť tvorby tzv. ďalšieho prídelu do sociálneho fondu vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom fonde. Tento prídel sa tvorí nad rámec povinného prídelu a jeho výška môže byť až 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. Ak zamestnávateľ nemá zamestnancov, ktorí spĺňajú uvedené kritéria, nemôže tvoriť ďalší prídel podľa tohto ustanovenia.
Z gramatického výkladu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona vyplýva, že vytvárať ďalší prídel do sociálneho fondu nad rámec povinného prídelu do výšky 0,5% základu je možné len v prípade, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a tvorba ďalšieho prídelu nie je dohodnutá v kolektívnej zmluve, vzniká otázka, či je možné vytvárať sociálny fond vo vyššej výške.
Interpretácia zákona o sociálnom fonde v súlade s princípmi pracovného práva vedie k záveru, že ďalší prídel vo výške 0,5 % možno tvoriť aj v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, ale nie preto, lebo to vylučuje zákon, ale preto, lebo nevznikla. Sociálny fond sa vytvára a používa v prospech všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorí sú združení v odborovej organizácii. Taký výklad, ktorý by zvýhodňoval len zamestnancov v odboroch, by bol v rozpore s ustanovením § 7 ods. 4) zákona o sociálnom fonde, podľa ktorého „Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.“
K rovnakému záveru je potrebné dospieť ústavne konformným výkladom § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Podľa tohto výkladu interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. Taký výklad by neoprávnene znevýhodňoval tých zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľov bez odborového orgánu, alebo u ktorých síce odborový orgán pôsobí, ale nedošlo k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy. Preto je možné tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške 0,5% základu nielen v prípade, ak to bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve, ale aj v takom prípade, ak je to upravené v internom predpise zamestnávateľa.
Čerpanie a použitie prostriedkov sociálneho fondu
Podmienky čerpania a použitia prostriedkov sociálneho fondu, tvorbu programu starostlivosti o zamestnancov a otázky zdaňovania plnení poskytnutých zamestnancom zo sociálneho fondu sa riadia zákonom o dani z príjmov.
Minimálne či maximálne limity pre čerpanie nie sú zákonom ustanovené, sú predmetom dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia ani zástupcovia zamestnancov (zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), spôsob a účel poskytovaných príspevkov určí sám zamestnávateľ po dohode so zamestnancami.
Zásada rovnakého zaobchádzania
Pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu nie je prípustné zvýhodňovať členov odborov oproti nečlenom. Fond sa tvorí prídelmi vypočítanými z hrubých miezd alebo platov všetkých zamestnancov a pravidlá použitia platia tiež pre všetkých zamestnancov. Sociálny fond je fondom zamestnávateľa, nie odborov. Podstatou existencie sociálneho fondu je realizácia sociálnej politiky zamestnávateľa voči všetkým zamestnancom. Zákon o sociálnom fonde v § 7 odsek 7 zakazuje diskrimináciu zamestnancov, ktorí nie sú organizovaní v odborovej organizácii, pričom sa odvoláva na zásadu rovnakého zaobchádzania pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu definovanú v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou.
Oblasti použitia sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu môžu byť použité na rôzne účely v prospech zamestnancov.
Stravovanie
Starostlivosť zamestnávateľa o zdravú výživu svojich zamestnancov je jednou z jeho základných zákonných povinností v rámci podnikovej sociálnej politiky, ustanovená prostredníctvom § 152 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % ceny jedla. Okrem toho je zamestnávateľ podľa § 7 zákona o sociálnom fonde povinný poskytovať príspevok na stravovanie zamestnancov vo výške prevyšujúcej príspevok určený podľa § 152 Zákonníka práce. Výška príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu nie je zákonom limitovaná, čo znamená, že celkové náklady na jedno jedlo zamestnanca môžu byť financované aj z dvoch zdrojov (podielom zamestnávateľa a príspevkom zo sociálneho fondu), bez finančného podielu zamestnanca.
Výška príspevku na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu sa spravidla dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, pokiaľ u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo sa nedohodla kolektívna zmluva, alebo v nej nie je výška príspevku dohodnutá.
Zamestnávateľ nemá právo požadovať lekárske potvrdenie od zamestnanca pre poskytovanie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie nad rámec príspevku poskytovaného ostatným zamestnancom. Výška príspevku je predmetom úpravy v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise vrátane zohľadňovania zdravého spôsobu stravovania. Príspevok na stravovanie podľa § 7 odsek 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde je povinný zamestnávateľ poskytovať všetkým zamestnancom bez ohľadu na to, či sa zamestnancovi prispieva alebo neprispieva z vecných nákladov zamestnávateľa.
Príspevok v peňažnej podobe je zdaňovaný bez ohľadu na to, z akého zdroja je poskytovaný. Príspevok v nepeňažnej forme (stravovanie v závodnej kuchyni, stravné lístky a podobne) je oslobodený od dane zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 7 písm. 1.2.
Kompenzácia výdavkov na dopravu
Ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona sa môže použiť na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Tento prídel sa môže tvoriť podľa bodu 1 v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 (účel použitia nie je zákonom ustanovený) alebo podľa bodu 2 v rozsahu určenom potrebou definovanou ako súčet úhrad výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť pri dodržaní podmienok ustanovených v § 7 ods. 5. Takto zistená suma nesmie prekročiť výšku 0,5 % základu, ktorý tvorí súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Príspevok na dopravu z povinného prídelu možno poskytnúť každému zamestnancovi bez ohľadu na spôsob dopravy (aj v prípade, že zamestnanec používa bicykel, moped či chodí do práce pešo), výšku výdavkov na dopravu a výšku príjmu zamestnanca. Príspevok možno použiť aj na vykompenzovanie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom určeným v § 7 ods. 5 v prípade nedostatku finančných prostriedkov vytvorených ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b).
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytovaní príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť a dodržať zákon o rovnakom zaobchádzaní (v zmysle antidiskriminačného zákona, t. j. zákona č. 365/2004 Z. z.).
Tabuľka: Možnosti financovania dopravy pre zamestnancov
| Zdroj financovania | Podmienky | Účel |
|---|---|---|
| Ďalší prídel (kolektívna zmluva) | Dohodnuté v KZ, max. 0,5 % základu | Nie je zákonom ustanovený |
| Ďalší prídel (interný predpis) | Zamestnanec s PÚ na kratší prac. čas (do 50% priem. mzdy) | Kompenzácia výdavkov na dopravu |
| Povinný prídel | Bez ohľadu na spôsob dopravy, výšku výdavkov a príjmu | Kompenzácia výdavkov na dopravu |
Športové a kultúrne podujatia
Účasť na športových a kultúrnych podujatiach môže byť aktívna alebo pasívna. Pri pasívnej účasti sa poskytuje príspevok na vstupenku. Pri aktívnej účasti je možné poskytnúť príspevok na vložné do súťaže alebo na členské v klube. Zákon o sociálnom fonde v § 7 odsek 2 dáva možnosť zamestnávateľovi poskytovať príspevky zo sociálneho fondu rodinným príslušníkom (manželke, nezaopatreným deťom), avšak neukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť príspevok. Či zamestnanec má nárok na preplatenie vstupeniek a v akej výške z prostriedkov sociálneho fondu, závisí od konkrétnej úpravy vnútorného predpisu alebo kolektívnej zmluvy.
Doplnkové dôchodkové sporenie
Príspevok z fondu možno poskytnúť aj na doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Príspevok z fondu možno poskytnúť v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise aj rodinným príslušníkom zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku.
Úhrada nákladov odborovej organizácie
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania, max. 0,05 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. Príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie na analýzy a expertízy nemožno dohodnúť vo vnútornom predpise.
tags: #kolektivna #zmluva #a #socialny #fond