História obce Tuhrina a jej rozvoj

Prvá písomná zmienka o obci Tuhrina pochádza z roku 1397, keď šľachtici Kecerovci, majitelia panstiev Lipovec (dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec), založili polovicu Tuhriny šľachticom z Rozhanoviec. Táto udalosť je zároveň prvou správou o existencii obce.

Vývoj názvu obce a demografické zmeny

Názov obce sa v priebehu jej vývoja viackrát menil, pričom ten súčasný - Tuhrina - sa používa od roku 1927.

• 1397 - Thwrhyna
• 1447 - Thuryna
• 1773 - Tuhrina
• 1786 - Turina
• 1927 - Tuhrina

V roku 1722 obec takmer do tla vyhorela, čo výrazne ovplyvnilo jej veľkosť a počet obyvateľov. V roku 1787 mala obec 45 rodinných domov a 375 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1828 už 48 rodinných domov a 393 obyvateľov.

Cirkevné a školské inštitúcie

Rímskokatolícky Kostol mena Panny Márie

V roku 1803 bol postavený rímskokatolícky Kostol mena Panny Márie. Ide o jednoloďovú, pôvodne klasicistickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným záklenkom a veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Obecná elementárna ľudová škola

V roku 1889 venoval zeman Bujanovič hospodársku budovu, tzv. „vármeďu“, aj s pozemkom evanjelickej cirkvi za účelom zriadenia Obecnej elementárnej ľudovej školy v Tuhrine. Táto budova predtým slúžila na ubytovanie sezónnych robotníkov, pandúrov a hajdúchov.

V rokoch 1894 až 1901 tu vyučoval Endre Faluha. Jedna miestnosť slúžila ako učebňa, zatiaľ čo ostatné časti budovy a pozemok boli pre potreby učiteľa. Po jeho odchode na jar 1901 zostala škola bez učiteľa.

V marci 1902 nastúpil za obecného učiteľa Rudolf Gáloczy, ktorý pôsobil až do roku 1931. V rokoch 1902-1918 sa vyučovalo po maďarsky, no od 1. decembra 1918 sa prešlo na výučbu v slovenskom jazyku. V školskom roku 1920/1921 prišli prvé slovenské učebnice.

Školu navštevovalo približne 30 žiakov ročne, avšak v školských rokoch 1929/1930 a 1930/1931 sa tento počet zvýšil na 50 až 56 žiakov.

Ďalší rozvoj školstva

V školskom roku 1931/1932 sa vyučovanie začalo až 19. novembra, pre oneskorenú náhradu za odídeného R. Gáloczyho. Na jeho miesto bol 15. novembra vymenovaný František Štávorský, učiteľ z Varhaňoviec a zať R. Gáloczyho. V tom čase školu navštevovalo 70 detí, vrátane žiakov z Lesíčka. Počas prázdnin sa školská budova opravovala.

V školskom roku 1936/1937 sa otvorila druhá trieda a nastúpila nová učiteľka Marta Jeleníková. Vyučovanie prebiehalo striedavo v jednej učebni až do júna 1939, kedy bola druhá trieda pre nedostatok žiakov zrušená.

V školskom roku 1941/1942 žiaci dostali nové učebnice vydané v Slovenskom štáte. Obecná ľudová škola bola premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu a bol zriadený 5-členný školský výbor zo zástupcov všetkých troch cirkví, učiteľa a zástupcu obce.

V školskom roku 1943/1944 bola opäť zriadená druhá trieda, avšak bez ďalšieho učiteľa, takže F. Štávorský vyučoval sám. Nasledujúci školský rok boli otvorené dve triedy, no vzhľadom na blížiaci sa front a s tým spojené udalosti sa vyučovalo sporadicky. Riadne vyučovanie začalo až 5. februára 1945. Druhou učiteľkou bola dcéra riaditeľa školy Magdaléna Štavorská.

Druhá svetová vojna a povojnové obdobie

V roku 1944 sa v Lesíčku objavili prví ruskí partizáni, ktorí žiadali povozy na ďalšiu cestu. Front sa približoval a partizáni sa zdržiavali na Šimonke a Makovici, kam im miestni obyvatelia nosili jedlo a produkty. Po nemeckej akcii na Zlatú Baňu boli v tuhrinskom chotári nájdené dve mŕtvoly partizánov bez dokladov. Títo neznámi vojaci sú pochovaní na starom obecnom cintoríne v Tuhrine a na ich pamiatku stojí uprostred dediny pamätník sovietskym osloboditeľom.

V januári 1945 sa do obce nasťahovali Nemci, ktorí prišli na približne 50 vozoch a niekoľkých autách. K obyvateľom sa správali nepriateľsky. Muži sa ukrývali v lesoch, takže v obci zostali len ženy a deti. Dňa 18. januára 1945 sa Nemci chystali na odchod, pričom brali voly, kone, ošípané, zrno a vozy. O dva dni neskôr, 20. januára 1945, prišla prvá ruská hliadka s tromi partizánmi a v ten istý deň prešli obcou ruskí vojaci na troch autobusoch.

Dňa 27. januára 1945 sa občania Tuhriny zišli v škole, kde bol utvorený Miestny národný výbor (MNV). Za predsedu bol zvolený Andrej Straka (roľník) a za tajomníka Andrej Gaľa (roľníkov syn).

Povojnová obnova a rozvoj

Vo februári 1945 sa opäť začalo riadne vyučovať na škole. Vojna sa skončila a v obci sa začal nový život.

Miestny národný výbor a voľby

Dňa 26. mája 1946 sa konali prvé voľby v Československu po druhej svetovej vojne. V obci hlasovali občania prevažne za Demokratickú stranu, pričom Komunistická strana získala len 22 hlasov. Následne bol zvolený nový Miestny národný výbor s predsedom Jánom Gerdom a podpredsedom Andrejom Gaľom.

Vo februári 1948 prišla politická zmena, ktorá ovplyvnila aj školstvo. Predseda MNV Ján Gerda sa vzdal funkcie a na jeho miesto bol zvolený Jozef Kocúr (roľník).

V apríli 1950 došlo k ďalšej zmene predsedu MNV, keď sa Jozef Kocúr vzdal a bol zvolený Jozef Hoffman, dovtedajší predseda Akčného výboru. Boli zriadené obvody, do ktorých boli vyslaní obvodoví tajomníci. Obvod Tuhrina zahŕňal obce Tuhrina, Červenica, Lúčina a Lesíček, pričom sídlo bolo v Tuhrine. Prvým obvodovým tajomníkom bol Henrich Lenárt. Bývalý obvodný úrad bol zrušený 1. júna 1950 a kanceláriu prevzal MNV.

Rozvoj infraštruktúry a služieb

• Júl 1946: V obci bolo založené "Potravné družstvo", umiestnené v dome žida Pasternáka, ktorého odvliekli Nemci. Obec odkúpila Pasternákov dom v novembri 1947.
• August 1946: Obvodný notár Ján Kiš odchádza a prichádza mladý notár Ján Leškovský, ktorého v novembri nahradil Ľudovít Slavkay.
• 6. december 1949: Krajský národný výbor zriadil Matričný obvod, ktorý združoval obce Tuhrina, Červenica, Lesíček, Lúčina a Žehňa.
• 1. máj 1950: V obci začal premávať prvý autobus. Prvým vodičom bol Andrej Varga.
• 1. november 1950: V budove MNV bola zriadená vyučovacia miestnosť.
• 1951: V obci bola založená organizácia Zväz československo-sovietskeho priateľstva. Pomocou brigád školskej mládeže a ČSM bolo zriadené ihrisko. Bol zvolený ľudový zdravotník Andrej Gaľa.
• 1952: Objavil sa týfus, na ktorý jeden občan zomrel. Bola zriadená poradňa matiek.
• 1. jún 1954: V obci bol založený Poštový úrad, umiestnený v budove MNV. Pošta dochádzala každý deň autobusom a vedúcou bola Božena Lorincová, predsedníčka Zboru pre občianske záležitosti.
• Január 1957: Začala výstavba zdravotného strediska, kde pôsobil všeobecný lekár MUDr. Štefan Lukáč z Košíc.
• 27. august 1960: Elektrifikácia obce. Občania vymenili petrolejové lampy za elektrické svetlá.
• November 1960: Začala sa stavba vodovodu pre nedostatok pitnej vody.
• 9. apríl 1962: Začala výstavba Kultúrneho domu a v novembri 1962 nového mosta. Predlžovala sa aj autobusová linka do obce Lúčina.
• Leto 1963: Dokončenie a slávnostné otvorenie Kultúrneho domu, ktorý bol prestavaný z kravína svojpomocne občanmi.
• Október 1963: Dokončenie mosta cez Tuhrinský potok, ktorého pokračovaním bola cesta do Lúčiny.
• November 1963: Správy z MNV sa prvýkrát začali šíriť prostredníctvom miestneho rozhlasu.
• Máj 1969: Vybudovanie verejného osvetlenia v obci.
• 1970: Začala sa budovať požiarna zbrojnica a pripravoval sa pozemok pre nový cintorín. Bol zavedený nový miestny rozhlas. V obci bola založená telovýchovná jednota "Jednota Družstevník" - futbalový oddiel.
• 5. január 1972: Zlúčené JRD s JRS Lesíček. MNV dalo do užívania dokončenú reguláciu miestneho potoka a bolo vybudované nové oplotenie ZDŠ.
• 1972: Dokončenie Požiarnej zbrojnice.
• 1973: Bola prevedená kanalizácia cez školský dvor, vybudovaná cesta k novému cintorínu (svojpomocne) a vydláždené priekopy Okresnou správou ciest.
• 18. marec 1974: Bol daný do užívania Nový cintorín.
• 1974: Vybudovala sa prístupová cesta k ihrisku, previedla sa dlažba priekop okolo štátnej cesty. Koniec roka 1974 bola zriadená v budove KD - Klubovňa pre členov Slovenského zväzu mládeže.
• 1975: MNV postavil v strede obce pietny symbol - Pamätník padlým partizánom.
• 1980: Bola vybudovaná šachta na vodomer a rozšírený rozvod elektrickej siete.
• 1983: Výstavba nových miestnych komunikácií - ciest k Rómskej osade, k hájenke. V júli sa začalo s výstavbou nákupného strediska a rekonštrukciou požiarnej zbrojnice.

Kultúrny a spoločenský život

Okrem základnej infraštruktúry sa rozvíjal aj spoločenský život v obci:

• 1951: Pomocou brigád školskej mládeže a ČSM bolo v obci zriadené ihrisko, kde mládež trávila svoj voľný čas.
• Školský rok 1956/57: Vzniklo niekoľko záujmových krúžkov - Mladý požiarnik, Rádioamatér.
• 1958: Bola podpísaná prihláška do JRD Lorincom a členovia DO-KSS.
• 31. január 1959: Bolo vyhlásené celoobecné družstvo - JRD.
• 1967: Predsedkyňou výboru žien bola Alžbeta Vargová, ktorá sa zaujímala o prácu žien. Ženy sa zúčastňovali pri organizovaní akcií MDŽ a MDD.
• 1970: V obci bola založená telovýchovná jednota pod názvom - Jednota Družstevník - futbalový oddiel.
• 1971: Zriadilo sa Agitačné stredisko (budova ZDŠ - časť izby), vedúcim strediska bol Ladislav Dugas. Po voľbách sa zriadila Pionierska klubovňa, kde sa schádzali žiaci ZDŠ.
• 16. marec 1973: Bol založený Zbor pre občianske záležitosti s predsedníčkou Jolanou Uličnou, učiteľkou ZDŠ. Pripravilo sa prvé uvítanie detí do života - 12. apríla 1973. Prvé uvítané dieťa bolo dievča - Jana Petrová.
• Koniec roka 1974: Bola zriadená v budove KD - Klubovňa pre členov Slovenského zväzu mládeže. Predsedom SZM v roku 1975 bol Stanislav Minarik.
• 1982: Začali sa organizovať diskotéky.

Evanjelický kostol a.v.

Dňa 19. apríla 1968 bol položený základný kameň na výstavbu Evanjelického kostola a.v. Dovtedy sa bohoslužby konali v drevenici. Pán Ondrej Gaľa sa zaslúžil o vybudovanie Evanjelického kostola, keďže vybavil aj stavebné povolenie. Dňa 13. septembra 1970 sa konala vysviacka nového Evanjelického kostola a.v.

Obec Tuhrina v číslach (prehľad vybraných dát)

tags: #klub #dochodcov #vbn #jozef #kocur